Enormné zvyšovanie odchodu do dôchodku, nepovažujem za reformu, ktorá vyrieši starnutie populácie, ide skôr o trestanie pracujúcich ľudí, ktorí tvrdo drú a do dôchodku majú odchádzať napr. dnešní 30-tníci vo veku 67 rokov a deti narodené na začiatku milénia, by podľa novej dôchodkovej reformy mali ísť do dôchodku až ako 70-roční. To je niečo nemysliteľné. Zoberme si, že keď dosiahneme 60 rokov, tak 23% našich rovesníkov je po smrti, vo veku 65 je po smrti 35% našich rovesníkov a vo veku 70 rokov to je už 50%. Takže môžeme vidieť, aké veľké množstvo našich ľudí sa dôchodku vôbec nedožije.
Niekto by mohol namietať, že priemerná dĺžka života sa zvyšuje a prognostici odhadujú, že v roku 2050 bude priemerný vek dožitia na Slovensku u mužov 77 a pre ženy 84 rokov, nič to nemení na tom, že väčšina ľudí pracujúcich do 65tky, či 70tky už jednoducho nebude po zdravotnej, fyzickej a psychickej stránke schopná pracovať. Veď si uvedomme, že dnes sa dožije 70 rokov len 50% obyvateľov Slovenska a aj keď budú tieto čísla o niečo pozitívnejšie v roku 2050, stále to bude hrozivé číslo ľudí, ktorí sa dôchodku vôbec nedožijú. Berme do úvahy aj fakt, že na Slovensku máme vysoké čísla úmrtnosti mužov už medzi 55 a 59 rokom. To chce tento systém, aby nás rovno odnášali z práce do márnice? Tomuto hovoria dôchodková reforma?
Veľký problém v novej dôchodkovej reforme vidím aj v tom, že zrušil zohľadňovanie výchovy detí u žien. Uvedomme si, že výchova detí a starosť o domácnosť je väčšinou na pleciach žien, kedy ženy okrem ich riadneho zamestnania čaká aj ďalšia “šichta“ doma, kedy ženy odchádzajú na materské, čim prerušujú svoj začatý pracovný proces, takže aj z toho vyplýva, že ženy majú za svoj život horšie platené pozície a teda aj nižšie dôchodky. Ženy napr. veľakrát suplujú aj štát v sociálnej oblasti, kedy sa starajú aj o svojich rodičov na dôchodku, či prarodičov, o hendikepovaných rodinných príslušníkov a podobne. Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:
Za socializmu bolo samozrejmé, že ženy mali nárok na skorší odchod do dôchodku, nakoľko sa zohľadňovalo aj to, koľko mali detí. Ženy tak za socializmu mohli odísť do dôchodku podľa rôznych zohľadnení keď mali 53 až 57 rokov. Dnešný systém nijak nezohľadňuje túto skutočnosť a ženy majú odchádzať do dôchodku v rovnakom veku ako muži. Veď si zoberme aj fakt, že dnes sa veľa detí rodí mimo manželstva a z toho tiež vyplýva, že väčšina starostlivosti o tieto detí ostáva na pleciach žien a keď k tomu prirátame, že sa rozpadá polovica manželstiev a deti potom vyrastajú väčšinou s matkou, tak je nám všetkým jasné, akú majú obrovskú úlohu práve ženy pri výchove našich detí. Ženy by preto mali ísť do dôchodku v skoršom veku, ako muži a musí byť zohľadnená ich zásluha pri opatere o deti a domácnosť.
Uvedomme si, že väčšina Slovákov pracuje veľmi tvrdo. Slovensko patrí z pohľadu pracovnej efektivity k popredným štátom na svete, v EÚ patríme aj na najvyššie priečky z pohľadu práce formou nadčasov a nočnej práce. Čo sa týka sociálnej opatere o pracujúcich patríme zase na chvost v EÚ. Z toho je zrejmé, že pracujeme efektívne, tvrdo, často v noci a cez 8 hodín denne, dostávame málo sociálnych stimulov, malé mzdy. Na veľkom množstve pracujúcich u nás sa tieto ťažké podmienky v práci odzrkadlia aj v ich podlomenom zdraví a aj napriek tomu, ich dnešní kapitalistickí politici nútia robiť do vysokého veku.
Samozrejme, v kapitalizme je to tak, že drvivá väčšina peňazí ide na súkromné kontá úzkej najbohatšej skupiny obyvateľstva, ktorá ich využíva na svoj blahobyt. Z toho hľadiska 80% všetkých daní, ktorými sa financuje štát ide od obyčajných pracujúcich a iba zvyšných 20% je od najbohatších ľudí. Pre porovnanie, ešte v rokoch 1950 to bolo v kapitalistických štátoch presne naopak, takže aj tu môžete vidieť, ako sú bohatí ešte bohatší a ako si vedia stále viacej bohatstva nechať pre seba. A potom sa čudujeme, že nie je na dôchodky a musíme robiť stále dlhšie.
Pri týchto všetkých zisteniach by teda na Slovensku nemali muži odchádzať do dôchodku neskôr ako vo veku 62-64 rokov a ženy 60-62 rokov s tým, že sa im bude zohľadňovať aj opatera o deti. Ako však poznáme kapitalistickú prax, tento systém nás prinúti robiť čo najdhlšie, aby z nás vyžmýkal čo sa len dá, no na privilegovanú vrstvu, ktorá kumuluje väčšinu bohatstva, si dnešní kapitalistickí politici netrúfnu, nakoľko ruka, ktorá ich živí sa predsa nekúše a práve niekde tu treba začať a hľadať financie. Ale to už bude iný príbeh, kedy sa konečne tá väčšina pracujúcich postaví do čela v boji proti kapitalizmu.
Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce
