Vzdor – strana práce už dlhú dobu pozorne sleduje tému zastropovania veku odchodu do dôchodku. Už na začiatku, keď vládna strana Smer-SD otvorila túto tému, sme jednoznačne skonštatovali, že plne podporujeme zastropovanie veku odchodu do dôchodku ustavným zákonom. Je nemysliteľné, aby sa vek odchodu do dôchodku neustále zvyšoval, aby bežní pracujúci doplácali na politiku vlád od roku 89, ktoré v privatizácii rozpredali štátny majetok a tým sa zbavili zdrojov na vyplácanie dôchodkov.
Zároveň sme skonštatovali a na svojom postoji stále trváme, že hranica 64 rokov je privysoká, ak si uvedomíme, že systém už 30 rokov neustále zvyšuje produktivitu práce, to znamená, že pracujúci musia za rovnakú mzdu odviesť viacej práce, tak je logické, že ľudia su z práce viacej unavení a zodratí. Preto už aj 50tnici majú problém nájsť prácu, pretože väčšina zamestnávateľov hľadá mladšiu a výkonnejšiu pracovnú silu. Každé zvýšenie veku odchodu do dôchodku nad 60 rokov považujeme za protiľudové a nehumánne. Problém vidíme aj v tom, že veľa ľudí, ktorí už mali nastúpiť na dôchodok podľa starých pravidiel, tak na týchto ľudí sa nemyslelo a prakticky sa im predĺžil odchod do dôchodku.
Uvedomme si, že väčšina Slovákov pracuje veľmi tvrdo. Slovensko patrí z pohľadu pracovnej efektivity k popredným štátom na svete, v EÚ patríme aj na najvyššie priečky z pohľadu práce formou nadčasov a nočnej práce. Čo sa týka sociálnej opatere o pracujúcich patríme zase na chvost v EÚ. Z toho je zrejmé, že pracujeme efektívne, tvrdo, často v noci a cez 8 hodín denne, dostávame málo sociálnych stimulov, malé mzdy. Na veľkom množstve pracujúcich u nás sa tieto ťažké podmienky v práci odzrkadlia aj v ich podlomenom zdraví a aj napriek tomu, ich dnešní kapitalistickí politici nútia robiť do vysokého veku.
Keď dosiahneme 60 rokov, tak 23% našich rovesníkov je po smrti…
Vo veku 65 je po smrti 35% našich rovesníkov a vo veku 70 rokov to je už 50%. Takže môžeme vidieť, aké veľké množstvo našich ľudí sa dôchodku vôbec nedožije. Niekto by mohol namietať, že priemerná dĺžka života sa zvyšuje a prognostici odhadujú, že v roku 2050 bude priemerný vek dožitia na Slovensku u mužov 77 a pre ženy 84 rokov, nič to nemení na tom, že väčšina ľudí pracujúcich do 65tky, či 70tky už jednoducho nebude po zdravotnej, fyzickej a psychickej stránke schopná pracovať.
Veď si uvedomme, že dnes sa dožije 70 rokov len 50% obyvateľov Slovenska a aj keď budú tieto čísla o niečo pozitívnejšie v roku 2050, stále to bude hrozivé číslo ľudí, ktorí sa dôchodku vôbec nedožijú. Berme do úvahy aj fakt, že na Slovensku máme vysoké čísla úmrtnosti mužov už medzi 55 a 59 rokom. To chce tento systém, aby nás rovno odnášali z práce do márnice? Tomuto hovoria dôchodková reforma?
Faktom je, že socializmus sa dokázal o pracujúcich postarať zodpovednejšie a na vyššej úrovni, ako dnešný režim. Pred 30 rokmi žena, ktorá vychovala dve deti, odchádzala do dôchodku vo veku 53 rokov. Dnes žena, ktorá vychová dve deti a v práci je oveľa viac zodratá, ako za socializmu, odíde do dôchodku vo veku 63 rokov. Teda musí robiť vďaka tomuto režimu o 10 rokov dlhšie a ešte by mala byť vlastne vďačná, že to je „len“ o 10 rokov.
Určite vidíme problém tohto zákona aj v tom, že keď napr. dôjde k rozvodu, alebo odlúčeniu manželov, parnterov a dieťa vychováva otec, že sa mu to nijak nezohľadní, čo je diskriminačné. Tiež môže byť problém v tom, keď biologická matka prestane javiť o výchovu svojho dieťaťa záujem a to začne vychovávať nová partnerka, či manželka otca, či iná žena napr. z rodiny a tiež im to nie je nejako zohľadnené…
Celá dôchodková politika sa dá prirovnať k plavcovi, ktorý potrebuje preplávať rieku na druhý breh, no niekto mu stále pridáva na nohy závažia a potom príde „hrdinská strana“, ktorá nebojácne prehlási, že už žiadne ďalšie závažia na nohy nepribudnú. Samozrejme, očakáva za to obrovský potlesk, ale o závažiach, ktoré sú už na nohách zavesené práve od tej „hrdinskej strany“, to už nikto nepovie ani jediné slovíčko. Pozornosť sa sústreďuje na to, že ďalšie už nebudú.
Za povšimnutie stojí aj pohľad na celý proces, ktorý vyvrcholil prijatím zákona o zastropovaní dôchodkového veku
Róbert Fico na začiatku povedal zásadné stanovisko, v ktorom odznelo, že Smer-SD by mohol prijať aj obyčajný zákon, ale ten by mohol niekto po voľbách zrušiť, preto vraj Smer predloží návrh ústavného zákona. Ak tento zákon neprejde, Smer sa vraj s plnou silou a energiou zapojí do petície, ktorú organizuje KOZ o zastropovaní dôchodkového veku s tým, že pomôžu nazberať podpisy na referendum a aktívne sa zapoja aj do referendovej kampane.
Ak niekto veril, že to takto bude, zrejme zabudol na iné slová Róberta Fica o tom, že v roku 2010 bude diaľnica do Košíc, aj na tie slová, že Róbert Fico v roku 2014 už v politike nebude. Smer-SD celý čas s týmto zákonom taktizoval a nakoniec ho využil vo volebnej kampani, čo aj tak nepomohlo. Zákon bol vždy predložený a vždy bol zasa predkladateľom znovu stiahnutý s argumentom, že strana nemala zatiaľ dostatok hlasov. (otázka je, načo ho teda predkladala, keď vedela, že nemá dostato hlasov. ) Toto sa opakovalo asi 5 krát.
Nakoniec bol zákon schválený tesne pred druhým kolom prezidentských volieb. Čo je na tomto celom však najviac zarážajuce je skutočnosť, že predseda strany Smer-SD v priamom prenose poďakoval za hlasy strane, ktorá pľuje na odkaz SNP a sám Smer-SD túto stranu označuje za extremistickú a navrhuje ju zrušiť a potom, keď sa to hodí pred voľbami, aby voliči tejto strany mohli podporiť kandidáta Smeru-SD, nemá problém verejne tejto strane poďakovať. Schválenie zákona mohlo prejsť aj bez ďakovania jednotlivým stranám. Nie je to totiž bežne zaužívaným zvykom, že sa po prijatom zákone ďakuje poslancom, čo za zákon hlasovali…
Ako však poznáme kapitalistickú prax, tento systém nás prinúti robiť čo najdhlšie, aby z nás vyžmýkal čo sa len dá, no na privilegovanú vrstvu, ktorá kumuluje väčšinu bohatstva, si dnešní kapitalistickí politici netrúfnu, nakoľko ruka, ktorá ich živí sa predsa nekúše a práve niekde tu treba začať a hľadať financie. Ale to už bude iný príbeh, kedy sa konečne tá väčšina pracujúcich postaví do čela v boji proti kapitalizmu.
