Skip to content

Manifest

Prológ

 

Je to demokracia, ak úplne všetko v krajine, vrátane našej pracovnej sily patrí len hŕstke kšeftárov, rozkrádačov, podvodníkov a vykorisťovateľov?

 

Je to demokracia, ak sa táto banda trhá o veľké kusy bohatstva a my sa tu trháme,  no neraz prepadávame a vraždíme pre kúsky,  ktoré nám tu nechajú?

 

Je to demokracia, ak počúvame, ako každý rok pre túto bandu pracujeme čoraz viac, ako stúpa produkcia, ako rastie ekonomika, no zároveň nás masmédiá poúčajú o tom, ako musíme žiť čoraz horšie, ako sú nevyhnutné škrty a ako vraj si žijeme nad pomery. Sú také médiá vôbec na strane človeka, keď sa skláňajú pred týmto otrokárskym poriadkom a nám hovoria, aby sme sa bičovali?

 

Uvedomujeme si vôbec, že toto je len začiatok totálneho chaosu, biedy a sociálnych nepokojov nie len v Európe, ale v celom svete?

 

Je to demokracia, ak sa pre zisky pár ľudí vo vojnách zabíjajú tisíce obyvateľov?

 

Nie je podozrivé, že napriek deklarovanému právu sťažovať sa, sú všetci v práci ticho a nadávajú len pri  pive?

 

Je to demokracia, ak sa dospelí ľudia musia tlačiť v rodičovskom dome či byte, zatiaľ čo mestá sú plné prázdnych mrakodrapov – developerských projektov. Ľudia bez domova a domovy bez ľudí! To je kapitalistická demokracia.

 

Je to demokratické, ak ľudia, ktorí si chcú založiť rodinu, sa stávajú doživotnými otrokmi bankárov a musia sa triasť o to, aby neprišli o prácu, čo dnes nie je nič výnimočné.

 

Je to demokratické, ak státisíce rodičov musia chodiť ako vandráci po Európe či celom svete, aby priniesli domov peniaze? Je to v záujme rodiny, ak dieťa vidí svojho otca alebo mamu tak prinajlepšom raz za týždeň, v horšom prípade, raz za mesiac, raz za tri mesiace?

 

Kde sú páni farári a katolícka inteligencia, ktorej tak záleží na rodine? Prečo neplnia ulice, ale podávajú si ruky s otrokármi? Rovnako ako celá partia opilcov-pseudoumelcov, zvaných „disent“, ktorí si dnes žijú svoj spokojný súkromný život a na ľudí, za ktorých sa tak bili v roku 1989 úplne kašlú. Ukázalo sa za koho bojovali.

 

Toto je buržoázna demokracia! Demokracia panskej menšiny, proti ľuďom, no my sme za demokraciu pracujúcej väčšiny spoločnosti a proti nim!

 

Sme za demokraciu, kde úplne všetko v krajine vrátane našej pracovnej sily patrí nám, kde pracujeme pre seba a nehádžeme miliónové zisky do cudzích rúk.

 

Sme za zákaz a tvrdé potlačenie vykorisťovania. Ľudia, ktorí chcú hrabať milióny z cudzej práce a to od rôznych kšeftárov a špekulantov až po nadnárodných bankárov tu nemôžu mať miesto.

 

Demokracia neznamená možnosť nadávať, ale možnosť o niečom rozhodovať. A národ, ktorý nič nemá o ničom rozhodovať nemôže.

 

Sme za demokraciu, ktorá každému zabezpečí dôstojný život, aby sa každý mohol venovať tomu, čo ho zaujíma a nie aby celý život riešil existenčné problémy.

 

Sme za demokraciu, v ktorej sa médiá a politika netvária, že sú na strane všetkých, ale pritom sú len na strane úzkych kruhov. My otvorene hovoríme za koho sme a proti komu sme!

 

Takáto demokracia sa však nedá len zvoliť, nik ju nevybojuje za nás, takáto demokracia sa dá len vybojovať a to jednotou a solidaritou ľudí. A práve preto sme založili VZDOR – stranu práce.

 

KAPITALIZMUS – VOJNA, BIEDA, HNUS!

NECH ŽIJE SOCIALIZMUS!

Náš postoj k súčasnému zahnívajúcemu kapitalizmu

Kapitalistický spôsob výroby bol prirodzeným vyústením rozporov feudalizmu, kedy rozvoj techniky a výroby už nezodpovedal starým poriadkom. Rozvíjal sa priemysel a  súkromní výrobcovia, čo nie je zlučiteľné s feudálnou väzbou na pôdu.

            Spočiatku existovalo veľké množstvo drobných výrobcov, no s vývojom sa výroba koncentrovala do rúk čoraz menšieho počtu vlastníkov. Je to zákonitý vývoj konkurencie. Kto tvrdí, že súčasný systém, kde vládne hŕstka finančných magnátov nie je kapitalizmom, nerešpektuje vývoj. Ak by sme aj zrušili finančných magnátov a podporili drobných podnikateľov, neskôr by jedni z nich zanikli a iní by sa stali novými finančnými gigantmi.

            V súčasnom zahnívajúcom kapitalizme, plnom kríz, plošnej privatizácie, dlhov, rastu chudoby a vojen ľudstvo žije čoraz horšie a to napriek moderným technológiám a vysokému stupňu produkcie. Je to spôsobené základným rozporom kapitalizmu – rozporom medzi spoločenským charakterom práce a súkromným vlastníctvom výroby. Inými slovami – dnes fungujú gigantické koncerny a celosvetové spoločnosti, kde pracujú tisíce či desaťtisíce ľudí, jednotliví finančníci skupujú viacero podnikov a značiek bez toho, aby sme o tom vedeli. Všetci pracujeme spoločne v týchto kapitalistických podnikoch, no nie pre seba, ale pre kapitalistov.

            Formálne sme síce slobodní, ale hospodársky sme úplne závislí od kapitalistu. Preto aj štatistiky o vysokom ekonomickom raste znamenajú len toľko, že každý rok pracujeme viac pre blahobyt iných. Napriek ekonomickému rastu rastie aj nezamestnanosť, chudoba a štátny dlh.

