Premeňme si pojem „flexibilné fungovanie trhu práce“ na drobné. Ide o
fenomén dočasných pracovných miest, kde pracujúci majú minimálne
zamestnanecké práva, kde môžu byť kedykoľvek prepustený bez akýchkoľvek
kompenzácií, nemajú nárok na zamestnanecké výhody, nemajú istotu práce.
Toto je realita miliónov Európanov a desaťtisícov Slovákov, zamestnanecké práva sú rapídne okliešťované, títo ľudia sú nútení pracovať pre rôzne agentúry,na dohody, živnosti a tým pádom sa ich netýkajú ani žiadne výhody z kolektívnych zmlúv.
Takto šetria kapitalisti na lacnej pracovnej sile, ktorá je
neorganizovaná a ničím chránená. Stačí si pozrieť, ako sa na Slovensku
rozširuje vo veľkých koncernoch najímanie ľudí cez agentúry… V
kapitalizme sa z okliešťovanie práv pracujúcich stal doslova “národný
šport”
Páni oligarchovia a im poplatní politici, analytici sa
boja jedného, že pracujúci sa prebudia, začnú čoraz viac bojovať za
svoje práva a nezostanú len pri požiadavkách na zvyšovanie platov, ale
začnú ohrozovať samotnú podstatu kapitalizmu a vykorisťovania v ňom.
Boja sa uvedomelých pracujúcich , ktorí môžu v budúcnosti ohroziť ich
kapitalistické panstvo, ich rozprávkové majetky, ktoré získali vďaka
nášmu vykorisťovaniu.
Rôzne celebrity, umelci, herci, žurnalisti,
ktorí boli takí odhodlaní “bojovníci” na tzv. protikorupčných
protestoch, boli pri štrajku vo Volkswagene ticho a už sa nehrnuli na
pódiá odborárov, aby podporili pracujúcich. Tu môžeme teda jasne vidieť,
o čo týmto celebritám v skutočnosti ide a za koho kopú…
Úprimne
si povedzme, že pracujúci sa len tak nenechajú manipulovať od rôznych
kádrováckych celebrít, ktoré svoje aktivity ladia striktne do jedného
ideologického politického prúdu. Povedzme si úprimne, že s neskúsenou
mládežou sa vždy lepšie manipuluje, ako životom skúsených pracujúcich.
Pracujúci na Slovensku si musia tiež uvedomiť, že sa musia za seba
postaviť, že sa nesmú nechať rozoštvať medzi sebou a vždy sa podporiť,
keď niekde vypukne štrajk. Nemôžu podľahnúť takým hlasom, ktoré
označovali štrajkujúcich vo Volkswagene za nenažraných, že majú výborné
platy oproti iným na Slovensku a ešte sa im máli. Takéto uvažovanie musí
skončiť, musí nastať obrat v myslení a pracujúci si musia položiť
otázky, ako, koľko tá a tá spoločnosť vytvorí čistého zisku a koľko z
toho ide pre pracujúcich v danej spoločnosti.
My pracujúci celej
Európy, celého sveta, bez rozdielu na národnosť, etnikum, bojujeme v
našich krajinách za to isté, zvádzame ten istý triedny zápas a práveže
musíme bojovať za čo najvyššie platy, aby kapitalisti nemohli si len tak
pendlovať a vydierať nás, že v tej a tej krajine je lacnejšia pracovná
sila a preto sťahujú výrobu tam a tam. Naše požiadavky sa však nemôžu
obmedzovať iba na kozmetické zvyšovanie mzdy, lebo mzda ako taká je iba
jedným výrazom ceny práce a ich požiadavky musia smerovať aj celkovo
proti kapitalistickému systému.
