Zlyhanie komunistickej ľavice na Slovensku má viacero faktorov, o ktorých si detailnejšie môžeme povedať v nejakom inom osobitom článku, či diskusii, musím však jasne povedať, že komunistickej ľavici najviac zlomilo väz pôsobenie KSS v parlamente v rokoch 2002 až 2006, ktoré bolo jedným veľkým fiaskom. Komunistická ľavica sa ani po tomto fiasku a vypadnutí z parlamentu nedokázala vymaniť z nejakej škatuľky dogmatických a nekritických obdivovateľov bývalého režimu, z konzervativizmu, nomenklatúrneho skosnatenia a spolku spomínajúcich dôchodcov, ktorí stále žijú v starých časoch a nie realite… ( To samozrejme nechcem nijak uraziť prácu obetavých komunistov v dôchodkovom veku, všetká česť ich práci ). Na nostalgii a vnášaní sociálnodemokratických riešení sa však v dnešnej dobe stavať nedá. Veľakrát nemáme žiadnu koncepciu a len kopírujeme totožný model socializmu, ktorý už žiaľ padol a historicky sa vyčerpal, aj keď je v ňom množstvo pozitívnych vecí, veľakrát si však zatvárame oči pred vecami, ktoré v bývalom socializme fatálne zlyhali a teda ako celok už nie je použiteľný na nové podmienky, nakoľko by to skončilo tým istým krachom. Veľakrát absentujú nové postupy a progres a aj to z nás robí skôr konzervatívnu skameleninu, ako revolučnú antikapitalistickú, pokrokovú a demokratizačnú silu…
Uvedomme si, že komunsitická ľavica opäť po roku 1989 dostala od ľudí dôveru, keď sa KSS dostala v rokoch 2002-2006 do parlamentu a trestuhodne to všetko zahodila a opäť sklamala ľudí a práve tam tkvie ten prepad komunistickej ľavice a aj to, prečo sme v takom marazme akom sme… Ľudia nám jednoducho po tých skalamniach neveria a vidia, že sme sa reálne nikde ani neposunuli, prešľapujeme na mieste a keď reálne nezmeníme štýl našej práce a určité postoje, tak budeme v tej marginalite prešľapovat na mieste veľmi, ale veľmi dlho…
Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:
Komunistická ľavica musí byť modernou a mladou antikapitalistickou komunistickou silou, ktorá bude prinášať množstvo nových progresívnych a realistických tém, ktorá ku nám pritiahne aj mladú generáciu, ktorá bude prepojená s bojom pracujúcich na pracoviskách, organizovaním pracujúcich a posilňovaním ich vplyvu v samotných podnikoch, ktorá bude lídrom v sociálnych otázkach, družstevníctve, svojpomocnom kolektívnom zamestnávaní, pri predkladaní nových antikapitalistických prístupov, kultúre, vzdelanosti, vede, ochrane prírody, zelenej energie, pomoci menšínám, posilňovaní práv žien, posilňovaní práv pracujúcich, či v prehlbovaní demokracie vo všetkých odvetviach.
Založením Socialistického frontu chceme dosiahnuť to, aby celá antikapitalistická ľavica a komunistická ľavica na Slovensku začala spolupracovať, koordinovať spoločnú činnosť, netrieštiť hlasy vo voľbách a postupovať na spoločnej platforme a vydiskutovať si rôzne postupy a problémy. My sme otvorení spolupráci s rôznymi hnutiami, stranami a združeniami, ktoré vyznávajú antifašistické a antikapitalistické ľavicové hodnoty a môžu byť rôznych ideologických odtieňov. Ide o to spoločne čeliť fašizácii na Slovensku a kapitalizmu, ktorý dnes preferujú všetky politické strany zastúpené v NR SR. Potrebujeme vrátiť antikapitalistickú komunistickú ľavicu medzi relevantné politické sily na Slovensku, lebo ináč u nás nebude žiadna reálna, progresívna a silná opozícia voči kapitalizmu a oligarchii a tá si bude robiť čo sa jej zachce. Preto vyzývam všetky antikapitalistické ľavicové a pokrokové demokratické antifašistické sily, aby sa nám ozvali, aby sme rokovali a začali spolupracovať. Socialistický front sa musí stať tým impulzom, ktorý nás posunie vpred.
Po parlamentných voľbách v roku 2016 nastal veľmi nebezpečný stav z viacerých faktorov. Komunistická ľavica dosiahla v týchto voľbách opäť katastrofálne výsledky a stali sme sa marginálnou politickou silou na Slovensku. Musíme si to jasne kriticky priznať, že aj zlyhanie komunistickej ľavice vydláždilo cestu do parlamentu Kotlebovcom. Do parlamentu sa nám dostala silná krajná pravica a ďalšie protestné hlasy získal napr. Boris Kollár, čiže išlo o fenomén boháča v politike, ktorý sa hrá na to, že nie je politik a množstvo mladých volilo tiež svojim spôsobom protestné pravicové strany ako SaS, či Matovičovcov. Ukázalo sa aj to, že komunistická ľavica nedokáže ťažiť ani z oslabenia SMERU-SD a stiahnuť k sebe jeho ľavicovo ladených voličov. Takže vôbec neplatí vzorec, čo ubúdanie voličov SMERU-SD, to nárast komunistickej ľavice. Ich hlasy odtekali k SNS, ktorá sa vďaka nim opäť vrátila do veľkej politiky a samozrejme aj ku Kotlebovcom. Nedokázali sme zaujať mládež, ktorá volí buď fašistov, alebo neoliberálnu pravicu. Je paradox, že práve tzv. alternatívna mládež je v západných európskych štátoch veľakrát pilierom komunistických a antikapitalistických ľavicových strán, no u nás chodia na Pohodu, ospevujú Kisku a volia Matoviča, či SaS…
Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce
Zlyhanie komunistickej ľavice na Slovensku má viacero faktorov, o ktorých si detailnejšie môžeme povedať v nejakom inom osobitom článku, či diskusii, musím však jasne povedať, že komunistickej ľavici najviac zlomilo väz pôsobenie KSS v parlamente v rokoch 2002 až 2006, ktoré bolo jedným veľkým fiaskom. Komunistická ľavica sa ani po tomto fiasku a vypadnutí z parlamentu nedokázala vymaniť z nejakej škatuľky dogmatických a nekritických obdivovateľov bývalého režimu, z konzervativizmu, nomenklatúrneho skosnatenia a spolku spomínajúcich dôchodcov, ktorí stále žijú v starých časoch a nie realite… ( To samozrejme nechcem nijak uraziť prácu obetavých komunistov v dôchodkovom veku, všetká česť ich práci ). Na nostalgii a vnášaní sociálnodemokratických riešení sa však v dnešnej dobe stavať nedá. Veľakrát nemáme žiadnu koncepciu a len kopírujeme totožný model socializmu, ktorý už žiaľ padol a historicky sa vyčerpal, aj keď je v ňom množstvo pozitívnych vecí, veľakrát si však zatvárame oči pred vecami, ktoré v bývalom socializme fatálne zlyhali a teda ako celok už nie je použiteľný na nové podmienky, nakoľko by to skončilo tým istým krachom. Veľakrát absentujú nové postupy a progres a aj to z nás robí skôr konzervatívnu skameleninu, ako revolučnú antikapitalistickú, pokrokovú a demokratizačnú silu…