            Kapitalistický systém nevyrába pre potreby ľudstva, ale len pre obracanie peňazí. Ak by vyrábal pre potreby, tak by dnes nebolo nedostatku. Naopak, neustálymi reklamami a predajcami, ktorí nám vojdú až do bytu nám vnucujú veci, ktoré vôbec nepotrebujeme.

            Keďže sa vyrába len pre tvorbu zisku, kapitalista potrebuje neustály odbyt. Nevyhovuje mu, ak už sa vyrobí toľko, že to stačí. Prichádza kríza z nadvýroby, továrne stoja, ľudia prichádzajú o prácu, dostávajú sa do núdze – pretože sa vyrobilo mnoho. Dochádza k likvidácii už vyrobeného, k vojnám a novému prerozdeleniu trhov.

Na vrchole kapitalizmu teda napriek hromadnej výrobe nestojí blahobyt spoločnosti, ale čoraz väčšia chudoba, nepokoje, vojny a chaos.

 

Nie späť ale vpred k socializmu!

Socializmus alebo barbarstvo. Iná možnosť pre riešenie súčasnej situácie neexistuje a to napriek rečiam a múdrostiam naslovovzatých odborníkov napríklad o triednom zmieri, o rozumnom hospodárení, úcte k človeku. Všetky tieto návrhy sú nezlučiteľné s podstatou kapitalizmu. Pokiaľ ostane zachovaný kapitalistický spôsob výroby, nič podstatné sa nezmení.

            Socializmus znárodnením výroby a jej plánovaním vyrieši základný rozpor kapitalizmu, kde celé národy pracujú pre hŕstku kapitalistov. Celá výroba, vrátane našich rúk a hláv, ktorá momentálne slúži kapitálu pre obohacovanie, sa uvoľní pre uspokojenie potrieb celej spoločnosti.

            Stroj musí slúžiť človeku a nie človek stroju. Preto v socializme zavedenie nových technológií neznamená vyhodenie na ľudí dlažbu a zachovanie pracovnej doby, ale znamená viac voľného času alebo presunutie ľudí do potrebnejšieho odvetvia.

            Človek človeku už nebude vlkom, konkurentom či lacnou pracovnou silou, ale spolupracovníkom, súdruhom. Hnacím motorom nebude maximálny zisk, ale maximálne uspokojenie potrieb spoločnosti. So znárodnenou výrobou môžeme pokryť aj potreby, ktoré sú dnes spoplatnené a čoraz ťažšie dostupné, pretože neprinášajú zisk.

            Ide o dostupné zdravotníctvo, školstvo, bývanie, ale i kvalitnú kultúru, šport a aktívne trávenie voľného času. Dnes žiaľ poznáme opak – zatváranie CVČ, drahé športové triedy, a prízemnú až odpornú masovú pakultúru.

            Sme si vedomí toho, že pri nastoľovaní socialistického poriadku, ktorý odreže kapitalistickú triedu od nepredstaviteľných ziskov, bude táto trieda aktívne útočiť a to od propagandy, cez blokádu a sankcie, až po diverziu, tajné služby a snahy o vojenský prevrat.

             Otvorene hovoríme, že tak, ako je tento poriadok proti triede pracujúcich a robí všetko len v prospech kapitalistov, bude socializmus proti triede kapitalistov a bude robiť všetko len v prospech pracujúcej triedy.

            Chceme sa poučiť zo socializmu z obdobia rokov 1917-1991. Rozanalyzovať celé obdobie, jednotlivé kroky, úspechy i omyly a poučení z histórie kráčať vpred. Vieme však, že v dnešných podmienkach budeme riešiť množstvo nových problémov a naopak nebudeme musieť riešiť mnohé problémy z minulosti. Podstata však ostáva rovnaká – triedny boj.

Prečo socializmus?

1. socializmus neprináša formálne možnosti, ale reálne vyslobodenie sa

spod vykorisťovania

2. v socializme nie sme otrokmi niekoľkých magnátov, ale pracujeme sami pre seba

3. v socializme slúži stroj človeku, nie človek stroju

4. v socializme pracujeme preto aby sme žili, nežijeme preto, aby sme pracovali

5. v socializme nikto nikomu „nekradne“ prácu, lebo je prístupná pre všetkých

7. socializmus nevyúsťuje do hospodárskych kríz a nepotrebuje vojny na naštartovanie ekonomiky

6. socializmus je diktatúrou pracujúcej vaèšiny nad bývalými vykorisťovateľmi

7. socializmus nie je slúžkou imperializmu, ale jeho úhlavným nepriateľom

8. socializmus potláča každú snahu znovuzaviesť vykorisťovanie a spraviť z

ľudských bytostí „ľudské zdroje“

9. socializmus nedovolí, aby prírodné a nerastné bohatstvo patrilo len

jednotlivcom

10. socializmus spája ľudí všetkých národov a rás proti kapitalizmu,

zatiaľ čo kapitalizmus ich rozoštváva a rozdeľuje

11. socializmus prudko znižuje kriminalitu

12. pred socializmom mafiáni a špekulanti utekajú, v kapitalizme vládnu

13. v socializme sa vaše dieťa nedostane k drogám

14. socializmus je 100%-ný antifašizmus

15. v socializme zdravie nie je tovar

16. v socializme je bývanie skutočným právom

17. v socializme si nemusíte brať pôžičku na vzdelávanie

Náš postoj k voľbám

Politici, vlády a parlamenty robia ochrannú bariéru kapitalistickému systému a jeho problémom. Všetko sa hádže na zlých politikov, na zlé vlády. Oni vraj môžu za nezamestnanosť či zadlženie štátu. Ľudia sa „vyzúria“ na politikoch a skutoční mocipáni, ktorí majú v rukách celé hospodárstvo vládnu ďalej. Ľudia však časom veľmi správne prichádzajú na fakt, že nie je koho voliť. Zastupiteľská „demokracia“ ako vrchol demokratickej spoločnosti  sa ukázala ako obyčajný cirkus, ktorý okrem toho, že nemá žiadnu moc, je dobrým priestorom pre kariérny rast jednotlivca, dohadzovanie kšeftov kamarátom a dobre platené ničnerobenie.

            Aj „tvrdé boje“ medzi politickými rivalmi častokrát znamenajú len tvrdé boje o koryto a nie o smerovanie krajiny. Parlamenty sa musia riadiť otrockým kapitalistickým trhom, za jeho hranice nejdú. Oproti skutočným vlastníkom krajiny disponujú len slovami a prosbami. Pri voľbách kupujeme ten istý výrobok v rôznom obale.

            Voľby sú tak len promenádou tvári, hesiel a grafiky na billboardoch či letákoch, sú príležitosťou získať nejaký predmet s názvom strany či kandidáta, najesť sa gulášu, napiť piva, vypočuť si hudobné kapely.

            Naskytuje sa otázka, prečo teda voľby nevyhrá niekto, kto je s ľuďmi a proti systému. To sa naozaj už v mnohých krajinách stalo – a prichádzali vojenské prevraty, sankcie, blokády, komandá smrti riadené CIA. Okrem takýchto akcií sa aj celá mediálna propaganda obráti proti takejto krajine.

            Ľudia bez triedneho povedomia pod vplyvom propagandy, konzumu a stokrát opakovaných klamstiev hlasujú aj sami proti sebe. Sme presvedčení, že ak by bola v krajine iná mediálna propaganda, výsledky hlasovania v parlamentných voľbách by boli podstatne iné.

            V mnohých krajinách tiež po rozpade socialistického tábora stále neexistuje skutočne pokroková a revolučná strana, ktorú by mohli ľudia voliť, inde revolučné strany stavajú mimo zákon.

            VZDOR – strana práce chce napriek všetkému posielať svojich ľudí aj do buržoáznych zastupiteľských orgánov, vrátane Národnej rady. Zastupiteľské orgány chceme použiť na ľahšie dosiahnutie našich cieľov, predovšetkým na:

a)      zviditeľnenie organizácie, propagáciu našich myšlienok a návrhov

b)      názorné odhaľovanie, ako sú politici pod diktátom kapitálu

c)      burcovanie spoločnosti aj z parlamentných tribún či z televíznych diskusií

d)     zabránenie schválenia ďalších protiľudových zákonov, navrhovanie protikapitalistických zákonov

e)      získavanie finančných prostriedkov

V prípade úspechu našich kandidátov sme si vedomí, že ide o úspech celej organizácie a že kandidátom nejde o osobný prospech. Platy poslancov patria organizácii. Tá ich potom vypláca tak, aby mohli naplno vykonávať svoju revolučnú činnosť bez strachu o zlú sociálnu situáciu. Rozdiel medzi klasickým a komunistickým poslancom je okrem iného aj v tom, že klasickému poslancovi stačia ľudia len ako voliči, zatiaľ čo komunistický poslanec je jeden z nich, svoju činnosť vyvíja medzi nimi a aj mimo zastupiteľstva, zatiaľ čo klasický poslanec sa mimo parlamentu zvykne stretávať s finančnými magnátmi a kšeftármi.

Sociálna demokracia – do chudoby so „sociálne cítiacimi“ politikmi

 

Pravicou, otvorene stojacou na strane kapitálu,  alebo zneužívajúcou náboženský cit katolíkov na presadzovanie nekresťanskej politiky sa ani zaoberať nebudeme. Okrem nich tu ešte máme tzv. politickú ľavicu, tiež označovanú ako „socialistov“ či sociálnych demokratov.

            Sociálna demokracia predstavovala na počiatku minulého storočia revolučný smer. Aj Lenin bol členom sociálnodemokratickej strany. Slovo sociálna demokracia znamenalo, že jej predstavitelia chcú inú demokraciu, ako tú kapitalistickú. Chcú demokraciu založenú na sociálnej rovnosti. To už ale dlhé roky neplatí.

            Ľavicoví politici majú niekedy naozaj charizmatických vodcov a aj sociálne cítenie. Na jedného charizmatického vodcu sa však dokážu pripútať tisíce karieristov, ktorí sa s ním odfotia na billboarde, dostanú funkcie, majú vysoké platy a potom dohadzujú kšefty známym.

            Aj sociálna demokracia však ostáva stáť pred bránami kapitalistického poriadku a len sa snaží v rámci systému získať viac peňazí do kasy, ktorú potom sama vykradne. Sociálna demokracia si netrúfa rázne zakročiť. Napríklad nedostala naspäť rozpredané podniky, nikdy nevyvlastní banky, nemôže zastaviť prepúšťanie, krach podnikov a krízu.

            Spoločnosť tak kráča po vyznačenej ceste dolu, akurát trošku pomalšie. Sociálna demokracia neponúka žiadnu alternatívu, dáva malé náplasti na obrovské rany. Od toho, kto alternatívu ponúka, sa dištancuje. Prečo? Pretože táto alternatíva je pre nich nepríjemná, vyžaduje si istý konflikt s vládnucou triedou a  to sociálni demokrati ani nechcú. Už len preto, že sami do tejto triedy patria.

            Robert Fico býva už dnes pravicou označovaný za komunistu a boľševika. Keď však povstanú skutoční komunisti, keď ľudia pod červenými vlajkami začnú plniť námestia, pravica bude Roberta Fica iste objímať ako najvzornejšieho „demokrata“.

Náš postoj k masmédiám

 

Vychádzame z toho, že spoločnosť je triedne rozdelená. Sú tu dve hlavné triedy, ktoré majú protichodné záujmy. Rovnako ako štát a ekonomika, tak i masmédiá sú v rukách vládnucej triedy. Súčasné masmédiá vlastnia či už domáci, alebo zahraniční finanční magnáti.

Na základe našich skúseností tvrdíme, že z médií dennodenne zaznieva ich interpretácia reality, problémov a riešení, ktorú vnucujú celej spoločnosti. Príčiny súčasných problémov (kríza, dlhy, nezamestnanosť) sa nevysvetľujú existenciou kapitalistického systému, ale sa dávajú za vinu pracujúcim (napríklad „leniví“ Gréci, Španieli, Taliani… raz tam určite budú aj leniví Česi a Slováci).

            Ak by pravda mala dokazovať, že súčasný údajne demokratický systém je vlastne protiľudový, vedecké skúmanie ide bokom. Nastupujú nájomní písalkovia a propagandisti, ktorí dookola opakujú tú istú lož.

            Majitelia masmédií si vychovali svojich poslušných papagájov z radov novinárov, tí, ktorí by boli výrazne iného názoru sa veľmi k slovu nedostávajú. Problematické je však už samotné nastoľovanie tém, ktoré je určované režimnými inštitúciami, vrátane tých „nezávislých“, často financovaných finančnými magnátmi. Novinári chodia denne po tlačových besedách týchto „dôležitých a významných“ inštitúcií, ktoré sú dôležitými nie preto, že by zastupovali masy, ale preto, lebo do nich hŕstka vplyvných ľudí natlačila peniaze.

            Zatiaľ čo ľudové organizácie musia vyvíjať intenzívnu činnosť, aby šírili v spoločnosti svoje názory, názory obhajujúce záujmy úzkych kruhov si ľudia môžu denne vypočuť či prečítať v masmédiách. Nie je nič výnimočné, ak demonštrácia piatich ľudí pred bieloruskou ambasádou obehne Slovensko, zatiaľ čo demonštrácia sto ľudí pred ambasádou USA je úplne odignorovaná. Už nehovoriac o ignorovaní zločinov kapitalizmu, kedy napríklad polícia tvrdo zasahuje proti demonštrantom, porozbíja im hlavy, nastrieka slzný plyn z 10 cm rovno do tváre sediacim nenásilným demonštrantom, traja policajti mlátia na streche lakovne robotníka automobilky atď. Takéto zásahy a ani vojenské agresie nikdy nebudú označované ako „brutalita kapitalistického režimu“.

            To však masmédiám nebráni označovať obliatie demonštrantov (ktorých čelní predstavitelia sa neskôr podieľali na rozkradnutí republiky) v ČSSR za „brutálny zásah“ a „totalitnú praktiku“.

            Proti kapitalistickej propagande staviame svoje slovo. Súčasná propaganda sa tvári, že je tu pre všetkých, ale pritom stráni iba utláčateľskej menšine.

Ako chceme docieliť naše ciele?

„Za lepší život pre všetkých“ – pri takýchto heslách sa radi fotia politici, ktorí vedia, že tento sľub nikdy nesplnia. My za túto požiadavku nechceme bojovať z billboardov. Na základe jednoduchých poznatkov si myslíme, že lepší život a odstránenie chudoby je možné. Sme si však vedomí aj toho, že to nepôjde systémom – zvoľte ma a ja to zariadim. Lepší život – život bez kapitalizmu – je možné docieliť len spoločným bojom, vzájomnou solidaritou pracujúcich i nezamestnaných a to bez ohľadu na hranice. Tak, ako je v sociálnych bojoch nezamestnanosť zbraňou kapitalistov, zbraňou zamestnancov je solidarita. Pre kapitalistu nie je nič výhodnejšie, ako keď sa zamestnanci medzi sebou predbiehajú, sú voči sebe nevraživí a donášajú na seba. Takto mu sami dávajú podnety na väčšie vykorisťovanie. Je nočnou morou každého kapitalistu, ak má v podniku solidárnych zamestnancov a vie, že či ukrivdí jednému alebo všetkým, môže sa stať, že na druhý deň bude stáť celá fabrika, niekoľko fabrík, celá krajina, alebo niekoľko krajín! Všetko závisí od toho, do akej miery sme nie triedou o sebe, ale triedou pre seba!

            Krajiny strednej a východnej Európy sa stali len zdrojom lacnej pracovnej sily. Podporujeme požiadavky smerujúce k zlepšeniu sociálneho zabezpečenia, k zvýšeniu miezd a podobne. Informujeme o dianí vo fabrikách, vymieňame si názory a skúseností z ekonomických bojov a štrajkov. Chceme získať na svoju stranu značnú časť spoločnosti, no  nie len pasívne ako podporovateľov, ale i aktívne, ako bojovníkov proti kapitalistickému bezpráviu.

V našich končinách sme však zatiaľ skôr triedou o sebe, ako triedou pre seba a preto, aby sme mohli viesť aktívny boj, medzi prvoradé úlohy musí patriť uvedomovanie pracujúcej triedy, popoháňať ju k vzájomnej podpore a politickej angažovanosti, pričom sami musíme ísť príkladom. Našim cieľom teda je zorganizovať značnú časť spoločnosti v boji za naše ciele.

Svoj boj chceme viesť na dvoch hlavných frontoch:

a)      Ekonomický boj, t.j boj proti prepúšťaniu, proti rušeniu sociálnych istôt, proti sociálnym škrtom, zavádzaniu poplatkov, privatizácii a podobne.

b)      Politický boj, t.j. boj za odstránenie kapitalistického panstva, za zrušenie vykorisťovania a nastolenie sociálne spravodlivého poriadku – socializmu.

Veľké NIE apolitickosti !

Apolitickosť nie je žiaden nadhľad, ale znamená, nechať robiť druhých politiku proti sebe. 100 organizovaných pracovitých ľudí s jasným cieľom predstavuje pre systém viac ohrozenia, ako 10 000 neorganizovaných ľudí, ktorí si prišli ponadávať na politikov a korupciu.

Moderným trendom občianskych hnutí je apolitickosť, nestrannosť, nestraníckosť…, nespájanie sa so žiadnou stranou či ideou. Všetko chcú zabaliť do jednotného balíka, ktorý má niečo zmeniť. Tento impulz je samozrejme pozitívny a to v tom, že takto sa dokáže  dostať do ulíc množstvo ľudí, ktorých spája spoločná idea – nespokojnosť so súčasným stavom. Dokážu, ale často ani nedokážu (ako dopadli masové protesty Gorila?) vybojovať čiastkové body svojich požiadaviek, no nedokážu to podstatné, povaliť pôvodcu všetkých porúch, čiže kapitalizmus. Uvedomme si, že táto masa ľudí je zmes množstva jedincov, ktorí si postup, ale aj  cieľ predstavujú odlišne, odlišne ho budú aj presadzovať a tam začína začiatok konca.

Musíme si uvedomiť, že všetky alternatívne hnutia čelia obrovskej sile nadnárodnej a domácej oligarchie, politickej reprezentácii a silovým zložkám, no v neposlednom rade aj frakcionárstvu, nejednotnosti a chaosu  vo vlastných radoch. Vládna oligarchia použije na udržanie svojej moci všetky prostriedky, ktoré bude dávkovať postupne, podľa stavu situácie.

Na rozmetanie neorganizovaného davu stačí slzotvorný plyn, párkrát obuškom za ucho, či odstrašujúce zatknutie hlavných lídrov či tých príliš nápadných a horkokrvných. Neskôr nasadenie niekoľkých  konfidentov, ktorí sa šikovne zamiešajú do davu a spôsobia určité vandalské akty, ktorých účelom je popudiť verejnú mienku proti protestom a zmeniť ich len na akt plný anarchie a násilia.

Pri odpore, ktorý má mať za následok zmenu systému však platia úplne iné zákony. Systém neporazíme naivným idealizmom, ale chladnokrvným realizmom, ktorý však  vychádza humanizmu. Idealizmus je hnacím motorom, no s ním samotným nezmôžeme proti kapitalistickej mašinérii nič.

Obrovskou slabinou dnešných protestných antikapitalistických hnutí je práve ich neorganizovanosť a nečitateľnosť. Organizovanosťou sa nedá nazvať vytvorenie konta na facebooku, cez ktorý sa ľudia aktivizujú, či zvolávajú na akcie. Organizovanosť neznamená ani rozloženie si stanov na verejných priestranstvách. Samozrejme v určitom slova zmysle to je organizovanosť, ale základná, prvá úroveň no my potrebujeme dosiahnuť desiatu!

Organizovanosť znamená tvrdú krvopotnú a systematickú prácu, ktorá pripravuje skupinu k cieľu, čiže revolúcii a zmene systému, nie k výmene vlády. Tie padajú vcelku ľahko. Títo ľudia sa pripravujú na revolúciu, to znamená študujú, zoceľujú sa v organizovaní štrajkov, demonštrácií, taktike v triednych zápasoch. A hlavne vedia čo chcú, pretože to, čo človek nechce sa menuje ľahko, no podstatné je to, čo má nahradiť krachujúci systém. Takýto človek sa musí odpútať od kapitalistického myslenia, myslenia, ktorého ho drží v mantineloch parlamentnej kapitalistickej (ne)demokracie.

            Neodmietame sa však zúčastňovať ani „apolitických“ hnutí. Majú potenciál dostať do ulíc aj ľudí, ktorí by niečo podobné odmietli, keby to organizovali politické strany. Nemôžeme však splynúť s masou, ale práve naopak, svojimi krokmi a postupmi pomaly celé hnutie nasmerovať smerom ku našim myšlienkam. Toto však nie je jednoduchá záležitosť a nikdy ju nezvládne strana, ktorá nie je revolučná, marxisticko-leninská. Iba takáto strana sa dokáže najlepšie zorientovať v revolučnom kvase. Chceme to dokázať tým, že prinesieme dezorientovaným masám riešenia a postupy a intelektuálne autority, ktoré však musia  byť životne späté s vykorisťovanou väčšinou, nemôže ísť  o tzv. alibistických salónnych intelektuálov. Musia mať  čistý štít a charakternosť pri svojom konaní.

Z toho všetkého vyplýva, že keď raz chceme byť úspešní v porazení kapitalizmu, musíme sa zjednotiť pod krídlami revolučnej marxisticko-leninskej organizácie, ktorá sa tak nechová len na papieri, ale aj v praxi a ktorá jediná je schopná pomôcť dezorientovaným masám, byť ich najväčšou oporou, čo sa vzápätí prejaví v zohraní jej hlavnej úlohy v  nastolenej revolúcii.

100% Antifašizmus

Fašizmus rozhodne nepatrí len do histórie, v ktorej bol už raz porazený predovšetkým Sovietskym zväzom. Fašizmus sa objavuje vždy, keď sa začnú prejavovať dôsledky kapitalistického systému. Hlásime sa k odkazu antifašistov z minulosti, aktívne si ctíme hrdinov Červenej armády i SNP, no bolo by nesprávne ostávať pri pietnych aktoch a spomienkach, pokiaľ nám za chrbtom vyrastá fašizmus nový.

            Aj keď fašisti vystupujú pod rôznymi názvami organizácií, ktoré v sebe často nesú slová „robotnícka“, „sociálna spravodlivosť“, „národná“, „socialistická“ a snažia sa osloviť nižšie vrstvy, v skutočnosti je fašizmus buržoázna ideológia.

            Fašisti poukazujú na dôsledky kapitalistického systému, ale nechcú odstrániť príčiny týchto problémov. Dokonca nechcú odstrániť ani systém ako taký, sú za udržanie vykorisťovania, dokonca i za jeho zosilnenie, ako je známe z minulosti. Fašizmus vlastne zavádza otvorené vykorisťovanie, otvorené a najnásilnejšie zachovanie starých poriadkov. Je to kapitalistická úderka v boji proti komunizmu. Ich rétorika často nebýva konkrétna, ide často len o bezduché reči o národe, ktorý je utláčaný inými národmi, hlavne Židmi.

            Čo sa však zmenilo ak židovského obchodníka či továrnika vystriedal nemecký či slovenský? Zmizlo by azda vykorisťovanie a chudoba, ak by zmizli zo sveta všetci Židia? Nie! Tento systém by tu bol aj vtedy, ak by židovský národ nikdy neexistoval.

            Zatiaľ čo nám – komunistom ide o to, zjednotiť vykorisťovanú väčšinu proti vládnucej triede kapitalistov, fašisti chcú túto vykorisťovanú väčšinu poštvať proti sebe na národnej báze a každú krajinu hodiť do rúk domácim kapitalistom, alebo kapitalistom „nadradenej rasy“.

            Stať sa fašistom je pomerne ľahké a netreba pritom ani premýšľať.  Aby značná časť obyvateľstva začala sympatizovať s fašizmom, k tomu naozaj nie je potrebný Hitler ani Mussollini. K tomu stačí konzumovať dnešné spravodajstvo, čítať bulvár, prijímať režimový výklad situácie, kde na jednej strane počúvame o zhoršujúcej sa situácii, no na strane druhej strane sa nepoukazuje na jej príčiny, ale na iné „nezodpovedné národy“, na prisťahovalcov, ktorí „kradnú prácu“ a pod.

            Naša organizácia vyvíja antifašistickú činnosť viacerými formami a v tejto činnosti sme pripravení spolupracovať s ďalšími antifašistickými zoskupeniami, s ktorými sa vzájomne rešpektujeme. Poukazujeme na pravé príčiny dnešných problémov a na skutočné riešenia. Poukazujeme na to, že dokedy tu bude kapitalizmus, dovtedy bude existovať vysťahovalectvo zúfalých ľudí utekajúcich pred chudobou a vojnami. Len socializmus môže zabezpečiť, že pracujúcim nebudú odcudzované výsledky ich práce, len socializmus dokáže zabezpečiť všeobecný prístup k práci, vzdelaniu a dôstojnej životnej úrovni a tým pádom môže bez výčitiek potrestať všetkých príživníkov a kriminálnikov. Socializmus nepozná vykorisťovanie národa národom, ako ho pozná „vyspelý svet“ už stovky rokov. So socializmom odpadá aj kriminalita, vyplývajúca z chudoby. V socializme sa môžu jednotlivé krajiny a kultúry navzájom skutočne obohacovať, spolupracovať a spoznávať.

 

Nech žije ľud všetkých krajín!
Smrť kapitalizmu a fašizmu!

Proletári všetkých krajín, spojte sa!

30 thoughts on “Manifest

  1. Jozef Rák says:

    Prepracovana zbierka populistickych dristov…gratulujem 🙂

    Odpovedať
    • Vladimír says:

       

      Jozef, to je sítce „silné“ tvrdenie, ale oproti základnému vytvetleniu postojov a cieľov organizácie, si uviedol holé zamietnutie… Populizmus? Tento výraz je často používaný a už sa udomácnil medzi ľuďmi. Dzurinda nebol populista s jeho „víziami“ o Slovensku, no keď niekto začne hovoriť o zlepšení života vykorisťovaných, je automaticky populista. Otvorene sa hore hovorí, že organizácia chce učiť a organizovať vykorisťovaných boju za svoje práva. Čo je na tom populistické? Sú tam konkrétne veci. Buď vecnejší a môžeme začať diskutovať. V krátkosti svojho zamietnutia bez opodstatnenia, si pre mňa internetový krikľúň, ak ja som populista 🙂

      Odpovedať
      • Jozef Rák says:

        Definícia populizmu v politike:“Politická taktika spočívajúca vo vystupovaní na verejnosti tak, že sa zdôrazňuje pochopenie pre problémy ľudí a prípadne sa im aj sľubuje bez reálnych podkladov; tiež vo význame zaujať za každú cenu, bez ohľadu na vec samú“ …To je všetko, čo by som chcel povedať k Vášmu manifestu 🙂

        Odpovedať
        • Stano says:

          Velmi sa mylite v tvrdeniach „bez reálnych podkladov“, iba akj by bol sučasný režim jediný možný, čím vlastne potvrdzujete, že v tomto režime sa človek mat lepšie nebude. (Nakolko kto sa chce mat lepšie je pre vas blazon a populista) velmi sa mylite aj v tvrdení, že nám ide o to, len zaujať za každú cenu.  Ak by sme chceli len zaujat, už dávno by sme sa hromadne prihlasili do niektorej „reality show“.

          Odpovedať
        • Jaroslav says:

          Takže bude najlepšie bude ticho čušať a čakať kým pomrieme od hladu. Lebo aj tak, keď niečo chceme zmeniť hneď sme onalepkovaný? . no zaujímavé 😉

          Odpovedať
          • David Chicago says:

            Vy ste asi tento manifest netvoril, alebo mu vobec nerozumiete, pretoze inak by ste taketo nieco nenapisal, ak ano, tak sa snazite Vasich sympatizantov oklamat. Jediny dovod Vasho pocinania- upinania sa na masy chudobnych a casto ekonomicky a politicky nevzdelanych ludi, je ten, ze sa cez nich pomerne lahko da vysplhat do vedenia. Robite to sposobom, ktory ma ona predmetna skupina problem prekuknut, pretoze su to ciste populisticke nezmysly a dobre sledovane vyhlasenia, ktore su vsak od pravdy a hlavne realizacie na kile daleko. Preco nehlasate narodnu obrodu vzdelania? Keby ste vsetok cas venovali tomu, aby Vasi sympatizanti coto pochytili z historie, ekonomiky a naucili sa vyznat v tomto systeme, urcite by sa mali lepsie!

  2. Peter says:

    cest praci

    Komentar ktory teraz napisem trochu nadviaze na predosli .

    Prepracovana zbierka populistickych dristov by to bola len vtedy ak by sme silu socializmu tu uz nemali a ak by sa vsetky vlady a korporacie zapadneho sveta socializmu 50 rokov nebali a nespochybnovali ho .Pametam si ako dnes hesla socialistickeho ceskoslovenska kde kazde jedno malo neskutocnu pravdu a nebolo len tak hodene do vetra . Pozri me sa co sa deje vo venezuele ,kto si myslite ze stade uteka obycajny lud ? Nie utekaju prave ty smelinari podvodnici a kvazi velkopodnikatelia . Pozrime sa na Cubu 50 rokov sankcii a oni su tu stale stale ziju a stale su socialisti pretoze drzia pokope nie ako cesky ci slovensky narod ktory si podraza nohy jeden druhemu .

    Cchel by som len jedno LUDIA UZ SA KONECNE ZOBUDTE a priznajte si fakt ze za socializmu sa 98 percentam Ludi v nasej krajine zilo omnoho lepsie ako dnes hoc sme nemali najmodernejsiu technologiu .

    Odpovedať
  3. k says:

    Motroci vsetkych krajin spojme sa!

    Odpovedať
  4. stalin says:

    Ked som si dneska vytiahol zo schranky volebne listiny do EU volieb. Tak ma zaujalo kolko je novych stran, napr aj Golonka už ma stranu 🙂 …Zaujali ma avšak dve maličke strany MAGNIFICAT SLOVAKIA a strana VZDOR-STRANA PRACE. Ja si myslim, že len tieto dve strany, maju naozajstny zaujem o dobro človeka a dobro spoločnosti, aj ked su paradoxne na opačnych stranach barikadi 🙂

    Prejdem k veci, zaujal ma manifest tejto strany, je to skutočne pravdive všetko čo je tu popisane, je to 100% vyklad kapitalizmu bez servitky. Skutočne klobuk dole pred autorom, ani ja by som to lepšie nenapisal, skratka autor trafil kliniec po hlavičke tymto manifestom.
    Ja samozrejme pridam par postrehov… Svet je v hlbokej ekonomickej, finančnej a ešte ktomu čo nebyvalo v predchadzajucich krizach zvykom, je aj v hlbokej moralnej krizi. Demokracia je len iluzia, je to divadlo pre masy, skutočny scenar a dej sa odohrava za tou pomyselnou plentov.  Ludia nadavaju na politikov, ale skutočnu moc tu maju oligarchovia, oligarchovia su velke podnikatelske subjekty, su to akcionari, investične fondy a banky, korporacie, atd…oni rozhoduju kolko bude stat tona pšenice, kukurice, barel ropy a kubik plynu. Politici su v kapitalizme len formalna vlada, skutočna vlada je nevyditelna, presne ako nevyditelna ruka trhu, ktoru ludia povyšili na samotne Božstvo. Mame slobodu slova, ale plati nemaš peniaze neni si vydiet, socializmus je zosmiešnovani a pritom zapad a vychod je bohaty len vdaka socialnym reformam a socialnemu štatu. Ten ospevovany liberalizmus nedokazal nič čo by stalo zato ho ospevovat. USA su bohate len preto lebo dolar je svetovou rezervnou menou a preto lebo v 60 rokoch vlada zaviedla „vojnu proti chudobe“, ktora stala viac ako vydavky na druhu svetovu vojnu. Ak by USA nezačali vojnu proti chudobe v 60 rokoch tak v USA žiju ludia v slumoch. Krajiny ako Japonsko, Singapur, a Honk Kong, tažia z lacnej pracovnej sili, tam ludia nežiju pre život, ale pre pracu, je mi ich tam luto. A EU je spolok, ktory radčej aby pomohol socialne odkazanym, tak da miliardove bezuročne alebo rovno dotacie najväčšim bankam v Europe. EU podporuje za peniaze obyčajnych ludi, sukromne banky a sama sa pritom zadlži až po uši, tomu sa neda inak povedat ako chore a proti zdravemu sedliackemu rozumu.

    Ked som si dneska otvoril EU volby v schranke, tak ma neprekvapilo, že vzniklo zas 10 novych pravicovych stran, ktore su vlastne nastrčene loutky v rukach oligarchie. Ale prekvapila ma nova lavicova strana mladych ludi, ktoru si myslim sa oplati volit!

    neni som vyslovene že lavičiar… ale tato strana ma moj hlas !!!

    Odpovedať
    • lubo says:

      Súhlasím, ľudia ako vy majú šancu otvoriť otrokom kapitalizmu oči.

      Odpovedať
  5. Renata says:

    Dobry deň, mohli by ste mi vysvetliť rozdiel medzi stranami VZDOR, KSS a ÚSVIT? Ďakujem

    Odpovedať
  6. Urza says:

    Měl bych několik dotazů na autora manifestu:

    1/ Ludwig von Mises přišel před přibližně sto lety s teorií nemožnosti ekonomické kalkulace v centrálním plánování; jaký je Váš postoj k této teorii, dokázal byste ji případně vyvrátit?

    2/ Jaký je Váš názor subjektivní teorií hodnoty, se kterou přišel v roce 1870 Eugen von Böhm-Bawerk? Zejména by mě zajímalo její srovnání s Ricardovou nákladovou teorií hodnoty, ze které později vycházel Karl Marx.

    3/ Z jaké definice kapitalismu/socialismu vycházíte ve svém textu? Které znaky musí nějaký systém splňovat, abyste jej nazval kapitalismem, a které musí splňovat, abyste jej nazval socialismem?

    4/ V roce 1949 bylo Německo rozděleno na NSR a NDR; jak si vysvětlujete, že po 41 letech byla životní úroveň (tedy nejen umělé ekonomické ukazatele, ale i skutečná životní úroveň obyčejných lidí) v NSR daleko vyšší, počet sebevražd nižší (přepočteno na počet obyvatel), měna silnější a tisíce lidí prchaly z NDR do NSR (zatímco opačným směrem prakticky nikdo), ačkoliv startovní podmínky byly stejné, neboť NSR i NDR vznikly rozdělením jedné země?

    Předěm děkuji za případné odpovědi.

