V uplynulých dňoch sa v našej krajine dvihla úplne oprávnená vlna odporu voči pripravovanej zmluve o obrannej spolupráci s USA. Jedným z hlavných argumentov proti podpisu tejto zmluvy je strata suverenity SR. Napriek tomu, že som a vždy budem proti tejto zmluve, musím skonštatovať, že toto nie je o strate suverenity, tú sme totiž stratili už veľmi dávno, hneď po tom, ako sme sa vzdali potravinovej sebestačnosti a umožnili vládam SR zadlžiť túto krajinu až po uši.
Krajina, ktorá si nedokáže dopestovať dostatok potravín pre svoje obyvateľstvo napriek tomu, že k tomu má vhodné podmienky a zároveň krajina, ktorá si na krk zavesí obrovský balvan dlhov, ktorý budú splácať mnohé generácie po nás, sa nemôže označovať za suverénnu a nezávislú.
Sme závislí na dovoze potravín a nemôžeme si dovoliť suverénne rozprávať to, čo si myslíme. V krízových situáciách existujú páky na to, ako nás prinútiť k poslušnosti. Stačilo by pozdržať kamiony s potravinami a v momente by naša krajina kľačala na kolenách.
Prečo je teda potrebné odmietnuť zmluvu s USA ?
Je to hlavne preto, aby sme sa otvorene a verejne postavili a povedali, na ktorej strane chceme stáť, či chceme stáť na strane mieru, alebo na strane vojny. Odmietnutie takejto zmluvy a z nej vyplývajucej možnej prítomnosti cudzích vojsk na našom území je jasným, hlasným a zrozumiteľným hlasom mieru.
Podpora takejto zmluvy je podporou konfrontácie, militarizmu, zbrojenia a prikladania na oheň vojnového konfliktu. Napriek tomu, že o suverenite našej krajiny nemôže byť už ani reči, je potrebné pozdvihúť svoj hlas proti tejto zmluve. Hlasné NIE tejto zmluve je zároveň hlasným ÁNO mieru.
Každý podľa svojich schopností a možností urobme všetko čo je v našich silách, aby táto zmluva skončila tam, kde patrí. V odpadkovom koši politických prúserov, babráctiev a zloby.
