Skip to content

Pri obci Veľká Lodina sa spomínalo na obete banderovcov na Slovensku a Vzdor-strana práce tam nemohla chýbať: Kto boli banderovci a akých zverstiev sa dopustili?

18643466_10209725900329675_677426006_nPri obci Veľká Lodina sa spomínalo na padlých bojovníkov, ktorí položili svoje životy pri boji s bandami banderovcov, ktorí sa chceli cez Slovensko prestrieľať na Západ, kde sa chceli vyhnúť spravodlivosti za svoje beštiálne činy, ktoré spáchali počas 2. svetovej vojny. Tak ako aj po iné roky sa toto stretnutie uskutočnilo niekoľko kilometrov od obce Veľká Lodina, kde sa nachádza pamätná tabuľa s textom: „V BOJI PROTI BENDEROVSKÝM BANDÁM PADLI DŇA 4.5. 1948 STRÁŽMAJSTRI ZNB EMANUEL POLÁK nar. 22.8. 1918, JOZEF PROŠEK nar. 20.6. 1924. ČESŤ ICH PAMIATKE!“. Na spomienkovú slávnosť dorazil aj plný autobus s českými občanmi. Akciu tradične organizuje viacero miestnych organizácií Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Klubu českého pohraničia a jeho slovenská sekcia KČP východné Slovensko. Samozrejme nemohli chýbať ani viacerí zástupcovia Vzdoru-strany práce, kedy s prejavom vystúpil jeden z podpredsedov Vzdoru-strany práce Martin Zeleňák.

IMG_20170521_113941(1)

Pripomínanie si zverstiev, ktoré spáchali ukrajinskí banderovci je viac ako aktuálne, nakoľko dnešný ukrajinský režim rehabilitoval banderovcov a dokonca im prisúdil status hrdinov za nezávislosť Ukrajiny a dal ich na roveň antifašistických veteránov, ktorí porazili nacizmus. Takáto revízia dejín je šokujúca. Ukrajinský režim robí všetko preto, aby potlačil svoju antifašistickú minulosť a vyzdvihol banderovcov a spravil z nich najväčších hrdinov ukrajinských dejín. Banderovcom v dnešnej Ukrajine stavajú pamätníky a sochy, busty a pamätníky antifašistom a príslušníkom Červenej armády sú vo veľkom odstraňované a ničené tak ako ukrajinskými neonacistami, tak aj oficiálnou štátnou mocou. 

IMG_20170521_113931(1)

Continue reading

Propagandistické divadielko prezidenta Kisku pri návšteve prezidenta Gruzínska Margvelašviliho: Ako to naozaj bolo s vojnou v Gruzínsku a Južnom Osetsku

Slovensko navštívil prezident Gruzínska Giorgi Margvelašvili a prezident SR Andrej Kiska si neodpustil niekoľko propagandistických vyhlásení, ktoré prekrúcajú nedávne udalosti v Gruzínsku. „Jedným z mojich najsilnejších zážitkov počas oficiálnych ciest ako prezidenta bola návšteva Gruzínska a Južného Osetska. V praxi tam bolo vidieť, čo znamená agresivita jednej krajiny. V praxi tam je vidieť, čo znamená porušenie základných pravidiel. V praxi bolo vidieť, čo Rusko dokáže urobiť v prípade, keď sa rozhodne ohroziť celistvosť inej krajiny,“ povedal Kiska a ďalej doplnil: „Je to dôležitý signál pre nás, aby sme rozumeli obavám pobaltských krajín, Poľska, aby sme rozumeli obavám, čo sa môže stať, keď sa Rusko rozhodne presadzovať svoje záujmy.“ Povedzme si však ako to naozaj bolo s konfliktom v Gruzínsku a demaskujme tak Kiskové prekrúcanie faktov.

Napätie a konflikty medzi Gruzíncami a obyvateľmi Abcházska a Južného Osetska trvajú už pár storočí. Spory o tieto územia končili vždy konfliktami. Počas trvania Sovietskeho zväzu dostali tieto oblasti štatút autonómnych oblastí a na sklonku ZSSR, autonómnych republík. Všetko sa ale dramaticky zmenilo po páde Sovietskeho zväzu a vzniku nezávislého Gruzínska, ktoré tieto oblasti považovalo za svoje zvrchované územie. Gruzínsko neakceptovalo autonómny status pre Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré si chceli Gruzínci podmaniť vojensky a tak na začiatku 90-tých rokov dali povel k vojenskému obsadzovaniu týchto území. To sa stretlo s odporom Osetov a Abcházov, ktorí sa postavili gruzínskej armáde na odpor a rozpútala sa niekoľkoročná krvavá vojna.

