Naše lesy prežili ťažšie ale aj svetlejšie časy. Prežili výrub prvých usadlíkov, pastierov dobytka a oviec, ktorí si na úkor lesa rozširovali svoje pastvy pre dobytok, prežili tiež mnohé veterné kalamity, alebo požiare a tiež nesmiem zabudnúť na dve svetové vojny. Dovolím si tvrdiť, že v súčasnosti sa naša príroda nachádza na rázcestí úplnej zmeny vzhľadu, funkcie, vlastnosti a vlastníctva.
Čo robiť ?
Túto otázku si neraz kládol jeden z revolucionárov. Pravda, vtedy sa zrejme nik z nich nezaoberal (nebolo treba) témou svetovej klímy, zmeny prúdenia vzduchu, ako aj jeho prehrievania sa, dlhotrvajúce sucha, alebo prívalové dažde a lokálne záplavy. Čo sa za týmto skrýva? Aké sú hlavne príčiny a ako ich vyriešiť a vôbec je možne riešiť komplexne a celoplošne tieto výzvy v kapitalizme, ktorého hlavnou úlohou je zisk?
Najhlavnejšou úlohou socializmu, tak vtedy, ako aj teraz je zabrániť vykorisťovaniu človeka človekom, zamedziť biede a hladu, poskytnúť každému bezplatne vzdelanie a lekársku starostlivosť a predovšetkým prácu, ktorá minimalizuje rozdiely a nenávisť v tom slova zmysle, ako ju dnes poznáme, že niekto nepracuje a má a druhy drie a ma problém vyžiť. Pre socializmus v podmienkach 21. storočia sa k týmto úlohám nutne musí pripojiť aj úloha zmeny vzťahu človeka k prírode, svojmu životnému prostrediu a v neposlednej rade k živočíchom. Tieto požiadavky musia vychádzať predovšetkým z potrieb skvalitnenia života každého človeka. Pre tieto potreby je nutné pôsobiť na lesy tak, aby sme im vrátili ich funkcie a to predovšetkým funkciu obnovy a nezničili tak jedine slovenské perpetum mobile.
Klenotom slovenského lesníctva ak aj výskumným strediskom sú odjakživa dnes ťažko skúšané lesy TANAPu. Tento národný park vznikol 1.1.1949 čiže ani nie rok od nástupu komunistov k moci! Je verejne známe, že pred tým boli lesy v Tichej a Kôprovej doline v dezolátnom stave (niekoľko kalamít, najväčšia s požiarom v roku 1941, vzácna borovica limba takmer celkom vyrúbaná z dôvodu ceny dreva), no nikdy kalamita neprerástla do tak gigantických rozmerov, ako teraz. Je potrebné uviesť, že na území Slovenska je dnes niekoľko kalamít a nie len v ihličnatom poraste (napr. Čertovica) ale aj v bukových a dubových porastoch na Slovensku. Po vzniku TANAPu boli postupne prijate zákony, ktoré presne vymedzovali čo a akým spôsobom môžu lesníci zasahovať do vývoja lesa (zalesňovanie, výchova porastu, spracovanie kalamity, zber semena). Taktiež zákony o TANAPe presne určovali, akou mierou sa bude zasahovať výstavbou (ciest, hotelov, športových stredísk, reštaurácií a pod) do vzhľadu TANAPu. Všetky tieto vplyvy boli zastrešené zákonom o TANAPe z roku 1952, ktorý bol spolu s prácou lesníkov a lesných pracovníkov základom zelených Tatier.
„Zem sme nezdedili po našich predkoch, ale požičali sme si ju od našich detí.“ (indiánske príslovie)
Po prevrate v roku 1989 sa stali zásadné zmeny od organizácie štátnych úradov až po zmenu prístupu k lesu ako takému. V roku 1994 vzniklo ministerstvo životného prostredia a v roku 1995 vstúpil do platnosti zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý rozčlenil územie Slovenska na stupne krajiny od 1. s minimálnymi obmedzeniami až po najprísnejší 5. stupeň. Najzávažnejšou zmenou bolo to, že v 5. stupni ochrany prírody sa nesmú robiť žiadne zásahy do prírody! Teda lesníci podľa zákonu nemôžu vôbec zareagovať na dianie v tomto stupni ochrany. Hranice 5. pásma nie sú určene do dnes pre nezhody lesníkov, aktivistov, podnikateľov a ochrancov prírody. Začalo sa obdobie rušenia zákonov, rozdrobenia úradov a teda vnášanie chaosu do systému ochrany prírody no nie len v TANAPe, ale na celom území Slovenska! Zrušenie zákonu o TANAPe a rozdelenie správy TANAPu v Tatranskej Lomnici na dve organizácie (Štátne lesy TANAPu a Správa TANAPu), ktoré spadajú pod dve ministerstvá nasvedčuje odkiaľ vietor fúka. Najnovší zákon, ktorý umožňuje bohatej oligarchii zo zahraničia vykúpiť tie najlepšie lesy za zlomok ceny, akú v skutočnosti majú. Nečudujme sa preto, že les maximálne vyťažia, aby nakŕmili svoju fabriku drevom a nechajú tak.
„Sám som sa stal smrťou, ničiteľom sveta“ (Hinduistické varovanie)
Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:
Tatranské lesy a kalamita
Čo čert nechcel, prišiel november roku 2004 a s ním aj veterná kalamita, ktorá dnes podľa jej výsledkov znamená pre lesy v Tatrách definitívne KO! Stretli sa dva názory jeden zo strany lesníkov, čo najskôr spracovať kalamitu a druhý zo strany aktivistov všetko ponechať tak, príroda sa sama obnoví. Výsledok tohto klbka udalosti môže vidieť každý Slovák aj cudzinec na vlastne oči priamo na mieste činu.
Veterná kalamita je pre niekoho možno skaza, no pre iného príležitosť. Staré slovenské príslovie znie „Kde sa dvaja bijú, tretí víťazi“ V tejto veci presnejšie vyťaží. Po dvoch rokoch od kalamity som sa bol sám pozrieť na tu skazu ako to tam vyzerá a čuduj sa svete, Tatry zažívali stavebný boom. Kládol som si otázku, kde sú ti ochrancovia a známe tváre, keď som videl ako pod Skalnatým plesom si veselo buldozér tlači balvany s kosodrevinou a robí zjazdovku. Hoteli a reštaurácie, vleky a parkoviská sa robili jedna radosť. Vtedy som si uvedomil, že pred kým alebo čím chránil zákon o TANAPe tatranskú prírodu. Prehovoril kapitál, ktorý rozdelil a panuje do dnes.
Funkciu TANAPu za pár rokov z ochrannej, výskumnej, vzdelávacej, hospodárskej a výchovnej zmenilo 27 rokov tohto systému na nepoznanie. Počul som mnoho výhrad aktivistov na to, že lesníci spravili chyby, že napríklad tam vysádzali monokultúru smreka, ktorý ma plytké korene a nevydrží tak nápor vetra ako iné stromy s hlbšou koreňovou sústavou. No smrek je naozaj najlepšou drevinou minimálne pre pásmo od 800m.n.m. po pásmo, kde už začína rásť limba a kosodrevina(1600m.n.m.). Má nesporne niekoľko výhod a tým sa odlišuje od iných druhov stromov v tejto lokalite. Jednoducho povedané smrek je v Tatrách prirodzene dominantný.
Smrek je nenáročná drevina ktorá dokáže rásť na sutiach, rašeliniskách alebo extrémne kyslých pôdach
Výborne odoláva zlým poveternostným podmienkam
Nasiakavosť humusu zo smrekového ihličia je najlepšia zo všetkých drevín, ktoré v našej oblasti rastu (celoročné zrážky v Tatrách približne 2000 mm), teda smrekové lesy dokážu výborne absorbovať vodu z lejakov.
Zabezpečuje rovnomernosť odtokov z horských lúk
Keďže smrek neopadáva, jeho asimilačná plocha sa nemení ani v zimnom období a práve vtedy sa na ihličí z hmly tvorí inovať, ktorá prispieva k tvorbe snehových zrážok
Zatienenie smreka sa ani v jari nemení a snehová prikrývka ostáva dlhšie ako v zmiešanom poraste pod pásmom smreka. Takto uchovaná vlaha steká aj na miesta zmiešaných lesov, tam kde vlaha už bola vyčerpaná na ich energeticky náročné zalistovanie.
