Skip to content

Smútime: Navždy nás opustil jeden z členov vedenia VZDORu-strany práce- Patrik Jankovič (†49)

Žiaľ, podobný text som mal písať o niekoľko desiatok rokov neskôr, ale život to zariadil inak… VZDOR-strana práce sa tento týždeň navždy lúči s jedným z našich pilierov, nie len členom vedenia strany- Ústrednej rady, našim spolubojovníkom, komunistom, ale aj dobrým priateľom a ujom – Paťom Jankovičom.

Lúčime sa s mladým človekom – mladým vekom i myslením. V pondelok 1. novembra posledný krát vydýchol tento náš priateľ, súdruh i rodinný príslušník. Neboli sme na to pripravení ani my a ani on. Ešte stále to neviem spracovať, uvedomiť si, že je to naozaj pravda.

Paťo Jankovič, keďže je to moj strýko, ma sprevádzal už od narodenia, od tlačenia ma v kočíku, cez moje prvé metalové kazety do rádia, až po pomáhanie mi pri prerábke mojej drevenice. Keď sa povie Paťo Jankovič, vybavia si mi hneď dve veci – gitara a počítač. S oboma nástrojmi pomáhal našej strane.

Spolu sme zahrali a zaspievali nejednú pesničku na spoločných stretnutiach. Pôsobil vo viacerých hudobných kapelách. Organizovali sme spolu koncerty, radi sme k nemu chodili aj na Silvestra, lebo sme vedeli, že nudiť sa určite nebudeme. Na akejkoľvek oslave, svadbe, či akcii, bol vždy kút s Paťom, z ktorého sa aj v čase prestávky ozývala hudba a spev. Tie sa neraz rozšírili na celú sálu. Gitara bola jednou z Paťových končatín.

Vyštudoval ako zdravotná sestra (či zdravotný brat), no od mlada ho bavili počítače a vedel sa so svojimi znalosťami uživiť. Spomínam si, keď sme ako deti u neho hrávali Wolfensteina. Pracoval ako správca sietí. Keď sme potrebovali niečo s našou stránkou, Paťo to vždy vybavil.

Do našej strany vstúpil vo chvíli, keď po zmene majiteľa žilinského elektrovodu prišlo veľké prepúšťanie a jedným z prepustených bol i on sám. Odvtedy bol našim riadnym členom a bolo na neho vždy spoľahnutie. Aktívne pracoval najmä vo svojom regióne, ale keď bolo treba prísť kamkoľvek na Slovensku, vždy sa s ním dalo rátať. Vedeli sme, že namiesto výhovoriek budeme počuť, že určite príde. Žiaľ, už nepríde….

Ďakujeme za všetko Paťo, budeš nám chýbať a nikdy na Teba nezabudneme.

Za VZDOR-stranu práce- Stanislav Pirošík, synovec

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *