Skip to content

V mnohých prípadoch sa ambulancie na Slovensku predávajú aj za 200tisíc EUR! Vzdor-strana práce hovorí jasne- Zdravie nie je tovar !!!

12438978_10208648233943032_1016030866557913545_nPolovica obvodných doktorov z Prešovského a Košického kraja sú v dôchodkovom veku a keby chceli ísť v rovnakom čase na dôchodok, systém skolabuje. Tak to funguje, keď sa zo zdravia stal po roku 89 biznis a z doktorov defakto podnikatelia… Zdravotníctvo sa stalo v kapitalizme biznisom. Prestarnutosť obvodných doktorov je spôsobené aj tým, že z ambulancií sa stali prakticky eseročky a keď chce prebrať takúto ambulanciu s pacientmi mladý doktor od doktora v dôchodkovom veku, ten si môže za ambulanciu zapýtať kľudne aj 200-tisíc Eur. Takéto prípady sú na Slovensku bežné.

Hovorí sa, že minimálna cena ambulancie je niekde na úrovni 40-tisíc EUR, no táto minimálna cena je skôr výnimkou a keď na takúto ponuku nejaký mladý lekár natrafí, tak môže hovoriť o veľkom štástí, nakoľko sa ambulancie odpredávajú za omnoho vyššie sumy. Potom sa čudujeme, že v našich obvodných ambulanciách máme polovicu doktorov v dôchodkovom veku, veď kde taký mladý doktor, ktorý vyššiel práve zo školy zoženie také veľké sumy peňazí na odkúpenie ambulancie od svojho staršieho kolegu…

Ďalšou vecou, prečo sa mladí doktori nehrnú do preberania obvodných ambulancií na dedinách a malých mestečkách je fakt, že keď ste pediater, tak musíte mať karty najmenej 1000 detí a keď ste lekár pre dospelých tak minimálne 1 700 dospelých, aby bola vaša ordinácia rentabilná, nakoľko za každého pacienta dostáva doktor platby. Tento systém docielil to, že ordinácie v spomínaných dedinách a mestečkách, nemôžu objektívne získať toľko kariet pacientov a tak veľakrát po smrti doktora zanikajú a potom musia ľudia chodiť ďaleko za svojim obvodným doktorom…

Za socializmu sa budovali zdravotné centrá aj vo väčších dedinách, dokonca sa otvárali zdravotné centrá, čo je dnes niečo nemysliteľné aj pre zamestnancov pri rôznych podnikoch, pre študentov škôl, pre deti materských škôl a jaslí. Dokonalá zdravotnícka sieť za socializmu, ktorá slúžila na precíznu a sústavnú zdravotnú starostlivosť každého jedinca, bola drasticky zdevastovaná a dnes devastácia pokračuje.

Keď za socializmu boli výhrady ľudí, ako je možné, že ešte v našej dedine, či pri našom malom podniku nie je špecializované zdravotné stredisko, dnes ľuďom rušia aj pohotovostné služby v okresných mestách a musia cestovať desiatky kilometrov za zdravotníckou starostlivosťou…

Sám prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara konštatoval, že: „problémom je nezvýšenie počtu ambulancií všeobecných lekárov prakticky od pádu komunizmu…“.

Kedysi sa zdravotné centrá budovali, dnes sa zatvárajú a nové neštátne zdravotné pracoviská sa otvárajú s hlavným úmyslom, aby sa čo najviac napakovali na zdravotníctve skupinky a oligarchovia v pozadí … Nemocnice preberajú súkromné finančné skupiny a každá reforma v zdravotníctve končí a začína rušením lôžok, oddelení, stredísk, ambulancií, zvyšovania poplatkov a určovania nových pre obyčajných ľudí a končí to odpredajom nemocníc finančným žralokom…

Toto je to chýrne kapitalistické zdravotníctvo a reformy. Zo zdravia sa stal biznis, komodita na trhu, tak ako všetko…

Miroslav Pomajdík – predseda Vzdoru-strany práce

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *