Zvýšenie policajných hliadok v oblastiach s vysokým podielom rómskeho etnika nič nerieši, iba ak dôsledky, no nie podstatu problému. Za socializmu to išlo. Rómovia spomínajú na socializmus veľmi pozitívne. Mali prácu, nebol rasizmus, každý sa spolu bavil, nerobil sa žiaden rozdiel, existovala vzájomná pomoc, ľudia sa stretávali, pracovali v spoločných kolektívoch… Socializmus je príkladom, ako sa dá spolunažívať spoločne bez problémov, keď ľudia majú istoty, prácu, solidárnosť. Až kapitalizmus spôsobil to, že vôbec hovoríme o nejakom rómskom probléme. My komunisti vo Vzdore-strane práce vieme ako na to, veď práve socializmus bol najzlatšou érou vo vývoji Rómov a v dobrom spolunažívaní medzi Rómami a majoritou. Kapitalizmus si nevie s niečim takým poradiť… Zoberme si fakt, že v roku 1987 počas socializmu bolo na Slovensku registrovaných 292 osád, kde žilo okolo 16-tisíc ľudí. Po 29rokoch kapitalizmu máme na Slovensku okolo tisíc osád, kde žije cez 200 000 ľudí… To hovorí samé za seba.
Celý problém tkvie predovšetkým v nezamestnanosti. Rómom musíme dať prácu a tým odstrániť do očí bijúcu chudobu. V našom programe je obnova družstiev, mäsokombinátov, fabrík na potravinovú výrobu a výrobkov, podpora pre komunitné pestovanie plodín, zeleniny, ovocia ( opäť obnovovať a zveľaďovať ovocné sady na celom území SR ) a drobnochovu zvierat, ktoré zabezpečia prácu aj pre množstvo nezamestnaných ľudí s nižším vzdelaním a v týchto opatreniach vidíme aj jeden z hlavných nástrojov, ako dokážeme pomôcť riešiť problémy Rómov, ktorí by v družstvách našli prácu. Zo skúseností z Anglicka jasne vyplýva, že slovenskí Rómovia tvoria v niektorých fabrikách v Anglicku zameraných na spracovanie mäsových výrobkov, či iných fabrikách zameraných na potravinovú výrobu aj 20-30% zamestnancov. O tom sa na Slovensku hovorí málo.
Drastické zníženie dávok, ako navrhuje SaS, či Kotlebovci nič nevyrieši, práve naopak, iba by sa prepadli na existenčné dno. Z toho by pramenilo extrémne zvýšenie kriminality, lebo človek bojujúci o holé prežitie je schopný všetkého. To si bude vyžadovať posilnenie policajného zboru, preplnia sa väzenské cely a to, čo by ste ušetrili na znížení dávok, by ste náramne preplatili pri enormnom zvýšení výdavkov napr. vo väzenstve… Tým sa len zase zaťaží štátny rozpočet. Oslabí sa tiež kúpyschopnosť obyvateľstva, čo bude mať za následok stratu zamestnania pre ďalšie tisíce Nerómov. Už dnes hlavnú zákaznícku klientelu obchodov v určitých regiónov tvoria Rómovia. Nehovoriac o tom, že znižovanie sociálnych stimulov by samozrejme negatívne ovplyvnilo aj ľudí z majority. Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:
Navzájom prepojené kroky
Potrebné sú tri základné veci: práca, vzdelanie a kultúrnosť. Nestačí zabezpečiť len jednu z nich, musia sa vykonať všetky tri. Je nevyhnutné postarať sa o nájomné byty pre úspešných odchovancov zo sociálne slabých rodín a detských domovov. Riadne pracujúci Rómovia a absolventi škôl by mali dostať možnosť bývať medzi majoritnou komunitou. Akumulácia množstva chudobného obyvateľstva na jednom mieste vytvára ostrovy sociálneho vylúčenia. Sám som na vlastné oči videl, ako z nášho sídliska začali ubúdať rómske rodiny s kultúrnym zázemím. Nemali prácu, a tak sa museli presťahovať. Do osady…
V rómskych osadách treba spustiť projekty, ktoré by viedli vyškolení Rómovia, zameriavajúce sa na vytváranie hygienických a pracovných návykov. V kolóniách by sa vytvorili kultúrne, tanečné, hudobné, či pestovateľské spolky. Mali by sa zakladať sociálne podniky, družstevné, obecné, či mestské podniky, ktoré by zamestnávali Rómov. Pri takto znevýhodnených sociálne vylúčených občanoch je voľná ruka neoliberálneho trhu jednoducho krátka. Štát a samosprávy musia začať konať. Musia sa začať zakladať komunitné záhrady na pozemokoch samospráv, kde si obyvatelia budú môcť spoločne dopestovať rôzne plodiny. Pri stále zvyšujúcich sa cenách za potraviny je to jedna z ciest, ako pomôcť sociálne slabím obyvateľom miest a obyvateľom rómskych osád, ktorí nemajú prístup k pôde.
Pre splnenie všetkého toho, čo som spomínal, treba na začiatku vzdelanosť a výchova. Preto by sme miesto navyšovania policajtov, mali začať navyšovať rómske asistentky a asistentov na školách, sociálnych a zdravotných asitentov a zamestnávať v tejto oblasti hlavne vzdelaných Rómov, ktorí budú pomáhať mladým Rómom pri ich príprave na život a motivovať ichvlastným životným príkladom.
Ku každej kapitalistickej krajine a aj tej rozvinutej patria štvrte, getá sociálne vylúčených. Vo väčšine sveta vedľa seba fungujú dva svety, svet úspešnej menšiny, ktorá žijú z vykorisťovania svojich spoluobčanov a vedľa nich sa rozprestiera, väčšinou oddelený obrovským ochranným plotom, svet väčšiny vykorisťovaných, ktorí žijú po miliónoch v obrovských slumoch a getách. Taký obrázok nájdeme aj v Latinskej Amerike, Ázii, Afrike, dokonca aj v krajine neobmedzených možností v USA. Tam platí zákon džungle, silnejší vyhráva. Kult násilia, brutality, kriminality, to je kult chudoby a sociálne vylúčených a ten je rovnaký ako v rómskej osade niekde na Slovensku, tak aj v gete v New Yorku, Manile, či Riu. Spoločný menovateľ je chudoba, negramotnosť a sociálne vylúčenie, nie sú to gény, ako sa nás snažia presvedčiť, nie je to povaha etnika.
Slovensko nám vytunelovali, vykorisťujú a stále rozkrádajú páni v oblekoch, nie Rómovia…
Slovensko vytunelovali, sprivatizovali a stále rozkrádajú práve ľudia z majority z finančnej a spoločenskej oligarchie, naše milované celebrity, páni bankári, manažéri a taktieť si z našej krajiny odnášajú zahraničné nadnárodnékorporácie, páni bankári, finančníci, smotánka, politická elita nami ťažko vyprodukované miliardy. Všetko z našej práce. Tomu hovorím krádež a nie šikovnosť. Aj tá finančná kríza prišla od bielych pánov bankárov, finančníkov, oligarchov…
V našom štáte nemáme Rómov na žiadnych strategických funkciách a ani sme nikdy nemali, no za všetko zlé môžu podľa niektorých práve oni. Je to jasná zahmlievajúca, zavádzajúca a nebezpečná politika vládnucej oligarchie, ktorá chce odvrátiť pozornosť od svojho zlyhania, obohacovania. Chcú odvrátiť pozornosť od toho, že pravým vinníkom našej chudoby a biedy sú práve oni. Ich kapitalistická neoliberálna vláda a kult nedotknuteľného súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. Nerozdeľujú a nesmú nás rozdeliť rasy, rozdeľujú nás triedy! Musíte si uvedomiť, kde v sociálnom rebríčku patríte a tak sa aj správať. Tí hore budú robiť všetko preto, aby ste boli dole a svoju nenávisť zo svojej chudoby si vybíjali na ešte chudobnejších.
Opýtajme sa sami seba, prečo máme také nízke platy, prečo väčšina národa živorí, lebo vlastníci firiem, domáce a zahraničné oligarchie, buržoázia, bankári, manažéri, finanční žraloci, smotánka, celebrity.. potrebujú stále viac a viac. Ich sumy na výplatných páskach sú s porovnaním s tými našimi astronomické. Tieto peniaze však získavajú z našej práce a špekuláciami s našimi ťažko zarobenými financiami.
Dennodenne nás okrádajú, uťahujú nám opasky, rozvracajú naše sociálne, kultúrne a pracovné práva. Presne tie, ktoré sme si museli tak ťažko vydobyť. Akoto, že my prežívame a oni si žujú v blahobyte? Je to snáď kvôli Rómom, že nie je dostatok práce a o dobre ohodnotenej ani nehovorím? Je to snáď kvôli Rómom, že vás vyhadzujú z práce a zatvárajú vám pracoviská a fabriky, že naše školstvo, zdravotníctvo a verejné služby sa z roka na rok stávajú pre nás neprístupnými?
Kapitalizmus na Slovensku dokazuje už 29 rokov svoju nemohúcnosť napr. v otázke rómskeho problému a len ho zhoršuje, aj to nám jasne napovedá, že tento systém si nikdy neporadí s vážnymi problémami, ktoré nás sužujú a slúži len na rozprávkové bohatnutie najbohatšieho 1% % buržoázie. Organizácia Oxfam hovorí jasnou rečou, že v roku 2017 štyri pätiny bohatstva skončilo u 1% najbohatších ľudí planéty. Tam tkvie odpoveď na otázku, prečo je na svete chudoba…
Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce
Zvýšenie policajných hliadok v oblastiach s vysokým podielom rómskeho etnika nič nerieši, iba ak dôsledky, no nie podstatu problému. Za socializmu to išlo. Rómovia spomínajú na socializmus veľmi pozitívne. Mali prácu, nebol rasizmus, každý sa spolu bavil, nerobil sa žiaden rozdiel, existovala vzájomná pomoc, ľudia sa stretávali, pracovali v spoločných kolektívoch… Socializmus je príkladom, ako sa dá spolunažívať spoločne bez problémov, keď ľudia majú istoty, prácu, solidárnosť. Až kapitalizmus spôsobil to, že vôbec hovoríme o nejakom rómskom probléme. My komunisti vo Vzdore-strane práce vieme ako na to, veď práve socializmus bol najzlatšou érou vo vývoji Rómov a v dobrom spolunažívaní medzi Rómami a majoritou. Kapitalizmus si nevie s niečim takým poradiť… Zoberme si fakt, že v roku 1987 počas socializmu bolo na Slovensku registrovaných 292 osád, kde žilo okolo 16-tisíc ľudí. Po 29rokoch kapitalizmu máme na Slovensku okolo tisíc osád, kde žije cez 200 000 ľudí… To hovorí samé za seba. 