Odlesňovanie teda neprospieva žiadnemu prostrediu a netýka sa to len v Tatrách. Každý kto pozná práva a povinnosti lesníkov a vchádza do lesa musí mu byť zrejme, že nie je všetko v poriadku, pretože sa tam vo veľkej miere robia práce, ktoré znamenajú príjmy a v minimálnej miere sa robia práce nákladové, no nevyhnutné na pomoc lesu udržať mu funkčný stav, ako napríklad udržať vodu v lese.
Nenahraditeľná funkcia lesa
Je známe, že pre udržateľnosť a rozvoj lesníctva na Slovensku by sa malo vyťažiť 5 mil. stromov. Pri tomto čísle ešte stále drevnej hmoty pribúda. Opäť aj tu toto pravidlo prestalo fungovať. Prečo? Príčin je niekoľko, ako napríklad vývoz dreva do zahraničia, kde naša guľatina, aby dala prácu v drevospracujúcich fabrikách s finálnym výrobkom, ktorými sa Slovensko mohlo pýšiť, uprednostňuje „rýchle“ peniaze v hotovosti predajcovi. V konečnom dôsledku takto nekončí drevo len zo strednej, či východnej Európy, ale tiež vzácne dreviny z Afriky a južnej Ázie. Sám som bol toho svedkom, keď som bol zamestnaný v lodeniciach v Holandsku. Nový majiteľ výletnej lode nariadil prestriekať interiér lode na bielo. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby podkladom pre bielu farbu nebol mahagón, ktorý bol do tejto lode montovaný len 10 rokov dozadu. Nuž čo, robotníci boli radi, že majú prácu a ja sa vraj nemám starať, že Afrika krváca.
Dnes ma les na Slovensku niekoľko vlastníkov (Lesy SR, Urbáre, Obecné lesy, Cirkevné lesy, Súkromne lesy a iné). Kontrola na vývoz drevnej suroviny aj pre odstránenie hraničných kontrol je slabá. Neviditeľná ruka trhu ako nám ju Havel s Klausom v 90 rokoch predstavovali a zaviedli aj tu „rieši“ dopyt po dreve. Nemôžem opomenúť korupciu, ktorá pri predaji a výkupe drevnej suroviny je častý jav. To všetko vytvára problémy, ktoré nás ohrozujú či už vytopením rozbúreného potoka, alebo nedostatkom potravín pre dlhotrvajúce sucha a v neposlednej rade pre pitnú vodu, ktorá sa stala stredobodom zisku kapitalistov. Čo sa týka rozvoja a zamestnanosti v lesníckom, drevárskom a vodohospodárskom priemysle, jeho rozvoja vo svete kde sme boli vo svetovej špičke ani nepíšem. Kvalita pitnej vody je dosť previazaná s kvalitou a fungovaním lesa. Možno si hlavne turisti všimli, ako rapídne klesla kvalita vody v lesných studničkách napríklad v národnom parku Slovenský Raj, ale aj inde kde to nie je až tak „okaté“. Trend kvality vody a niekoľkoročný podpriemer zrážok, odlesňovanie a iné nepriaznivé udalosti rastie a my musíme k tejto problematike pristupovať na profesionálnej úrovni, zodpovedne a predovšetkým uvedomelo ako spoločnosť a nie ako jednotlivci či skupiny ľudí.
Dovolím si tvrdiť, že najväčším problémom je staré známe prehrievanie sa krajiny, ktorú spôsobuje človek svojou činnosťou. Toto je zárodok, od ktorého sa nabaľuje mnoho pre nás dosť nebezpečných vplyvov na náš život a naše prostredie. Únia vôbec nebojuje s príčinou napríklad prehrievaniu sa prostredia napríklad v mestách, alebo podporou na zalesňovanie nevyužitých plôch, ale dotuje nezmyslené projekty na reguláciu potokov a riek, kedy v takto zregulovanej rieke, alebo potoku zničí všetok život v ňom. Podporuje zelenú energiu (pre mňa čierna energia) na báze drevnej štiepky, kde sa rúbu stromy a kriky, ktoré nemajú v priemysle iné využitie a takto vznikajú miesta ako stvorene na prehriatie vzduchu. Včelári takéto miesta nazývajú čierna diera pre včely, pretože práve tam rastú kry a byliny (krušina, malina, černica, rakyta a pod.), ktoré sa premenia na našu bohato dotovanú energiu. Je zaujímavé počúvať prvé hlasy čo minuli dotácie na svoje bio-elektrárne, že bez ďalších dotácií sa výroba energie nevyplatí, respektíve náklady na výrobu štiepky sú drahšie ako elektrina a teplo čo vyrobia.
Namiesto toho, aby sme rozumne udržiavali vodu zo zrážok v lese a vo vodných kanáloch, tak naopak systém je nastavený na čo najrýchlejšie vysúšanie prostredia. Myslím si, že najlepší „liek“ na zvýšenú priemernú teplotu je práve už spomínané zalesňovanie. Lesy majú niekoľko nenahraditeľný vlastností na odparovanie a zachycovanie vody. Len les dokáže zatieniť vlastnú pôdu tak, že odparovanie vody prebieha iba z listov a ihličia. Les ma niekoľkonásobne väčšiu plochu asimilačných orgánov (lístie a ihličie), ako pôda pod nim. Jeden dospelý buk ma plochu listov približne ako plocha 12 volejbalových ihrísk. Ak ma veľa vlahy v humuse, dokáže denne odpariť niekoľko sto litrov vody a takto ochladzovať prostredie. Pôdu pripraví na ďalší príjem vody z búrok. Koruna stromov dokáže zachytiť až 80% slnečnej energie, pritom pôda v zastavaných oblastiach alebo poľnohospodárska pôda max.15%. Toto je najdokonalejšia transformácia slnečnej energie akú človek pozná a zároveň narúša spolu s tým celý kolobeh vody v prírode.
Čo navrhujem na zlepšenie funkcie lesov na Slovensku
Prichádzam preto s návrhom na kroky, ktoré budú základom pre trvalo udržateľne lesy Slovenskej republiky.
Zrušenie Ministerstva životného prostredia, pretože od jeho vzniku v roku 1994 sa životné prostredie nezlepšilo, ba naopak, stalo sa len prostriedkom zisku a boja o fondy z Európskej únie.
Pre lepšiu koordináciu, kontrolu a súčinnosť rôznych odvetví, ktoré sa podieľajú a vplývajú na lesy, lesníctvo, životné prostredie a kvalitu vody v riekach a podzemnej vody sme za vznik jedného ministerstva Ministerstvo vodného a lesného hospodárstva, kde bude aj agenda životného prostredia, národných parkov a chránených území.
Zastaviť vývoz drevnej hmoty za hranice štátu.
Okamžitý zákaz predaja pôdy, lesov, vody a ďalšieho prírodného bohatstva krajiny.
Zvýšiť ochranu lesov v NP a CHKO
Zastaviť budovanie elektrárni, ktoré vyrábajú elektrickú energiu alebo teplo z drevnej štiepky a biomasy.
Na celom území Slovenska zalesniť vhodným druhom kultúrnej dreviny plochy, ktoré sa nevyužívajú a to aj plochy súkromného charakteru.
Vytvárať ochranné lokality pre rieky, to znamená vytvárať mŕtve ramená, luhy, močiare a nové jazerá, ktoré budú mať okrem funkcii rekreačnej tiež funkciu zadržiavania vody z lesov, potokov a riek.
Zastaviť a prehodnotiť lokalitu rekultivácie riek a potokov. Vytvoriť hrádzky v odvodňovacích kanáloch a zadržiavať v nich spodnú vodu. Priekopy, ktoré sú položene nižšie ak cesty budovy alebo iné zariadenia navrhujeme zlikvidovať
Povinne musí každý majiteľ alebo správca lesa po ťažbe dreva vykonať na takomto rúbanisku rekultiváciu lesnej pôdy, predovšetkým prístupných ciest, skládok dreva a tam kde je utlačená pôda po mechanizmoch.
Obnoviť a kontrolovať priebeh pestovateľskej činnosti v každom lese bez rozdielu na vlastnícke práva majiteľa, pristupovať ohľaduplne k ťažbe drevnej hmoty vzhľadom na porast.
Za nesplnenie si povinnosti alebo za porušenie úloh dané zákonom zaviesť možnosť odškodnenia tak finančného ako aj nápravou škody poprípade odpracovaním si stanoveného času na verejnoprospešných prácach v lese a pri vodných tokoch.
Ak chceme zachovať stav v prírode taký ako poznali naši predkovia, ak chceme udržať prírodnú rozmanitosť fauny a flóry, vďaka ktorej ma Slovensko niekoľko naj vo svojich produktoch ako napríklad med, víno, bryndza, minerálne pramene, pralesy, kúpeľnú sieť a veľa ďalších, budeme musieť zamedziť našej ale aj zahraničnej oligarchii robiť si z našich lesov obeť ich ziskov. Budúcnosť našich lesov, kvality nášho života ale aj odkaz pre naše deti máme my v našich rukách, no práve dnes je nutne vstať a prísť na koreň veci vykorisťovania a drancovania kapitalizmom.
Martin Zeleňák- podpredseda Vzdoru- strany práce pre domáce záležitosti
Naše lesy prežili ťažšie ale aj svetlejšie časy. Prežili výrub prvých usadlíkov, pastierov dobytka a oviec, ktorí si na úkor lesa rozširovali svoje pastvy pre dobytok, prežili tiež mnohé veterné kalamity, alebo požiare a tiež nesmiem zabudnúť na dve svetové vojny. Dovolím si tvrdiť, že v súčasnosti sa naša príroda nachádza na rázcestí úplnej zmeny vzhľadu, funkcie, vlastnosti a vlastníctva.
zrejme nik z nich nezaoberal (nebolo treba) témou svetovej klímy, zmeny prúdenia vzduchu, ako aj jeho prehrievania sa, dlhotrvajúce sucha, alebo prívalové dažde a lokálne záplavy. Čo sa za týmto skrýva? Aké sú hlavne príčiny a ako ich vyriešiť a vôbec je možne riešiť komplexne a celoplošne tieto výzvy v kapitalizme, ktorého hlavnou úlohou je zisk?
odjakživa dnes ťažko skúšané lesy TANAPu. Tento národný park vznikol 1.1.1949 čiže ani nie rok od nástupu komunistov k moci! Je verejne známe, že pred tým boli lesy v Tichej a Kôprovej doline v dezolátnom stave (niekoľko kalamít, najväčšia s požiarom v roku 1941, vzácna borovica limba takmer celkom vyrúbaná z dôvodu ceny dreva), no nikdy kalamita neprerástla do tak gigantických rozmerov, ako teraz. Je potrebné uviesť, že na území Slovenska je dnes niekoľko kalamít a nie len v ihličnatom poraste (napr. Čertovica) ale aj v bukových a dubových porastoch na Slovensku. Po vzniku TANAPu boli postupne prijate zákony, ktoré presne vymedzovali čo a akým spôsobom môžu lesníci zasahovať do vývoja lesa (zalesňovanie, výchova porastu, spracovanie kalamity, zber semena). Taktiež zákony o TANAPe presne určovali, akou mierou sa bude zasahovať výstavbou (ciest, hotelov, športových stredísk, reštaurácií a pod) do vzhľadu TANAPu. Všetky tieto vplyvy boli zastrešené zákonom o TANAPe z roku 1952, ktorý bol spolu s prácou lesníkov a lesných pracovníkov základom zelených Tatier.
Veterná kalamita je pre niekoho možno skaza, no pre iného príležitosť. Staré slovenské príslovie znie „Kde sa dvaja bijú, tretí víťazi“ V tejto veci presnejšie vyťaží. Po dvoch rokoch od kalamity som sa bol sám pozrieť na tu skazu ako to tam vyzerá a čuduj sa svete, Tatry zažívali stavebný boom. Kládol som si otázku, kde sú ti ochrancovia a známe tváre, keď som videl ako pod Skalnatým plesom si veselo buldozér tlači balvany s kosodrevinou a robí zjazdovku. Hoteli a reštaurácie, vleky a parkoviská sa robili jedna radosť. Vtedy som si uvedomil, že pred kým alebo čím chránil zákon o TANAPe tatranskú prírodu. Prehovoril kapitál, ktorý rozdelil a panuje do dnes.
len v Tatrách. Každý kto pozná práva a povinnosti lesníkov a vchádza do lesa musí mu byť zrejme, že nie je všetko v poriadku, pretože sa tam vo veľkej miere robia práce, ktoré znamenajú príjmy a v minimálnej miere sa robia práce nákladové, no nevyhnutné na pomoc lesu udržať mu funkčný stav, ako napríklad udržať vodu v lese.
malo vyťažiť 5 mil. stromov. Pri tomto čísle ešte stále drevnej hmoty pribúda. Opäť aj tu toto pravidlo prestalo fungovať. Prečo? Príčin je niekoľko, ako napríklad vývoz dreva do zahraničia, kde naša guľatina, aby dala prácu v drevospracujúcich fabrikách s finálnym výrobkom, ktorými sa Slovensko mohlo pýšiť, uprednostňuje „rýchle“ peniaze v hotovosti predajcovi. V konečnom dôsledku takto nekončí drevo len zo strednej, či východnej Európy, ale tiež vzácne dreviny z Afriky a južnej Ázie. Sám som bol toho svedkom, keď som bol zamestnaný v lodeniciach v Holandsku. Nový majiteľ výletnej lode nariadil prestriekať interiér lode na bielo. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby podkladom pre bielu farbu nebol mahagón, ktorý bol do tejto lode montovaný len 10 rokov dozadu. Nuž čo, robotníci boli radi, že majú prácu a ja sa vraj nemám starať, že Afrika krváca.
Dnes ma les na Slovensku niekoľko vlastníkov (Lesy SR, Urbáre, Obecné lesy, Cirkevné lesy, Súkromne lesy a iné). Kontrola na vývoz drevnej suroviny aj pre odstránenie hraničných kontrol je slabá. Neviditeľná ruka trhu ako nám ju Havel s Klausom v 90 rokoch predstavovali a zaviedli aj tu „rieši“ dopyt po dreve. Nemôžem opomenúť korupciu, ktorá pri predaji a výkupe drevnej suroviny je častý jav. To všetko vytvára problémy, ktoré nás ohrozujú či už vytopením rozbúreného potoka, alebo nedostatkom potravín pre dlhotrvajúce sucha a v neposlednej rade pre pitnú vodu, ktorá sa stala stredobodom zisku kapitalistov. Čo sa týka rozvoja a zamestnanosti v lesníckom, drevárskom a vodohospodárskom priemysle, jeho rozvoja vo svete kde sme boli vo svetovej špičke ani nepíšem. Kvalita pitnej vody je dosť previazaná s kvalitou a fungovaním lesa. Možno si hlavne turisti všimli, ako rapídne klesla kvalita vody v lesných studničkách napríklad v národnom parku Slovenský Raj, ale aj inde kde to nie je až tak „okaté“. Trend kvality vody a niekoľkoročný podpriemer zrážok, odlesňovanie a iné nepriaznivé udalosti rastie a my musíme k tejto problematike pristupovať na profesionálnej úrovni, zodpovedne a predovšetkým uvedomelo ako spoločnosť a nie ako jednotlivci či skupiny ľudí.
a vo vodných kanáloch, tak naopak systém je nastavený na čo najrýchlejšie vysúšanie prostredia. Myslím si, že najlepší „liek“ na zvýšenú priemernú teplotu je práve už spomínané zalesňovanie. Lesy majú niekoľko nenahraditeľný vlastností na odparovanie a zachycovanie vody. Len les dokáže zatieniť vlastnú pôdu tak, že odparovanie vody prebieha iba z listov a ihličia. Les ma niekoľkonásobne väčšiu plochu asimilačných orgánov (lístie a ihličie), ako pôda pod nim. Jeden dospelý buk ma plochu listov približne ako plocha 12 volejbalových ihrísk. Ak ma veľa vlahy v humuse, dokáže denne odpariť niekoľko sto litrov vody a takto ochladzovať prostredie. Pôdu pripraví na ďalší príjem vody z búrok. Koruna stromov dokáže zachytiť až 80% slnečnej energie, pritom pôda v zastavaných oblastiach alebo poľnohospodárska pôda max.15%. Toto je najdokonalejšia transformácia slnečnej energie akú človek pozná a zároveň narúša spolu s tým celý kolobeh vody v prírode.
