Skip to content

Devastácia zavlažovacieho systému v poľnohospodárstve po roku 89 nemá obdobu: V boji so suchom je nevyhnutná obnova zavlažovacej sústavy

Aj horúčavy z roku 2017 nám jasne ukázali ďalší veľký problém, ktorý musíme urýchlene riešiť a z toho vyplýva aj ďalšie zistenie, že všetky kapitalistické vlády nechali za skoro 29 rokov  trestuhodne zničiť jeden z unikátnych projektov socializmu a to závlahový melioračný systém. Ako hovorí viacero odborníkov, devastácia zavlažovacieho systému po roku 1989 v takom rozsahu, ako to prebehlo u nás, nemá obdobu v celej Európe. Pripomeňme si, že socialistický štát začal budovať závlahový systém v 50-tých rokoch a do roku 1989 investoval  do neho okolo 2 miliardy korún. Za socializmu bolo vďaka vybudovanej kvalitnej siete melioračnej sústavy zavlažovaných okolo 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Dnešná realita je viac ako smutná, funkčná závlahová sústava ostala len na 60-tisíc hektároch. Boli vybudované rôzne zásobníky vody, umelé vodné nádrže, sieť kanálov, potrubí, vodných diel a priehrad…   

Československo bolo aj vďaka tomuto dômyselnému systému potravinovo sebestačné a dosahovalo nadpriemerné úrody. Za socializmu bolo správne zavlažovanie v poľnohospodárstve riadnym vedným a špecializovaným odvetvím. V každom družstve bol špecialista na zavlažovanie, v špeciálnom pracovisku Poľnohospodárskeho projektového ústavu prebiehal výskum v odvetví zavlažovania, vyučovalo sa to na vysokých poľnohospodárskych škôl, bola zriadená sieť melioračných družstiev a správ. K tejto téme mám veľmi blízko, nakoľko moja babka pracovala za socializmu na jednej z týchto melioračných správ a venovala sa správnemu zavlažovaciemu systému vo svojej oblasti.

Slovenskí klimatológovia hovoria jasnou rečou, že južné oblasti Slovenska, kde máme najúrodnejšiu pôdu, trpia vďaka otepľovaniu a častým suchám nedostatkom vody. Teploty sú tam vyššie a zrážky menšie. Tiež sa hovorí o tom, že začína byť problém aj so suchom v hlbšej vrstve pôdy, tak od 40 do 100 cm, že zrážky na povrchu prenikajú len do vrchných vrstiev a málo sa ich dostane hlbšie. Toto všetko sa prejavilo naplno aj tento rok, kedy vďaka suchu na juhozápade Slovenska poľnohospodári odhadujú, že úroda zrna a krmovín bude až o 30% nižšia, ako minulý rok. Ide o státisíce ton… Keby nebol zdevastovaný melioračný systém, výpadok na úrode nemusel byť žiaden. O tom svedči aj porovnanie, ktoré hovorí, že tam kde tento rok používali funkčný systém zavlažovania, mali o polovicu vyššie výnosy na hektár, ako tam, kde žiaden nefungoval. Ako fungoval zavlažovací systém za socializmu, si môžete pozrieť na množstve fotografií aj TU: Foto: Ako sa s teplom a suchom potrápili v minulosti

Continue reading

V Európe sa rozširuje fenomén dočasných pracovných miest, kde pracujúci majú minimálne zamestnanecké práva: Pracujúci človek je v kapitalizme na okraji záujmu

19956726_1603967342966961_8418127687522539412_o

V Európe sa rozširuje fenomén dočasných pracovných miest, kde pracujúci majú minimálne zamestnanecké práva, kde môžu byť kedykoľvek prepustený bez akýchkoľvek kompenzácií, nemajú nárok na zamestnanecké výhody, nemajú istotu práce. Toto je realita miliónov Európanov a desaťtisícov Slovákov, zamestnanecké práva sú rapídne okliešťované, títo ľudia sú nútení pracovať pre rôzne agentúry,na dohody, živnosti a tým pádom sa ich netýkajú ani žiadne výhody z kolektívnych zmlúv. Takto šetria kapitalisti na lacnej pracovnej sile, ktorá je neorganizovaná a ničím chránená. Stačí si pozrieť, ako sa na Slovensku rozširuje vo veľkých koncernoch najímanie ľudí cez agentúry… V kapitalizme sa z okliešťovanie práv pracujúcich stal doslova „národný šport“. Viac sa dočítate aj TU: Eurozóna zažívá boom částečných a špatně placených pracovních úvazků

O tomto sa na Slovensku nehovorí, nehovorí sa ani o samovraždách pracujúcich, ktorí nezvládli tieto sociálne a pracovné tlaky. Naše média vôbec nezaujíma, prečo vôbec dochádza k týmto tragédiám a vyzdvihujú sa len životy rôznych celebrít, smotánky, oligarchov, boháčov, kapitalistov. Zabúda sa tak na obyčajného pracujúceho človeka. Vzdor-strana práce sa vždy bude zaujímať o osudy pracujúcich a bude bojovať za lepšie pracovné podmienky a proti vykorisťovateľskému kapitalizmu. Odmietame súčasný spoločenský systém fungujúci na princípe voľného trhu vracajúceho človeka späť k zákonom džungle. V nej, rovnako ako v kapitalizme, sa darí iba najsilnejším jedincom. Kapitalizmus zašiel ale omnoho ďalej ako divoká príroda – degradoval obyčajného človeka na súčiastku kolosálnej mašinérie, ktorej cieľom je vytvárať čo najvyšší zisk pre potreby najmocnejších.

Našou túžbou je pomôcť vytvoriť spoločnosť, ktorej ciele určujú najšľachetnejšie ľudské hodnoty. Ľudia v nej majú v iných ľuďoch hľadať to, čo ich spája a sloboda a právo jednotlivca majú byť ohraničené jedine slobodou a právom jednotlivca iného. Veríme v človeka. Pre nás je rovnako dôležitý každý človek, jeho príbeh. Každý jedinec dokáže ovplyvniť svoje okolie. Ľudia vzdelaní, spájajúci rozum i cit môžu tak do celého sveta priniesť viac spravodlivosti. Preto kladieme zásadný dôraz na vzdelanie. Múdrosť je studňa pochopenia a úcty, prameňom harmónie a mieru.

Continue reading

Vzdor-strana práce víta víťazstvo SR v arbitráži o odškodné za Vodnú elektráreň Gabčíkovo s Enelom: Pripomeňme si smutný príbeh privatizácie Slovenských elektrární

Slovenská republika vyhrala arbitrážny súd vo Viedni v spore o vyplatenie odškodného Slovenským elektrárňam ( Enelu), ktoré prišli o Vodnú elektráreň Gabčíkovo. Vzdor-strana práce víta víťazstvo SR v arbitráži, no upozorňujeme aj na začiatok celého sporu, ktorý spustila Dzurindova vláda hanebnou privatizáciou Slovenských elektrárni, ktoré vlastnil štát. Polícia hovorí, že pri privatizácii Slovenských elektrárni dochádzalo k podvodom. Ako uviedla polícia, účtovník Slovenských elektrární mal pred privatizáciou znížiť ich účtovnú hodnotu, čím štát prišiel pri predaji o 308 miliónov eur. Ďalšou kapitolou je vodné dielo Gabčíkovo, ktoré podľa medzinárodných zmlúv, nemohlo byť sprivatizované Enelom v roku 2006 spolu so Slovenskými elektrárňami. Dzurindova vláda si však poradila aj s týmto a Vodné dielo Gabčíkovo prenajala na 30 rokov Slovenským elektrárňam, ktoré boli sprivatizované Enelom. Vláda tak naservírovala Enelu nie len Slovenské elektrárne, ale aj časti ziskov Vodného diela Gabčíkovo, Slovenská republika tak na ziskoch z Vodného diela Gabčíkova stratila za necelých 10 rokov približne 280 až 320 miliónov eur….

Polícia vyšetruje okrem spomínaného účtovníka aj bývalého riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Ladislava Gáll a štyroch manažérov tohto podniku. Na mieste ja však otázka, kto ťahal nitky v pozadí a kto kasíroval milióniky za sprostredkovanie toho, aby sa Slovenské elektrárne predali pod cenu a časť ziskov z Vodného diela Gabčíkovo putovala taktiež do vrecka Enelu. Samozrejme, veľa nám napovedá to, že to bola práve Dzurindova vláda, ktorá sa postarala o to, aby Vodné dielo Gabčíkovo bolo prenajaté na 30 rokov Slovenským elektrárňam, z ktorých väčšinu akcií získal taliansky gigant Enel.

V kapitalistickom Slovensku sa zrodila aj slovenská finančná skupina J&T, či Penta a ďalšie, ktoré veľmi predstavovať nemusíme. To ako sa rozširuje ich impérium je notoricky známe a práve J&T sa spoločne s českým podnikateľom Danielom Křetínským prostredníctvom spoločne vytvoreného Energetického a průmyslového holdingu vstúpila nedávno do Slovenských elektrární, kedy celková dohoda o odpredaji akcií bola uzavretá vo výške 750 miliónov EUR. Podiel akcionárov je v slovenských elektrárňach v dnešnej dobe nasledovný:  66 % akcií vlastní spoločnosť Slovak Power Holding, ktorej vlastníkmi sú talianska spoločnosť Enel Produzione a spoločnosť EP Slovakia, ktorá je dcérskou spoločnosťou EPH a ostatných 34% akcií vlastní Slovenská republika.

Continue reading

Vzdor-strana práce gratuluje pracujúcim Volkswagenu k úspešnému štrajku: Dosť bolo lacnej pracovnej sily na Slovensku, pracujúci bojujme za to,čo nám patrí !

Vzdor-strana práce gratuluje pracujúcim z Volkswagen Bratislava k úspešnému a dovolíme si povedať aj k historickému štrajku na Slovensku. Členovia Vzdoru-strany práce boli osobne podporiť pracujúcich v areáli, kde sa konal štrajk a po osobných rozhovoroch s pracujúcimi sme boli veľmi potešení, koľko odhodlania v boji za svoje práva je v týchto ľuďoch. Toto vystúpenie pracujúcich z Volkswagenu dalo jasný odkaz celému Slovensku, aby sme jednotne, organizovane a odhodlane bojovali za svoje požiadavky a práva. Je to veľký precedens pre všetkých kapitalistov na Slovensku, že pracujúci sa u nás zobúdzajú a sú odhodlaní postaviť sa za svoje požiadavky a vytrvať. Musíme si uvedomiť, že toto je triedny boj, a v histórii to vždy fungovalo tak, že to čo si pracujúci nevydobyli sami, nikdy nedostali. História je plná príkladov bojov robotníckej triedy, kedy sa štátna moc a kapitalisti neštítili použiť akékoľvek násilie a represiu a veľa pracujúcich bolo aj chladnokrvne pozabíjaných.

Štrajk vo Volkswagene musí byť ráznym impulzom pre všetkých pracujúcich na Slovensku, aby aj oni bojovali za svoje práva, aby sa posilňovala ich súdržnosť a odhodlanie ísť si spoločne za tým, čo nám patrí. Dosť bolo nízkych platov, z ktorých nedokážeme uživiť naše rodiny. Dosť bolo lacnej pracovnej sily. Pracujúci sa musia začať v oveľa väčšej miere angažovať  v odboroch a tam kde nie sú, začať ich zakladať. Musíme tlačiť na zvyšovanie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a tiež musia pracujúci skoncovať s niektorými skorumpovanými funkcionármi odborov, ktorí stoja na čele organizácii v rôznych fabrikách na Slovensku a ktorí doslova kolaborujú s vedeniami spoločností a tie im diktujú, ako majú postupovať a oni robia iba to, čo im vlastník povolí. Je to teda aj memento pre pracujúcich, že keď určití predáci budú podkopávať snahy pracujúcich v jednotlivých závodoch, tak by mali zvážiť aj cestu založenia si novej odborovej organizácie, kde si zvolia progresívne a odhodlané vedenie, ktoré sa postaví za ich požiadavky. Je to aj budíček pre určitých vysokých funkcionárov z OZ KOVO, aby prestali byť nejakým poslušným psíčkom oligarchov zo SMERU-SD a postavili sa za zamestnancov, ktorých musia hájiť a aby boli smelí vo svojich požiadavkách a nebáli sa ísť do konfrontácie a ostrých štrajkov. Vzdor-strana práce volá po vzniku revolučných odborov, ktoré začnú klásť aj politické požiadavky a stanú sa novými piliermi antikapitalistického boja. Takéto odborové hnutie bude postrachom buržoázie, ktorá bude robiť všetko preto, aby ho zlomila. 

Čo všetko si vybojovali zamestnanci Volkswagenu vďaka štrajku: tabuľkové tarifné mzdy sa zvýšia o 4,7 % k 1. júnu, ďalších 4,7 % si zamestnanci pripíšu k 1. januáru 2018 a zvyšných 4,1 % od 1. novembra 2018 do 31. augusta 2019. Budú zrušené tarifné triedy 1 a 2 a noví zamestnanci pri nástupe do zamestnania budú hneď v tarifnej skupine 3 a tí zamestnanci, ktorí sú dnes v tarifnej skupine 2, budú preradení do skupiny 3, pracujúci dostanú o 1 deň dovolenky naviac, počas prvých troch dní pracovnej neschopnosti vyplatí spoločnosť náhradu príjmu vo výške 40 % priemernej mzdy a vyšší bude aj príspevok pre dobrovoľných darcov krv, jednorazová platba vo výške 500 eur k 1. 6. 2017 pre všetkých zamestnancov – rovnaká suma pre všetky tarifné triedy.

Tiež ste si mohli pri tomto štrajku všimnúť tú antikampaň zo strany určitých novinárov, analytikov, ekonómov, politikov, predstaviteľov zamestnávateľov a vedenia podniku. Snažili sa zdiskreditovať celý štrajk pred očami verejnosti a vzbudiť u nás dojem, že ide o prehnané požiadavky protestujúcich, že to ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku Slovenska, že sa staneme nelukratívnou krajinou pre investorov, že veď tam zarábajú oproti iným Slovákom nadpriemerne a podobne… Prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay doslova vyhlásil: „Ostrý štrajk, ktorý sa začal vo Volkswagen Slovakia vážne ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku a pozíciu Slovenska na svetových trhoch. Zároveň si dovolím dodať, že odbormi prezentovanú požiadavku na rast miezd o 16 % vnímame ako výrazné ohrozenie konkurencieschop­nosti celého automobilového priemyslu v regióne Visegradskej štvorky.“  či minister Žiga, ktorý označil požiadavky odborárov za iracionálne a že to môže ohroziť investovanie Volkswagenu na Slovensku. Tu jasne vidno, na koho strane Žiga stojí a koho záujmy háji. Spomeňme aj podpredsedníčku SaS Kiššovú: „Za relevantné by som považovala mzdy na Slovensku, nie nemecké, pretože aj spoločnosť Volkswagen sa z istého dôvodu pre Slovensko rozhodla. Ak by sa všetky náklady vyrovnali  nákladom v Nemecku, tak by si asi prvú otázku položili, prečo by vlastne mali mať takúto investíciu na Slovensku.“  Takže, keď to rozmeníme na drobné, táto pani politička jasne odkazuje pracujúcim, že veď prečo bojujete za výrazné zvyšovanie svojich platov, keď zahraničné korporácie tu investujú len kvôli tomu, že sme lacná pracovná sila a to je naša výhoda, že nadnárodné koncerny tu stavajú svoje podniky kvôli tomu, aby čo najviac ušetrili na pracovnej sile a vydolovali z tadeto čo najviac kapitálu pre seba a teda že tak to ma byť a tak je to správne…. Pripomeňme, že podobné platy a podmienky v ich domovských krajinách by im nikto netoleroval a tedy my sme čo, nejaký odpad, menejcenní ľudia, že máme znášať takéto podmienky a byť ešte šťastní a vďační… Celá táto antikampaň má za cieľ udržať pracujúcich v pasivite, aby boli poslušnou lacnou pracovnou silou, ktorá bude vytvárať obrovské zisky pre kapitalistov a oligarchov a nebudú sa proti tomu búriť. Páni kapitalisti a im poplatní politici, analytici, celebrity, novinári sa boja jedného, že pracujúci sa prebudia, začnú čoraz viac bojovať za svoje práva a nezostanú len pri požiadavkách na zvyšovanie platov, ale začnú ohrozovať samotnú podstatu kapitalizmu a vykorisťovania v ňom. Boja sa uvedomelej pracujúcej triedy, ktorá môže v budúcnosti ohroziť ich kapitalistické panstvo, ich rozprávkové majetky, ktoré získali vďaka nášmu vykorisťovaniu.

Continue reading

Vzdor-strana práce plne podporuje štrajk pracujúcich Volkswagenu Bratislava: Slovensko potrebuje vlnu štrajkov ako soľ

19400064_1517026318329255_1003324908873713729_n„Ostrý štrajk, ktorý sa začal vo Volkswagen Slovakia vážne ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku a pozíciu Slovenska na svetových trhoch. Zároveň si dovolím dodať, že odbormi prezentovanú požiadavku na rast miezd o 16 % vnímame ako výrazné ohrozenie konkurencieschop­nosti celého automobilového priemyslu v regióne Visegradskej štvorky,“ vyhlásil prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay. Vzdor-strana práce odsudzuje tento postoj pána Sinaya a dodávame, že tu jasne vidno, na koho strane pán Sinay stojí. Na strane nadnárodných koncernov a oligarchov. Toto sú typické výroky pánov kapitalistov, ktorí strašia ohrozenosťou zamestnanosti a ekonomiky… Pracujúci vo Volkswagene bojujú za nás všetkých pracujúcich, lebo nám ukazujú, ako máme bojovať za to, čo nám patrí a pre pánov oligarchov a kapitalistov je to nebezpečný precedens, nakoľko sa boja, že sa zobudia na Slovensku aj ďalší pracujúci a Slovensko zasiahne vlna štrajkov a nezostane to len pri požiadavkách o zvýšenie platu. Toto je jediná cesta, ako zvyšovať našu životnú úroveň, ako bojovať za naše práva a vybojovať si čo nám patrí. Inšpirujte sa pracujúci na Slovensku a zomknite sa a choďte do štrajkov, lebo jedine triedny boj za naše záujmy, to jediné na kapitalistov platí. Pozrime sa na rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v podniku Volkswagen Bratislava: 63% ide na zamestnancov a 37% do kapitálu, takže vidíme, že priestor na zvyšovanie platov tu je dostatočný.

Vzdor-strana práce plne podporuje ich boj a je to obrovská šanca ukázať všetkým pracujúcim na Slovensku, že boj za práva pracujúcich, že boj za vyššie platy si vždy musela pracujúca trieda vybojovať sama. Nikto nám nikdy nedal nič zadarmo. Až zjednotené robotnícke hnutie zreformovalo kapitalizmus do dnešnej podoby. Stálo to však priveľa krvi. Demonštrácie, štrajky, revolúcie a kolektívne vyjednávanie boli jedinou zbraňou pracujúcich. Žiadne liberálne voľby im nepriniesli požadovanú zmenu. Jediná cesta bola triedna konfrontácia, iba tohto sa báli buržoázne elity a jedine toto na nich platí aj dnes.

Jedným z riešení zvyšovania platov pre pracujúcich v kapitalizme je posilňovanie odborov a kolektívneho vyjednávania a zastúpenia pracujúcich v zamestnaneckých radách firiem. Na Slovensku je pokrytých kolektívnou zmluvou len približne 35% pracujúcich, v takých štátoch ako napr. Belgicko, Rakúsko, Francúzsko, Fínsko, Švédsko je to od 90% ku pomaly 100%. Kolektívne zmluvy sa musia vzťahovať na sektory a musia zastrešovať všetkých zamestnancov, bez ohľadu, či sú členmi odborov, alebo nie. Musíme tlačiť na rozširovanie platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Pre porovnanie v Čechách je okolo 12% pracujúcich v odboroch, no kolektívne zmluvy zastrešujú až 50% pracujúcich. Tým, že zvýšime rapídne podiel pracujúcich, ktorí sú zastrešovaní kolektívnou zmluvou na Slovensku, posilníme postavenie pracujúcich, ktorí tak nebudú osamelo stáť zoči voči firmám a tým pádom majú hneď horšie postavenie presadiť si nejakú adekvátnu výplatu. Pracujúci budú mať tak cez sektorové kolektívne vyjednávanie silnejšiu pozíciu presadiť adekvátne zvyšovanie platov pre väčšinu pracujúcich. Tak isto pracujúci musia začať tlačiť na zamestnávateľov cez protesty a štrajky, čo musí byť ich účinná zbraň.

Continue reading

Vzdor-strana práce bije na poplach, tetrov hlucháň nám rapídne vymiera: Podieľa sa na tom zlé hospodárenie v našich lesoch

Vzdor-strana práce sa dlhodobo venuje aj ekologickým a enviromentálnym témam. Pálčivým problémom v poslednej dobe je drancovanie lesov na Slovensku a ubúdanie drevín a krovín na ostatných územiach. V roku 2014 sa na Slovensku vyťažilo približne 9,4 miliónov kubíkov drvenej hmoty. Pripomeňme si, že za posledné roky socializmu sa u nás ročne vyťažilo približne 5 miliónov kubíkov dreva. To všetko ma aj za následok, že nám vymiera tetrov hlucháň, ktorý je bytostne spätý s hustými starými lesami. Za socializmu, keď v našich lesoch štát plánovito hospodáril, tak početnosť tetrova hlucháňa bola napr. v roku 1972 na úrovni 8 000 kusov a to sa vtedy ešte aj plánovite odlovil určitý počet hlucháňov.

Píše sa rok 2017, v kapitalizme žijeme už 28 rokov, zmenilo sa hospodárenie v našich lesoch, kde sa stal hlavným pánom zisk a trh, lesy sú drancované a začali v nich „hospodáriť“ kdejakí súkromníci, súkromné firmy a výsledok na seba nenechal dlho čakať. Tým, že sa v našich lesoch vo veľkom rúbe pre zisk, hlucháň stratil obrovské plochy na život, z ktorých úplne vymizol, alebo jeho početnosť drasticky poklesla, takže dnes sa odhaduje, že na Slovensku prežíva tak 700 až 800 kusov hlucháňov. Toto číslo je alarmujúce a pokles populácie hlucháňa sa stále nezastavil. Ako teda môžete vidieť, populácia hlucháňa klesla za 28 rokov kapitalizmu a vpustenia voľno-trhových princípov do našich lesov a prírody až o 80%…

Z nedávnej reportáže RTVS jasne vidíme, ako fungujú tzv. vtáčie územia na ochranu hlucháňa. Túto reportáž si môžete pozrieť TU.  Veselo sa v nich ťaží drevo a to dokonca holorubným spôsobom, čo má za následok devastáciu vhodného biotopu pre hlucháňa, čo ma fatálne následky na rozmnožovanie tohto druhu. Hlucháne na svoje prežitie potrebujú v lesoch kde sa vyskytujú cca.50 hektárové vhodné lesné územia, kde by sa totálne minimalizovala ťažba a keď už je tam ťažba nevyhnutná tak použiť výberkový, alebo aspoň podrastový spôsob hospodárenia. Podporovať prirodzenú obnovu lesa s obnovnou dobou nad 120 rokov. Od marca do júla úplne zastaviť v lokalitách tokanísk všetku hospodársku činnosť.

Continue reading

Opustil nás vynikajúci priateľ a komunista s. Milan Krokavec: Nezabudneme a bojujeme ďalej aj za teba !

18882135_1559590977404598_2103297130692656155_nS obrovským zármutkom Vám oznamujeme, že nás navždy opustil úžasný človek, veľký bojovník za socializmus, za práva pracujúcich, sociálnu spravodlivosť, vynikajúci priateľ a komunista, človek s veľkým Č- Milan Krokavec. Boju za beztriedny svet, svet bez vykorisťovania človeka človekom, pomoc všetkým ľuďom dobrej vôle zasvätil celý svoj život. Bol to inteligentný a vzdelaný muž, ktorý obohacoval svojou múdrosťou a skúsenosťami každého, s kým sa stretol. Vedel viesť dlhé a trpezlivé diskusie o fungovaní sveta, spoločnosti, politike a všetkého okolo nás. Bol príkladom čestného,skromného a múdreho komunistu, ktorý žil príkladným životom a ktorého mali vo veľkej úcte aj jeho oponenti.

Jeho pôsobenie bude už navždy späté s mestom Spišská Nová Ves, kde žil, pracoval a politicky sa angažoval v Komunistickej strane Slovenska až do poslednej chvíle. Po roku 1989 nezradil, neprezliekol kabát, ale pustil sa do horlivej politickej činnosti a krvopotne pomáhal obnovovať komunistické hnutie v okrese Spišská Nová Ves, čo sa mu darilo. Aj vďaka nemu vstúpilo do KSS množstvo členov, ktorých nadchol pre boj za lepšiu spoločnosť a za naše práva a vďaka nemu vzniklo viacero životaschopných organizácií KSS vo viacerých obciach okresu Spišská Nová Ves. Neúnavne stále pracoval na svojom intelekte a stále sa vzdelával v marxizme-leninizme. Vždy sa rázne postavil proti deformáciám a nekalým praktikám, ktoré zavádzali do komunistického hnutia určití funkcionári.

S. Krokavec bol veľkou oporou a podporovateľom aj nás mladých komunistov, ktorí sme pôsobili v Socialistickom zväze mladých a z ktorých dnes veľká časť pôsobíme práve vo Vzdore-strane práce. Samozrejme nechýbal ani na tohtoročnom zhromaždení na 1.mája v Spišskej Novej Vsi. Vzdor-strana práce stratila v osobe s. Krokavca odhodlaného komunistu, bojovníka a oddaného priateľa. Bojoval statočne a odhodlane aj v posledných minútach svojho života so zdravotnými komplikáciami,ktoré udreli naozaj nečakane a rýchlo.

Nikdy nezabudneme na tohto veľkého muža a bude naďalej žiť v našich srdciach. Skláňame sa nad jeho životným odkazom a budeme ho mať vždy vo veľkej úcte. Jeho strata je obrovskou ujmou pre celé komunistické hnutie. Česť tvojej pamiatke a nikdy nezabudneme. Odpočívaj v pokoji a vedz, že boj za socializmus pokračuje aj vďaka tvojej obetavej práci!

Vzdor-strana práce

18881840_1559591084071254_3384088520201605984_n

Continue reading

Slovensko starne a rodí sa u nás málo detí: Toto sú opatrenia Vzdoru-strany práce na zvýšenie pôrodnosti, platov pracujúcich a starostlivosti o dôchodcov

Vážnym problémom Slovenska je starnutie populácie. Tento fenomén postihol Slovensko po roku 1989, dovtedy naša populácia patrila k najmladším v Európe. Faktom ostáva, že miera sociálnych istôt, istoty práce, bývania, zdravotnej starostlivosti za socializmu dokázali to, že sa u nás každoročne zvyšoval počet obyvateľov a pomer dôchodcov k pracujúcim bol viac ako optimálny. Dnes je pred nami vážny problém, s ktorým sa musíme poriadne popasovať a pripomeňme, že Vzdor-strana práce tvrdo odmieta reformu tipu zvyšovanie odchodu do dôchodku, lebo toto nepovažujeme za reformu, ktorá vyrieši starnutie populácie. Je to pre nás trestanie pracujúcich ľudí, ktorí tvrdo drú a do dôchodku majú odchádzať až v 65-67 rokoch. To je niečo nemysliteľné. Objavujú sa už aj názory kapitalistických ekonómov, že máme robiť až do 70-tky. Berme do úvahy aj fakt, že na Slovensku máme vysoké čísla úmrtnosti mužov už medzi 55tim a 59 rokom. To chce tento systém, aby nás rovno odnášali z práce do márnice? Tomuto hovoria dôchodková reforma?

Slovensko musí spustiť rázne reformy, ktoré zvýšia životnú úroveň obyvateľstva a budú motivovať mladých ľudí, aby mali viac detí. Štát musí pripraviť podmienky, aby sa začalo rodiť dostatok detí a to viacerými opatreniami. Musí sa začať masová výstavba verejných bytov v réžii štátu, kde bude stabilné regulované nájomné po celom území Slovenska. Štát musí spustiť program dotácií na bývanie. Dnešná mladá generácia býva u rodičov aj do 30tky, lebo samostatné bývanie je pre nich nedostupné a aj to znemožňuje vytvárať podmienky na plodenie detí so svojim partnerom. Obrovským problémom je zadlžovanie mladých ľudí a rodín, ktorí musia splácať drahé hypotéky skoro celý svoj život, aby mali vlastné bývanie. Sťahujú sa do drahých podnájmov. Štát a samosprávy v tomto totálne zlyhávajú. Bytová politika pre mladých ľudí a rodiny je veľká katastrofa.

Vláda zvýšila príspevok na presťahovanie a vyzýva pracujúcich, aby sa z východu sťahovali za prácou na západ. Toto je podľa nich správny krok? Keď vyzývajú ľudí aby začali vyľudňovať oblasti na východe a začali sa sťahovať na západ Slovenska, prakticky do neznáma, aby začali nový život, miesto toho, aby vláda podporovala najchudobnejšie regióny a vytvárali tam pracovné miesta, máme ich vyľudňovať? Po ďalšie, keď sa aj celá rodina presťahuje z východu na západ, tak tu narazí na veľké prekážky a to práve drahé byty a nájomné. Takže keď už vláda láka pracujúcich, aby sa presťahovali, tak musí zabezpečiť, aby pri priemyselných zónach vyrástli nové bytové komplexy, ktoré bude stavať štát a zabezpečí tam stabilné regulované nájomné.

Continue reading

Pani Anna. Č († 59) zomrela počas pracovnej doby vo fabrike: Pracujúci zo spoločnosti Leoni prehovorili o zlých pracovných podmienkach

Pani Anna († 59) zomrela počas pracovnej doby na zlyhanie srdca. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť pozostalým, takéto úmrtia ľudí práce nás vždy nesmierne zasiahnu, nakoľko sme pracujúci, ktorí bojujú za práva všetkých pracujúcich. Je nám z toho smutno a je nám smutno aj z toho, že hodnoty dnešnej spoločnosti sú niekde inde a nie tam, kde by mali byť pri pracujúcich, ktorí vytvárajú hodnoty a zdroje tohto štátu a spoločnosti. Česť jej pamiatke, určite sa na ňu nezabudne, nakoľko bude ďalej prežívať v srdciach všetkých ľudí, ktorí ju milovali a vážili si ju.

Vzdor-strana práce sa vždy bude zaujímať o osudy pracujúcich a bude bojovať za lepšie pracovné podmienky a proti vykorisťovateľskému kapitalizmu. Neriešia sa podmienky práce, prečo došlo k takýmto úmrtiam počas pracovnej doby, ako to zasiahlo ich rodiny, nakoľko dobre vieme, že títo pracujúci sú veľakrát prepracovaní, vyčerpaní z ťažkej práce, musia ťahať nadčasy, je na nich vyvíjaný enormný tlak, aby v čo najkratších termínoch ukončili zákazky, úlohy, projekty, stavby… Sú to tzv. šibeničné termíny a z toho pramení stres a ten je o to vyšší, keď na ich jedinom príjme je závislá celá rodina a možno aj niekoľko ďalších príbuzných.

Musíme začať tejto spoločnosti ukazovať, že toto sú tie podstatné veci, na ktorých záleží, veď ide o naše životy, ide o živiteľov rodín, ženy, mužov, o mladých ľudí, ktorí bojujú za svoju šťastnú budúcnosť a táto spoločnosť sa musí konečne preorientovať smerom k pravým hodnotám a zaujímať sa o podstatné témy, ktoré túto spoločnosť trápia.

Continue reading

Za 485 obrnencov zaplatíme 1,2 mld Eur v dobe, keď sme v produkcii potravín pod kritickou hranicou potravinovej bezpečnosti štátu: Nie zbrojeniu, áno potravinovej sebestačnosti

13335712_602011866632576_6838546594764968616_nNie je tomu tak dávno, čo premiér Fico vyhlásil, že radšej jeho vláda dá financie na mlieko, ako na zbrane. Reagoval tak na mliečnu krízu na Slovensku a na drastický pokles dojníc u nás. Neprešlo tak veľa času a slovenská vláda schválila bez väčšieho povšimnutia verejnosti nákup 485 obrnených bojových vozidiel za 1,2 mld Eur a zaviazala sa na rokovaní špičiek NATO, že drasticky navýšime aj prostriedky na našu armádu na 1,6% HDP ( dnes dávame na armádu 1,2% HDP, čo je približne miliarda EUR ) a je možné, že v horizonte niekoľkých rokov budeme dávať na armádu až 2% HDP, čo sú približne dve miliardy EUR, k čomu nás tlačí NATO. Tak opäť raz vidíme, ako nás premiér Fico zavádzal, keď nám tvrdil, ako dajú radšej poľnohospodárom a potravinárom, ako na zbrane, keď si uvedomíme, že vláda dala mliekarom mimoriadnu podporu vo výške 33 miliónov Eur, no na nákup obrnených bojových vozidiel investuje 1,2 mld Eur…

K zbrojeniu a navyšovaniu financií na armádu nás tlačia USA a NATO, za výraznej pomoci domácich elít, rôznych „bezpečnostných analytikov“, prezidenta Kisku a predstaviteľov našej vlády. Pritom Slovensko sa z roka na rok prepadáva vo výrobe vlastných potravín. Podľa posledných zistení Potravinárskej komory Slovenska, v našich obchodných reťazcoch nájdeme len 37,2% našich potravín. Sú to naozaj alarmujúce čísla. Na Slovensku sa likvidujú chovy ošípaných, dojníc, oviec a ďalších hospodárskych zvierat. Zatvárajú sa mäsovýroby, bitúnky, mliekarne, no my vo veľkom zbrojíme.

Patríme ku krajinám s najvyšším podielom dovezených potravín. Potravinárstvo u nás upadá a v tomto odvetví rapídne miznú pracovné miesta. Podpora štátu pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo je na Slovensku tretia najnižšia z celej EÚ. V produkcii potravín sme prakticky pod kritickou hranicou potravinovej bezpečnosti štátu. Slovensko musí začať rapídne investovať financie zo štátnej kasy do podpory slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Musíme začať výrazne zvyšovať dotácie pre našich poľnohospodárov, keď napr. v Dánsku, alebo Holandsku dostanú na jeden hektár poľnohospodári 400 Eur, na Slovensku je to 200 Eur a napr. v Maďarsku dostanú chovatelia od štátu na jednu dojnicu až o sto Eur viac.

Continue reading