Za pomoci OSN sa podarilo nastoliť mier a z Abcházska a Južného Osetska sa stiahlo gruzínske vojsko a na dodržiavanie prímeria boli v týchto autonómnych republikách rozmiestnené jednotky OSN. Abcházsko a Južné Osetsko fungovali ako autonómne republiky. Medzi nimi a Gruzínskom panovalo veľké napätie, boli zaznamenávané aj boje menšieho lokálneho razenia. Krehký mier však dostal jasné KO v dobe, kedy sa dostal na čelo Gruzínska neslávne známy Saakašvili. Medzi jeho priority patrilo získanie autonómnych republík pod úplnú kontrolu Gruzínska.

Continue reading

Prepad reálnych miezd nemožno zastaviť populizmom vládnych strán: Skoncujme s lacnou pracovnou silou a pusťme sa do boja o celorepublikové zvyšovanie platov

Ešte pred prvým májom, kedy vládny Smer predstavil svoj balíček opatrení, ktorého súčasťou je aj snaha o „razantné“ zvyšovanie minimálnej mzdy, so svojim návrhom 13teho platu prišiel predseda SNS Andrej Danko. To, že reálne mzdy sa každým rokom prepadajú na svojej koži pocítila väčšina občanov žijúcich z bežných príjmov. Každý z nás citlivo a pozorne vníma každú snahu, ktorá by mohla zabezpečiť rast našich miezd a toto parlamentní politici veľmi dobre vedia a pokúšajú sa rôznymi populistickými návrhmi zvádzať zápas o voliča. Niekto možno namietne, že keď neprší nech aspoň kvapká. Áno samozrejme, každé zvýšenie minimálnej mzdy je prínosom a aj v záujme našej strany je, aby minimálna mzda rástla rýchlejšie a výraznejšie. Skôr však ako k rastu minimálnej mzdy vrátime podrobnejšie, dovolíme si pár poznámok k tzv. povinným 13tym platom. Ktorými sa predseda SNS pokúša prekryť hanbu ktorú si spôsobil bozkávaním kapitánskych výložiek.

Sme presvedčení, že návrh 13tych platov je iba čiste populistickou témou. Nie je nám známe, ako sa volá trinásty mesiac v roku. Vieme iba o dvanástich mesiacoch. Sme zástancovia toho, aby zamestnanec každý mesiac počas roka zarobil dostatočnú sumu na to, aby on a jeho rodina mohla dôstojne žiť a v takom prípade, nebude miesto na teatrálne a populistické lákanie ľudí na trinásty plat. Ak to tak ale nebude, tak trinásty plat nič nevyrieši. Reálne sa totiž v mnohých firmách môže stať, že 12 mesiacov budú mať zamestnanci nižšiu mzdu aby si z vlastného našetrili na trinásty plat. V drvivej väčšine firiem sa mzda skladá z dvoch zložiek. Základnej mzdy, ktorú zamestnávateľ znížiť nemôže (aj keď žiaľ nájdu sa i také prípady, ktoré potom musí riešiť inšpektorát) a pohyblivej zložky mzdy, ktorá je uvádzaná ako prémie. Táto zložka je však z hľadiska zákona nenárokovateľná. V tejto zložke je vraj zahrnutý výkon zamestnanca a plnenie noriem, ale ak si zamestnávateľ zmyslí a z tejto čiastky stiahne určitú sumu neurobí s tým nič ani Inšpektorát práce. Preto existuje viacero možností ako si trinásty plat zaplatia samotní zamestnanci z 12 predchádzajúcich platov.

Tento trinásty plat môžu dokonca použiť samotný zamestnávatelia spôsobom: „Na trinásty plat nemáme, lebo trh a konkurencia a nie sú zakázky, buďte radi, že máte robotu a že vás živíme, takže vám budeme strhávať z každého platu, aby sme vám to na konci roka dali. Poďakujte sa sociálnej vláde“ – samozrejme to môže i nemusí byť pravda, len chceme poukázať na to, že pokiaľ si zamestnávateľ zaumieni, že nepridá, tak nepridá.

Continue reading

Vzdor-strana práce zorganizovala na 1.mája zhromaždenie pracujúcich v Žiline: Pozrite si bohatú fotogalériu a prejavy na VIDEÁCH

18198659_1520942241269472_6401091604210087937_nVzdor-strana práce zorganizovala v Žiline zhromaždenie k Sviatku práce- 1. máju. Rozdalo sa množstvo našich materiálov a pri prejavoch sa so záujmom pristavili desiatky Žilinčanov. Naša strana však dnes nemá čo oslavovať, keď pracujúci na Slovensku poberajú nízke mzdy, sú nútení pracovať v zlých podmienkach, sú nútení brať množstvo nadčasov, prehlbuje sa pracujúca chudoba, zamestnanecké práva sú potláčané a pracujúci zastrašovaní, zvyšujú sa priepastné rozdiely medzi boháčmi a radovými pracujúcimi, desaťtisíce Slovákov, aby prežili sú nútení odchádzať do zahraničia, opúšťajú svoje manželky, partnerky, deti, sme len lacnou pracovnou silou, veľkou montovňou, naše strategické podniky a hospodárstvo nám už dávno ukradli nadnárodné korporácie a domáca buržoázia…

Preto sme tu a budeme vždy stáť na strane pracujúcich, lebo práve Vzdor-strana práce je stranou, ktorej členskú základňu tvoria práve takí obyčajní pracujúci, ako ste vy. Sme stranou pracujúcich, pre pracujúcich. Nestoja za nami žiadne lobistické skupiny, žiadni oligarchovia, žiadna smotánka a skorumpované elity.

18198683_1520942484602781_3564814227740989010_n

Kto prišiel na 1. máj Vzdoru-strany práce mohol na vlastnej koži pocítiť tu silu súdržnosti, solidaritu a elektrizujúcu atmosféru pri prejavoch a tú silu, odhodlanosť a nádej, že sa spoločne postavíme za naše práva, že sa postavíme tým mocenským a ekonomickým elitám, ktoré z  nás dennodenne vyciciavajú čo len môžu. Oni bohatnú na náš úkor a my chudobnieme vďaka nim. Sme odhodlaní, sme pripravení postaviť sa im na odpor všade tam, kde budú po nás šliapať. Potrebujeme však vzájomnú pomoc a súdržnosť, nesmieme sa báť a musíme jasne povedať STOP, takto so sebou už zametať nenecháme. Kapitalizmus je systémom, v ktorom bude mať oligarchia, buržoázia, smotánka, bankári, boháči, ekonomická a finančná elita navrch. Je to systém, ktorý im vždy umožní rozprávkovo bohatnúť na náš účet. Preto stojíme proti kapitalizmu a bojujeme za socializmus, zbavený chýb minulosti, obohatený o poznatky prítomnosti a s víziou do budúcnosti.

18198569_1520942151269481_9029478690794436919_n

Continue reading

Vzdor-strana práce odmieta uvoľňovanie pravidiel pri zamestnávaní pracujúcich zo štátov mimo EÚ: Požadujeme rovnaké podmienky pre každého pracujúceho

Vzdor-strana práce podporuje OZ-Kovo v ich odmietavom postoji k uvoľneniu pravidiel zamestnávania cudzincov z krajín mimo EÚ. Vzdor-strana práce je presvedčená, že na Slovensku je dostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú nezamestnaní a tiež potrebujú živiť svoje rodiny. Jediným dôvodom, prečo sem prichádzajú za prácou ľudia zo štátov mimo EÚ je to, že u nich sú ešte horšie životné podmienky než u nás a títo ľudia sú ochotní (nútení) predávať svoju pracovnú silu lacnejšie, než väčšina Slovákov.

 

Práve to je záujem podnikateľského sektoru, ktorý je nútený v konkurenčnom boji a pre to aby v takomto konkurenčnom boji uspel, tlačiť cenu pracovnej sily stále smerom nadol a tým reálne znižovať životnú úroveň pracujúceho obyvateľstva. Takto sa ale vytvára konkurenčný boj aj medzi pracujúcimi, čo ale vyhovuje hlavne podnikateľskému sektoru, ktorý si potom ľahšie dokáže presadzovať svoje požiadavky, nakoľko jednota pracujúcich je porušená a tá je jediným garantom účinnosti v boji pracujúcich za svoje práva, požiadavky a životné potreby.

Tu je potrebné poukázať na to, že vinníkom takéhoto stavu nie sú za prácou sem nútení chodiaci Srbi, Ukrajinci, Macedónci, Moldavci a ďalší, ktorých životná úroveň väčšinou ešte horšia, než akú má pracujúci človek na Slovensku. Je to práve jeden zo sprievodných javov a pilierov kapitalizmu a tzv trhovej ekonomiky, v ktorej je jediným a najvyšším cieľom zisk súkromníka a tomu je podriadené všetko. Tento fenomén kapitalistického vyhnanstva nie je ničím novým, veď si spomeňme na začiatok 20.storočia, keď rovnako boli naši predkovia nútení, aby uživili svoje rodiny, opúšťať ich a cestovať za prácou, vtedy najčastejšie do Ameriky.

Continue reading

Ako dlho sa ešte chcú vyhovárať na „komunistov?“ Asi tak dlho, ako cirkev na Satana

fico_matovicVeľmi pozorne si už dlhšie roky všímam trend súčasnej „mainstreamovej“ propagandy a oficiálnej ideológie.  Je v podstate komická, nepravdivá,  stojí na hlinených nohách, ale žiaľ, je presvedčivá. Dnes je žiaľ totiž presvedčivé čokoľvek, čo má nejaký úvod, jadro záver a hlavne dobrý dosah .

Predovšetkým údajne „opozičná“  časť kapitalistických strán (to sú tie, ktoré chcú predhadzovať Slovákov kapitalistom nie pod oranžovou, ale pod modrou či krikľavozelenou zástavou). Ale aj s nimi spojené rôzne masmédia a inštitúty, ktoré šíria stranícku propagandu mimo strán (čo je podstatne efektívnejšie) už niekoľko rokov naháňajú akýchsi „komunistov“, ktorí „nám tu (údajne) vládnu“.  A presne títo môžu za všetko zlé, čo nás po roku 1989 postihlo.  Nuž, na Slovensku existujú dve strany, ktoré sa hlásia k marxizmu-leninizmu a ani jedna „nevládne“ teda aspoň ja som si nič ako predseda jednej z nich nevšimol. A pokiaľ viem, tak aj predseda KSS, Jozef Hrdlička chodí normálne do práce. Preto nezavádzajte verejnosť že nám tu vládnu komunisti!

Continue reading

Vzdor-strana práce k výsledku referenda v Turecku: Krajina sa priklonila k islamistickej diktatúre autokrata Erdogana

Turci v referende tesne podporili ústavné zmeny, ktoré spravia z Erdogana neobmedzeného vládcu Turecka. Už teraz je hlásených množstvo podvodov, ktoré mali hlasovanie sprevádzať. Tak isto kampaň, ktorú viedol Erdogan a jeho strana za prejdenie referenda bola špinavá, štátne inštitúcie boli zneužívané na podporu referenda, samotný Erdogan, ktorý ako prezident všetkých Turkov mal byť nestranný, všetkou silou burcoval za posilnenie svojich diktátorských kompetencií, opozícia bola zastrašovaná a prenasledovaná. Výsledok v referende je zlou správou pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí, nakoľko toto hlasovanie otvára cestu k úplnej moci prezidenta Erdogana a vlastne mu dáva výhradné diktátorské postavenie. 

Turecko sa tak mení na diktatúru jedného muža a na islamistický režim, ktorý je v ekonomickej oblasti silno neoliberálny, potláčajúci práva pracujúcich, politických oponentov, odborárov, žien, Kudrov a ktorý vo veľkom podporuje veľkokapitál, nadnárodné korporácie a privatizáciu. Erdogan dal zavrieť desiatky tisíc ľudí a ďalšie desiatky tisíc jeho režimu nepohodlných ľudí bolo prepustených zo škôl, súdov, úradov, armády a ďalších inštitúcií. Erdoganov režim tak represiou zastrašuje opozíciu a nepohodlní aktivisti končia vo väzniciach. Tak isto bolo zatknutých viacero opozičných poslancov z kurdskej strany HDP, ktorí stále hnijú vo väzniciach. V tureckých väzniciach sú tiež bez súdu držané celé roky stovky politických oponentov aj z radov odborárov, komunistov, sociálnych aktivistov, ľavičiarov, antikapitalistov a Kurdov.

Povedzme si, že vďaka schváleniu návrhov v referende, bude môcť ostať Erdogan pri moci minimálne do roku 2029, že sa zruší funkcia premiéra a tieto kompetencie preberie prezident Erdogan, ktorý tiež bude môcť vyhlasovať voľby do parlamentu podľa svojho uváženia a tak isto bude môcť podľa svojho uváženia rozpustiť aj parlament. Bude môcť tiež svojvoľne   odvolávať a navrhovať ministrov, či väčšinu ústavných sudcov. Tiež dostane kompetenciu vydávať nariadenia, ktoré budú mať prakticky silu zákona. Erdogan sa tiež chystá zaviesť trest smrti a to nám môže byť jasné, že tým pádom bude ohrozených popravou množstvo politických oponentov.

Continue reading

Ako prospieva Slovensku kapitalizmus? Či za Mečiara, Dzurindu a Fica, oligarchia bohatne rovnako a rozdiel medzi väčšinou obyvateľstva a boháčmi narastá !

Obrovský kapitál vybudovaný našimi otcami a dedami po 2.svetovej vojne, ktorý mal slúžiť nám všetkým, bol v rôznych privatizáciách buď privlastnený úzkou skupinou ľudí, ktorí ho vytunelovali, teda fabriky zavreli, ľudí prepustili na ulicu a získané financie použili na iné svoje podnikanie, alebo bol za tučné provízie predaný zahraničným kapitalistom. Kedysi sebestačné poľnohospodárstvo bolo zlikvidované a dnes dovážame väčšinu potravín, ktoré by sme boli schopní vypestovať sami. Krajina ako celok bola neuveriteľne zadĺžená. Dnešné Slovensko tak predstavuje hračku v rukách veľkých zahraničných kapitalistov.

Z privatizérov, korupčníkov sa stali bohatí ľudia, ktorí sú prezentovaní ako tí úspešní. Kým na jednej strane vznikla skupina neuveriteľne bohatých ľudí, na druhej strane sa zjavila nezamestnanosť, strach o prácu, práca za smiešnu mzdu ba až extrémna chudoba v rôznych slovenských rodinách a rómskych komunitách. Kým za socializmu sa darilo osady likvidovať, Rómov integrovať do spoločnosti, Rómovia mali prácu a spolunažívanie s majoritou bolo na dobrej úrovni, dnes väčšina Rómov prácu nemá, rozširujú sa osady a napätie s majoritou. A rozdiely sa ďalej zväčšujú.

Dzurindova neoliberálna vláda výrazne znížila dane bohatým, kým nezamestnaným znížila dávky hlboko pod hranicu chudoby a dokonca zaviedla nútené práce, za ktorých odrobenie vám vyplatia hmotnú núdzu. Ponúkla daňové prázdniny a priame dotácie pre zahraničných investorov, ktorí zaviedli režim otrockej práce, lacných montovní, bránia organizovaniu sa v odboroch, čím zvýšili stupeň vykorisťovania. Pokúsila sa privatizovať školstvo a zdravotníctvo. Boj podnikateľov o vyššie zisky zavŕšila tým, že sprivatizovala dôchodky (slávny II.tzv.pilier), čím pracujúcim zobrala poslednú istotu, istotu príjmu v starobe a nahradila ho lotériou.

Continue reading

Vzdor-strana práce jasne tvrdí, že nerastné a prírodné bohatstvo Slovenska musí patriť obyvateľom Slovenska a nie zahraničným a domácim súkromným spoločnostiam

V posledných rokoch sa stalo bežnou vecou, že v baniach, alebo lesoch na Slovensku ťažia a zarábajú zahraničné firmy. Žiadne významné obmedzenia v ťažbe nemajú. Ich príchod je zo strany vlád vítaný ako zahraničná investícia. Radoví obyvatelia Slovenska ich vnímajú často ako jedinú pracovnú príležitosť v ich regióne. Práve zlá sociálna situácia týmto ťažobným spoločnostiam dovoľuje držať nízke mzdy. Zo Slovenska, z práce ľudí, si odnášajú oveľa viac, ako dávajú na mzdy.

S touto situáciou nesúhlasí VZDOR – strana práce. Podľa jej stanoviska je“nespravodlivé ak prírodné bohatstvo, ktoré vznikalo milióny rokov vlastní súkromná firma. Je príliš vzácne a preto musí patriť celej spoločnosti, ktorej potrebám slúži. Bez zahraničných spoločností jeho ťažbu bez problémov zvládneme, lebo baníctvo má na Slovensku dlhodobú tradíciu. Zaobídeme sa aj bez nich a celý výsledok našej práce bude patriť nám – pracujúcim ľuďom na Slovensku.”

Koľko takou ťažbou možno zarobiť dokazuje nasledujúci príklad. Pri obci Gemerská Poloma sa nachádza ložisko vysokokvalitného mastenca. Bolo objavené v roku 1985. Dnes predstavuje zamestnanie pre niekoľko stoviek ľudí. Tento minerál je surovinou pre farmaceutický, stavebný, chemický a papierenský priemysel. Dopyt  po tejto surovine neustále rastie a teda aj zisky z jej predaja. Navyše ložisko na Gemery patrí k najlepším na svete. V súčasnosti sa oňho súdia dve zahraničné ťažobné spoločnosti EuroGas a VSK Mining, ktorá v súčasnosti ťažbu realizuje. Práve EuroGas inicioval arbitrážny súd lebo podľa nich Slovenská republika protiprávne nepovolila ich dcérskej spoločnosti Rozmin ťažbu v Gemerskej Polome. V súčasnosti požadujú odškodné vo výške 1,65 miliardy dolárov (približne 1,2 miliardy eur). To je približne suma predstavujúca zisk z ťažby mastenca.

Continue reading

Vyhlásenie Vzdoru – strany práce ku kauze nakazeného mäsa z Brazílie: Odpoveďou musí byť budovanie potravinovej sebestačnosti Slovenska

Vzdor – strana práce s rozhorčením prijala správu, že na Slovensku sa našlo mäso, ktoré je nakazené baktériou salmonelózy. Uvedené mäso pochádza z dovozu z Brazílie. Nejedná sa však o zanedbateľné množstvo, ale o 21 ton o ktorých sa už vie ale nedá sa vylúčiť, že ho môže byť i viac. Mäso sa dostalo na pulty obchodov i do reštaurácii. Napriek tomu, že hygienici vykonali potrebné opatrenia, aspoň tak je to prezentované, nedá sa vylúčiť, že sa kontaminované mäso nedostalo ku konzumentom a že teda nehrozí reálne poškodenie zdravia našich občanov.

Tento systém poškodzuje zdravie občanov nepriamo už dlhodobo. Či sa už jedná o parazitujúce finančné skupiny, ktoré sú prisaté na zdravotníctvo a tým pádom dochádza k podfinancovaniu zdravotníctva čo sa odráža na zdravotnej starostlivosti dlhých čakacích dobách na mnohé operácie a mnohé ďalšie problémy, ktoré nedostatok financií spôsobuje. Ďalej systém ničí zdravie svojich občanov tým, že umožňuje tzv. „podnikateľským subjektom“ robiť si z ľudí otrokov, nútiť ich robiť nadčasy a snažiť sa z nich vyžmýkať maximum. (odborne tento proces nazvali zvyšovanie produktivity práce a prezentujú ho ako niečo pozitívne)

Dovoz kontaminovaného mäsa je ďalšou hrozbou poškodenia zdravia občanov a budeme teda pozorne sledovať, či orgány činné v trestnom konaní začnú v najbližšej dobe pátrať po tom, kto je zodpovedný, za reálne ohrozenie zdravia našich občanov. Uvedená aféra úplne donaha odhalila fungovanie kapitalizmu za posledných 28 rokov v oblasti poľnohospodárstva a výživy obyvateľstva.

Continue reading