Vzdor-strana práce je stranou hlásiacou sa ku marxistickej a antifašistickej tradícii z toho samozrejme vyplýva, že sme stranou, ktorá chce prekonať kapitalistický režim, zavrhnúť vykorisťovanie človeka človekom a nahradiť ho moderným a demokratickým socializmom, poučeným z chýb minulosti, obohatený o poznatky prítomnosti a s víziou do budúcnosti. Toto sú naše dlhodobé ciele.

Z tých krátkodobých presadzujeme napr. ukončenie členstva SR v zločineckej organizácii NATO, či totálne prehodnotenie doterajšej spolupráce štátov v Európe. My voláme po hĺbkovej revízii spolupráce štátov v EÚ a celej Európe, lebo nie je možné presadzovať návrhy neoliberálnych lobistov a politikov a hlas obyčajných pracujúcich ľudí zatláčať do úzadia. Presadzujeme solidaritu pracujúcich, národov, etník a utláčaných skupín naprieč všetkými krajinami, odmietame byť kolóniou domácej a medzinárodnej oligarchie. Chceme, aby naši pracujúci robili pre seba, aby sme opäť vlastnili naše hospodárstvo, ktoré nám ukradli. Národ, ktorý nevlastní svoje výrobné prostriedky, nerozhoduje o ničom, stáva sa len bábkou v rukách úzkej skupiny ľudí.

Chceme, aby sa konečne demokracia dostala aj do fabrík a na pracoviská. Ľudia dnes robia v súkromných diktatúrach. Chceme obnoviť potravinovú sebestačnosť, družstevnú tradíciu, odstrániť imperialistické vojenské a obchodné bloky, ktoré sa stavajú proti sebe a tým  zvyšujú riziko vojen. Už z toho teda vyplýva, že oproti iným stranám sa vyznačujeme tým, že my nechceme kapitalizmus nejak vylepšovať, ako iné politické strany, my ho chceme odstrániť a budovať spravodlivý a humanistický režim.

Našim poslaním je bojovať za pracujúcu triedu a hájiť jej práva a ideologicky stojíme proti prenikaniu sociálno-demokratizmu do komunistického hnutia, ktorý odbúrava z komunistických strán revolučnosť a tieto strany už potom nemajú snahu nahradiť kapitalizmus.

Naša strana vyvíja nepretržitú činnosť, organizujeme stretnutia so záujemcami o členstvo a rozširujeme naše miestne organizácie, organizujeme demonštrácie, vzdelávacie semináre, prednášky, kooperujeme na rôznych projektoch, venujeme sa ekologickým a poľnohospodárskym aktivitám, konkrétnej sociálnej pomoci pracujúcim, poskytujeme bezplatné právne rady v oblasti pracovného práva pre pracujúcich, poslali sme z našich zdrojov dojčenskú stravu pre hladujúce deti v Donbase, venujeme sa pravidelnej publikačnej činnosti a odborovým právam, vydávame vyhlásenia k rôznym témam a naše návrhy na zlepšenia, čiže naša strana nepracuje medzi ľuďmi len pred voľbami, ako to robia kapitalistické strany, ale pracujeme súvisle.  

Vedenie Vzdoru-strany práce a členská základňa

Vedenie Vzdoru-strany práce Ústrednú radu tvorí 9 členov. Predsedníctvo strany tvorí Miroslav Pomajdík, Stanislav Pirošík , Martin Jágrik, Jozef Vacula a Vladimír Jágrik. Je pravda, že naše vedenie je plné mladých ľudí. Je to aj zásluhou toho, že k politike sme „pričuchli“ v novodobom Socialistickom zväze mladých, kde sme utvorili veľmi priateľský a súdržný kolektív, ktorý dnes tvorí jadro vedenia Vzdoru-strany práce.

Musíme však doplniť, že napriek tomu, že Vzdor-strana práce má väčšinu členov od 20 do 40 rokov, tak významnú skupinu tvoria aj členovia od 40 do 60 rokov. Zastúpené sú u nás všetky vekové kategórie. Marxistické myšlienky nás oslovili hlavne kvôli tomu, že sme pochopili, ako funguje kapitalizmus, kde je na jednej strane väčšina obyvateľstva planéty, ktorá je vykorisťovaná a ledva prežíva, a na strane druhej je malé percento najbohatších ľudí, ktorí z rozprávkovo bohatnú z našej práce a drancovania našich prírodných zdrojov a spoločného bohatstva, ktorí nevedia čo s peniazmi a my rozmýšľame, ako prežiť od výplaty k výplate.

Kapitalizmus spôsobuje chudobu, vojny, násilie, egoizmus a odcudzenie ľudí. Učí ľudí k sebeckosti a bohatnutiu aj „cez mŕtvoly“. Pochopili sme, že ľudia, ktorí nevlastnia svoje hospodárstvo, nemôžu byť nikdy slobodní. Oslovuje nás solidarita a spolupráca medzi ľuďmi, odmietanie vykorisťovania, priame demokratické riadenie nášho života vo všetkých sférach, nakoľko dnes má moc len ten, kto má za sebou kapitál. Sme humanisti a marxisti a teda vidíme veľké nebezpečenstvo v kumulácii obrovskej moci v rukách úzkej vrstvy oligarchov a nadnárodných korporácií, ktorí majú v rukách už väčšiu moc, ako väčšina štátov.  

V čom vidíme najväčšie problémy súčasného Slovenska?

Za najväčšie problémy považujeme vládu kapitalizmu, vládu domácej a zahraničnej oligarchie, že naše hospodárstvo je v súkromných rukách a väčšina národa je len lacnou pracovnou silou. Videli sme totálny zánik a drancovanie niekdajšieho nášho spoločného národného majetku, ktorý sa dostal do súkromných rúk. Taktiež je drancované naše prírodné bohatstvo a zdroje, rozširuje sa pracujúca chudoba, vysťahovalectvo, kedy niekoľko stoviek tisíc našich pracujúcich musí chodiť pracovať do cudziny, nakoľko by sa vo vlastnom štáte neuživili. Takto strácame pracujúcu inteligenciu, kreatívnych a vzdelaných pracujúcich.

Problémom je tiež totálna neschopnosť pri odbúravaní chudoby Rómov, ktorí za socializmu robili, socializmus ich dokázal integrovať a s majoritnou väčšinou si dobre spolunažívali a kapitalizmus a hospodárstvo v súkromných rukách si nevie poradiť s týmto problémom. Rómom treba zabezpečiť prácu a vzdelanie, to je hlavným problémom, ktorý keď sa neodstráni, tak chudoba a napäté vzťahy budú narastať. Z toho vyplýva aj fašizácia spoločnosti, kde sa nehovorí o riešení problémov, ale o represii a elity čoraz viac potláčajú demokratické rozhodovanie ľudí.

Veľký problém vidíme v zlej rodinnej politike, ktorá je kapitalizmu vlastná. Mladé rodiny nemajú na vlastné bývanie, nie sú im ponúkané bezúročné pôžičky, dostupné dotované bývanie, dostatočné platové ohodnotenie, lebo ako navrhujeme my, plat pracujúceho človeka na SR by nemal klesnúť pod 800 eur. Štát a samosprávy už v takej miere nedotujú športy pre mládež, kultúrne podujatia, jasle, škôlky, školy a tým pádom je veľmi ťažké, aby mladé rodiny mali deti. Rodičia musia pracovať v zahraničí, porušuje sa 8-hodinový pracovný čas, pracujúci musia robiť nadčasy a tým sa partneri odcudzujú a dochádza k rozvodom, rozchodom a deti vyrastajú v strese a pod veľkým tlakom.

Práva pracujúcich sú v podnikoch veľakrát hrubo porušované, radoví odborári sú zastrašovaní atď… Zlikvidovala sa družstevná tradícia, naša potravinová sebestačnosť, kvôli efektivite vo výrobe sa zrušili prísne potravinové regulácie a normy a tým aj kvalita potravín, ktoré konzumujeme… tých problémov, ktoré z kapitalistického charakteru vyplývajú je veľké množstvo.  

Prečo považujeme NATO za zločineckú organizáciu

Vzdor-strana práce požaduje vystúpenie Slovenska z NATO a budeme sa vždy tvrdo stavať proti akýmkoľvek snahám o zriadenia základní, či centier NATO na našom území. Odsudzujeme taktiež vznik nového logistického centra na našom území, ktoré je jednoznačne nástrojom zrady, nakoľko jeho činnosť je zameraná na prípadný vstup cudzích vojsk na naše územie. NATO považujeme za zločineckú organizáciu, ktorá šíri po celom svete len nestabilitu, chaos a smrť. NATO pomáha rozdúchavať konflikty a priamo sa na nich zúčastňuje. Nejde o obrannú organizáciu, ale o agresora, veď od svojho vzniku podnikalo NATO len útočné, nie obranné akcie.

Sme presvedčení o tom, strana SMER schválením logistického centra NATO na našom území zradila svojich obyvateľov a pripravila tak podmienky na vstup zahraničných vojsk na naše územie v budúcnosti. NATO chce silou mocou zatiahnuť svet do novej studenej vojny. Ide o nebezpečnú hru, ktorá sa môže skončiť pre celý svet veľkou katastrofou. Slovensko by malo zachovať pokoj, ukázať triezvy rozum a stať sa lídrom, ktorý pomôže zblížiť štáty Európy a sveta.

Prečo stojíme proti neoliberálnym zmluvám ako CETA, či TTIP?

Hovoria nám o tom, ako to povedie k vzniku nových pracovných miest. To sú však rozprávky, nakoľko táto zmluva bude okliešťovať pracovné práva a ešte viac posilní postavenie a moc nadnárodných korporácií. Cieľom takýchto neoliberálnych zmlúv bolo a vždy bude posilniť moc oligarchov a zefektívniť ich biznis, na úkor nás pracujúcich. Samozrejme pre kapitalistické politické elity bude uzatváranie takýchto zmlúv vždy výhodné, nakoľko peniažky potečú aj do ich vrecák a ich spriazneným oligarchom, ktorí ich financujú a ktorým sa defakto zodpovedajú… Táto zmluva bude mať za následok potlačenie odborových, pracovných a sociálnych práv pre pracujúcich a dôjde k poklesu pracovných miest a tak isto aj k znižovaniu platov v EÚ, kvôli zavádzaniu ďalších neoliberálnych postupov na pracoviskách, pod heslom zvyšovania efektivity práce.

Prijatie tejto zmluvy tak isto záporne ovplyvní ekologické normy a normy pri kvalite potravín, nakoľko sa ku nám budú dostávať výrobky, ktoré by podľa našich terajších noriem boli nevyhovujúce, obsahom rôznych chemikálií.

V EÚ sú v porovnaní s USA prísnejšie zákony ochraňujúce zamestnancov, čo v prípade jednotného trhu znižuje konkurencieschopnosť EÚ. Preto v záujme konkurencieschopnosti by sa v EÚ museli oslabiť práva zamestnancov. Vlastne zanikne doterajší model tzv. „sociálnej“ Európy. Zánik tejto akejsi „sociálnosti“ v EÚ spôsobí ďalšie zhoršenie postavenia pracujúcich v EÚ aj USA. Začne sa špirála neustáleho zhoršovania postavenia odborov a pracujúcich. TTIP urýchli proces zotročovania občanov USA a EÚ.

Ďalej podľa tejto dohody majú byť v prípade nezhôd arbitrážne súdy medzi „suverénnymi“ štátmi a korporáciami. Čosi také stavia štáty a celé národy na jednu úroveň so súkromnými monopolmi. Reálne hrozí, že záujmy korporácii a monopolov budú nadradené potrebám národov. Toto je najproblematickejší bod celej zmluvy, lebo to spôsobí zánik suverenity štátov a otvorenú nadvládu korporácii.

Náš názor na migračnú krízu. Čo ju spôsobuje a čo máme robiť…

Treba pred ľuďmi odhaľovať takých, ktorí obracaním hnevu na migrantov pomáhajú upevňovať súčasný režim. Odmietame aj politiku neustáleho prijímania, teóriu multikulturalizmu, ktorou kapitalisti len maskujú dôsledky svojho systému. Pre upresnenie: porovnajme si, že my komunisti hovoríme o vysťahovalectve za prvej republiky ako o krivde kapitalizmu, ktorý vytváral chudobu a hladové doliny. Kapitalisti toto ignorujú a nazvú to “multikulturalizmom”.

Až keď skončí vykorisťovanie národa národom, až keď bude každý národ pracovať pre seba, až keď bude v každom štáte samozrejmosťou vzdelanie, bývanie a zdravotná starostlivosť, až potom skončí nelegálna masová migrácia. Takéto uvažovanie je žiaľ pre mnohých zložité, len málokto chce túto situáciu chápať v kontexte, oveľa jednoduchšie je hovoriť o záplave čiernych opíc a obracať svoj hnev na imigrantov, ako na agresorov, čo je samozrejme umocňované aj útokmi islamského štátu či vyhláseniami islamských radikálov. Tieto názory sú medzi ľuďmi pomerne rozšírené a obávam sa že z našej pozície máme len malú možnosť ich ovplyvniť.

Práve upútavaním svojho hnevu na imigrantov a obyvateľov inej národnosti pomáhame upevniť moc kapitálu, budeme sa biť, strieľať, vraždiť i nenávidieť medzi sebou. Kapitalistické princípy zostanú a to aj keď sa navzájom vyzabíjame. Kritika kapitalizmu možno znie ako omieľané a nerealizovateľné klišé, ale reálne iná možnosť ani neexistuje! Bedač sa nevyparí žiadnym zákazom ani prijatým zákonom!

Migrácia, či už ekonomická, alebo vojnová, je všeobecne javom negatívnym. Je to jav a priamy dôsledok kapitalizmu, kde veľmoci napojené na veľkokapitál bojujú o svoje pôsobenie a panstvo, bojujú o prístup k nerastnému bohatstvu, pozemkom, lesom, ale i k lacnej pracovnej sile. Neraz je dôsledkom práve vojna v regióne. Na druhej strane fakt, že existuje svet bohatého (imperialistického) kapitalizmu a svet chudobného kapitalizmu, spôsobuje vysťahovalectvo za prácou a lepším životom.

Veď to všetci poznáme. Chceš žiť? Vypadni na Západ a choď si zarobiť a tak sa podľa toho aj správame. Chodíme po Anglicku, Nemecku, Rakúsku a ďalších krajinách. A keďže konkurencia funguje aj na strane pracovnej sily, predávame svoju prácu podstatne nižšie, než je tamojší štandard. Východná Európa obsadzuje vo veľkom pracovné pozície na Západe. Dnes však už neplatí to, čo kedysi, že sa vrátime ako zbohatlíci. Vrátime sa, zaplatíme hypotéku a môžeme sa tam vrátiť. Máme teda to – čo sme mali za socializmu ako samozrejmosť – strechu nad hlavou, ale nemuseli sme chodiť ako vandráci, prácu sme našli priamo v obci, prípadne v okresnom meste.

A to máme ešte šťastie – narodili sme sa vo východnej Európe. Čo taký človek, ktorý sa narodí v africkej, ázijskej či latinskoamerickej mizérii? Títo ľudia sú vystavení kapitalizmu bez akýchkoľvek obmedzení a sociálnych práv – teda dávnemu snu všetkých liberálov. Nebolo by to tak – nebyť kapitalizmu a arogantných mocností, ktorí tamojšie prírodné, či ľudské zdroje (ako oni nazývajú ľudí) si ju už stáročia privlastňujú a drancujú a sú ochotní potlačiť akúkoľvek rebéliu voči vykorisťovateľskému poriadku.

Preto niet divu, že ľudia z celého vykorisťovaného sveta chcú žiť lepšie, chcú riešiť iné problémy a tak sa snažia dostať tam, kde končí orabované bohatstvo ich prírody a rúk. Migrácia tu je už od počiatku kapitalizmu, témou dňa je dnes len preto, lebo ju umocnili imperialistické vojny.

Náš postoj k dnešným parlamentným stranám

Z dnešných politických strán, ktoré sedia v parlamente, nemáme blízko ani k jednej. Naše piliere sú jasné, antikapitalizmus, antifašizmus a demokratický socializmus a tieto kritéria nespĺňa ani jedna zo strán, ktoré tam sedia.

Tento systém a pravidlá kapitalistického parlamentarizmu nám nedávajú priveľa možností. V podstate pravidlá sú určené ekonomikou, hospodárstvo je v súkromných rukách, je nedotknuteľné, riadi sa rozhodnutiami vlastníkov v jednotlivých odvetviach. Celá možnosť voľby je v podstate o tom či bude dať o pár percent vyššia alebo nižšia. Našim cieľom nie je vyhrať v tejto hre, ale zmeniť jej pravidlá a v tom sa naozaj s nikým nezhodneme.

Na druhú stranu by sme nemali problém podporiť akýkoľvek zákon, ktorý je v prospech pracujúcich a vykorisťovaných. Napr. exekučnú amnestiu, zákonné zlepšenie pracovných podmienok, skracovanie pracovnej doby pri zachovaní mzdy a podobne.

Stanovisko vypracovali Miroslav Pomajdík a Stanislav Pirošík – Vzdor-strana práce