Dnes je veľký deň pre všetky ženy sveta. Pripomíname si Medzinárodný deň žien, ktorý si presadili statočné robotnícke ženy a ktorý sa ustanovil k výročiu štrajku 40 000 newyorských krajčírok v roku 1908, ktoré bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. Na prvej medzinárodnej ženskej konferencii Druhej internacionály v roku 1910 v Kodani presadila nemecká komunistka Clara Zetkinová tento medzinárodný sviatok, vtedy ešte bez určenia pevného dátumu.
MDŽ v sebe stelesňuje heroický boj žien za svoje práva, ženy po celom svete bojovali za zlepšenie mizerných pracovných podmienok, za zvýšenie svojich mizerných platov, za sociálne výdobytky, za volebné právo, za svoju rovnoprávnosť, emancipáciu, vzdelanie a dôstojnosť, kedy boli a vo veľkej časti sveta sú aj dnes považované len za akýsi majetok muža.
Ženy po celom svete ukázali svoju statočnosť, keď boli bité a mučené políciou a veľa žien v boji za svoje práva, slobodu pre národy a politické presvedčenie zaplatilo svojim životom. Nezabúdajme na heroizmus žien počas antifašistického boja v 2. sv. vojne, kedy sa v mnohých štátoch zapojili do odbojovej ilegálnej činnosti proti miestnym fašistickým režimom a proti nacistickému Nemecku a státisíce žien bolo umučených a zabitých.
Kto si však myslí, že dnes na Slovensku nemáme za čo v oblasti ženských práv za čo bojovať, veľmi sa mýli. Slovenské ženy zarábajú o pätinu menej ako muži, presnejšie o 21,1 percenta. Až 25% žien na Slovensku má na svojej výplatnej páske hrubú mzdu do 500 Eur, 65% žien má na svojej výplatnej páske hrubú mzdu do 800 Eur. Napríklad vo vekovej skupine 35 až 44 rokov zarábajú ženy o 27 percent menej ako muži. Ženy sú tiež v oveľa väčšej miere ohrozené chudobou ako muži, nakoľko v našej spoločnosti stále viacej detí vyrastá v domácnosti so slobodnou matkou, väčšinou kvôli rozvodom a teda pre ženu je omnoho ťažšie finančne utiahnuť celú domácnosť. Vzdor-strana práce preto jednoznačne bojuje za rovnoprávne platové podmienky pre mužov a ženy na Slovensku.
Toto sú naše opatrenia na zlepšenie postavenia žien na Slovensku
Za socializmu sa ženy mohli spoľahnúť aj na dokonalú sieť jaslí, ktoré nesmierne pomáhali odľahčiť pracujúce ženy. Dnes po 30-tich rokoch začínajú prvé chabé pokusy o obnovu jaslí, no táto reforma musí byť komplexná na celom území štátu.
Vzdor-strana práce razí politiku nezvyšovania výdavkov na armádu, ale tieto financie presunúť do vybudovania pevnej štruktúry jaslí a materských škôl a ich modernizácie, do sociálnej a rodinnej oblasti, pomoci mladým rodinám a matkám samoživiteľkám, výstavby bytov pre mladé rodiny a pre ženy samoživiteľky s deťmi, do bezúročných mladomanželských pôžičiek, ale aj do bezúročných pôžičiek pre slobodné ženy s deťmi, do zvyšovania materských a prídavkov na deti, do zriaďovania centier pre týrané ženy s deťmi a tak isto keď sú v hmotnej núdzi.
Vzdor-strana práce tiež navrhuje sprísnenie trestov a zákonov pri domácom násilí na ženách. Domáce násilie sa nesmie podceňovať, lebo aj to je jedným z problémov žien na Slovensku. Chýbajú štátne centrá pre týrané ženy s deťmi, kde by sa mohli uchýliť. Navrhujeme, aby sa začali takéto centrá budovať po celom Slovensku. Presadzujeme výraznejšiu podporu slobodných mamičiek, ktoré to majú omnoho ťažšie a ich ochranu pred chudobou, čo musí byť v kompetencii štátu.
Skorší odchod do dôchodku a započítavanie starostlivosti o výchovu detí
Veľký problém v novej dôchodkovej reforme vidíme aj v tom, že zrušil zohľadňovanie výchovy detí u žien. Uvedomme si, že výchova detí a starosť o domácnosť je väčšinou na pleciach žien, kedy ženy okrem ich riadneho zamestnania čaká aj ďalšia “šichta“ doma, kedy ženy odchádzajú na materské, čim prerušujú svoj začatý pracovný proces, takže aj z toho vyplýva, že ženy majú za svoj život horšie platené pozície a teda aj nižšie dôchodky. Ženy napr. veľakrát suplujú aj štát v sociálnej oblasti, kedy sa starajú aj o svojich rodičov na dôchodku, či prarodičov, o hendikepovaných rodinných príslušníkov a podobne.
Za socializmu bolo samozrejmé, že ženy mali nárok na skorší odchod do dôchodku, nakoľko sa zohľadňovalo aj to, koľko mali detí. Ženy tak za socializmu mohli odísť do dôchodku podľa rôznych zohľadnení keď mali 53 až 57 rokov. Dnešný systém nijak nezohľadňuje túto skutočnosť a ženy majú odchádzať do dôchodku v rovnakom veku ako muži.
Veď si zoberme aj fakt, že dnes sa veľa detí rodí mimo manželstva a z toho tiež vyplýva, že väčšina starostlivosti o tieto detí ostáva na pleciach žien a keď k tomu prirátame, že sa rozpadá polovica manželstiev a deti potom vyrastajú väčšinou s matkou, tak je nám všetkým jasné, akú majú obrovskú úlohu práve ženy pri výchove našich detí. Ženy by preto mali ísť do dôchodku v skoršom veku, ako muži a musí byť zohľadnená ich zásluha pri opatere o deti a domácnosť.
Štátne opatrovateľské agentúry a prehodnotenie vdovského
Taktiež presadzujeme, aby štát v spolupráci s obcami a mestami vytváral štátne opatrovateľské agentúry, kde by sa zamestalo množstvo našich opatrovateliek, aby tak bola starostlivosť pre našich dôchodcov, či hendikepovaných ľudí dostupná pre každého, kto ju nevyhnutne potrebuje a aby na tejto opatere neparazitovali rôzne súkromné opatrovateľské agentúry a taktiež komplexné zvýšenie príspevkov na takúto opateru zo strany štátu.
Určite je na mieste prehodnotiť aj politiku štátu smerom k prideľovaniu vdovského, nakoľko terajší systém je nespravodlivý z toho hľadiska, že keď žena bola v manželstve so svojim mužom dlhé roky, vychovali spolu deti a potom sa s ňou muž rozvedie, nájde si inú ženu, veľakrát mladšiu, tak keď raz umrie, tak vdovské pripadá jeho aktuálnej žene, aj napriek tomu, že so svojou bývalou ženou žil omnoho dlhšie a tá mu vychovala aj deti atď… Tieto ženy sú tak jasne poškodzované… Určite presadzujeme mechanizmus, že vdovské by sa malo rozdeliť všetkým bývalým ženám zosnulého muža, s prihliadnutím na roky strávené v manželstve a výchovu detí.
Kolektív členov a sympatizantov VZDORu-strany práce želá všetko najlepšie všetkým ženám k ich medzinárodnému sviatku
Naše prianie však patrí všetkým ženám, ktorých značná časť dnes musí znášať toto kapitalistické besnenie, ktoré musia popri deťoch neraz zvládať i dve zamestnania, či pravidelne opatrovať dôchodcov na Západe, pritom naša vláda nevie vytvoriť také podmienky, aby sa tieto naše opatrovateľky starali o našich dôchodcoch.
Ženám patrí naša vďaka za mnohé. Väčšina ťarchy starostlivosti o domácnosť a deti sú na ženách. Väčšina žien sa trápi v práci, potom prídu domov a zase pracujú v domácnosti. Počas materskej dovolenky majú prakticky nepretržitú 24-hodinovú prácu so svojím dieťatkom. Ženy si zaslúžia náš veľký obdiv.
Keď sa však pozrieme do celého sveta, vidíme, že ženy hlavne z Tretieho sveta sú na tom omnoho horšie. Sú terčom sexuálneho násilia, otroctva, nemajú základné práva, je im upierané vzdelanie, sú iba akýmsi majetkom muža, trpia ponižovanie, zlé zachádzanie, otrocké pracovné podmienky, násilie. Ženy z rozvojového sveta o to viac potrebujú našu solidaritu a pomoc v boji za svoju dôstojnosť a práva. Čo je však dôležitejšie, než len poukazovať na tieto skutočnosti je to, že budeme pokračovať v boji za práva žien a za oslobodenie žien.