    Odpovedať
    • Urza says:

      V prvé řadě děkuji za velmi rozsáhlou a obsáhlou odpověď, kterou jste mi poskytl zde: http://vzdor.org/?p=886#more-886. Bohužel tam není možné reagovat (nebo jsem tam nikde tu možnost neobjevil), napíši tedy svou odpověď sem:
      K bodům 1/ a 2/ bych řekl přibližně totéž: To, že nejste ekonom, rozhodně není na škodu, jak jste správně poznamenal. Je naopak velmi dobré, když se na věci díváte nezaujatým pohledem člověka zvenčí, který je lépe schopen out-of-box pohledu; rozhodně je i výhodou, že Vaší odpovědi rozumějí i neekonomové. Co však považuji za velký nedostatek, je to, že na mé otázky odpovídáte, aniž ty teorie, na které jsem se ptal, vůbec znáte; z toho důvodu jsou pak obě odpovědi o něčem úplně jiném. Naprosto chápu, že nejste ekonom, přesto si myslím, že chcete-li práce některých ekonomů hodnotit (což ve své odpovědi děláte opakovaně), měl byste si je nejprve alespoň přečíst; zejména, pokud mohu, bych Vám doporučil Misesovy knihy Human Action a Bureaucracy. Samozřejmě s nimi nemusíte souhlasit, ale chcete-li kritizovat kapitalismus a přesvědčovat o tom lidi, domnívám se, že je dobré znát argumenty těch, kdo kapitalismus hájí; já osobně nejsem komunista, přesto jsem například Marxova díla (a nejen jeho) četl.
      Odpovědi na bod 3/ bohužel moc nerozumím; respektive chápu, co mi říkáte, ale nikam mě to neposunulo, neboť stále nevím, jak dle Vašich měřítek socislismus od kapitalismu rozpoznat. Tvrdíte, že kapitalismus je systém, ve kterém je společnost ovládána kapitálem, zatímco socialismus je systém, ve kterém je kapitál ovládán společností…. jenže jak se to pozná? Kdy je společnost ovládána kapitálem a kdy naopak? Kdo to určuje a podle jakých parametrů? Doufám, že se shodneme na tom, že nemá smysl diskutovat na úrovni pocitů a emocí…. proto se domnívám, že je třeba najít nějaký způsob, jak kapitalismus od socialismu rozeznat tak, aby to záviselo na objektivních faktech, nikoliv na názoru rozhodujícího. Například asi nejtypičtějším rozdělením v ekonomii bývá, že kapitalismus je systém, ve kterém výrobní prostředky vlastní soukromníci, zatímco socialismus je systém, ve kterém tyto prostředky vlastní stát; v reálném světě typicky platí, že část výrobních prostředků vlastní stát a část sourkomníci, takže většinou nejde o čistý kapitalismus a čistý socialismus, přesto máme ale nějaké vodítko, jak to určit, případně se dopracovat k tomu poměru. Avšak způsobů, jak to dělit, může být samozřejmě více, například kolik z peněz, které si člověk vydělá, si může nechat, a kolik musí odevzdat státu a tak dále. S Vaším způsobem dělení jsem se, popravdě řečeno, ještě nesetkal, proto bych si dovolil požádat Vás ještě o nějaké dovysvětlení (tj. kdy je kapitál ovládán společností a kdy je naopak společnost ovládána kapitálem).
      Vaši odpověď k bodu 4/ beru, vysvětlujete si to tedy tím, že NSR a NDR neměly stejné startovní podmínky, pokud jsem to správně pochopil.

      Odpovedať
      • nawi says:

        Rád by som sa do tejto diskusie zapojil, pretože sa mi zdá celkom na úrovni, nie je to o invektívach, ako to často v týchto prípadoch býva, ale sa argumentuje z pozície istého názoru. Prečítal som si argumenty obidvoch strán a môj názor je nasledovný:
        Otázky 1 a 2: Ja som si (už dosť dávno) prečítal aj Marxa dokonca aj Misesove „Lidské jednání“. Tá kniha má cca 850 strán, ale keby som bol ja zástancom kapitalizmu, tak by som ju radšej ani nespomínal. Tam nájdete také formulácie, ktoré prax nekompromisne vyvracia. Napr. sa tam dočítate, citujem: „V slobodnej trhovej spoločnosti sú ľudia s vyššími a ľudia s nižšími príjmami. Nenájdete tu ale ľudí, ktorí sú síce ochotní a schopní pracovať, ale nemôžu nájsť pravidelné zamestnanie, pretože v spoločenskom systéme výroby pre nich nie je miesto.“ Treba toto komentovať ? Alebo, citujem: „Ak existuje neobmedzený kapitalizmus, nemôže vznikať chudoba, ako je to v nekapitalistických krajinách.“ Tu je p. Mises zjavne „mimo misu“. Podobných úvah je tam viac, na druhej strane tam nájdete naozaj pravdivo popísané princípy, atribúty a podstatu kapitalizmu. Treba si uvedomiť, že to je len teória, nie sú tam formulované žiadne naozaj vedecké zákony. Nič sa tam nedočítate o vplyve kapitalizmu na životné prostredie, o hedgových fondoch, atd. Vôbec nie som si istý tým, že je potrebné a nutné pitvať v dnešnej dobe tieto teórie, keď nám dnes kapitál znovu stavia na nohy fašizmus na Ukrajine a rád by si nachystal ďalšiu vojnu. Tu je potrebné dvíhať protestné hlasy a vysvetľovať o čo tu komu ide.

        Otázka 3: Ja by som sa pokúsil vysvetliť to na takýchto príkladoch:
        a) Ako to funguje, keď kapitál ovláda spoločnosť – kapitál si kúpil kompletne USA. Kapitál vlastní FED a celý bankový sektor. De facto vlastní štátnu menu, t.j. americký dolár. Vlastní rozhodujúce výrobné prostriedky, vlastní politické strany a rozhodujúcu časť politikov (bez ohľadu na to v akej sú politickej strane) na všetkých úrovniach. Vlastní a riadi kompletne všetky silové zložky krajiny vrátane tajných služieb a súkromných žoldnierskych organizácií ako sú (boli) Black wather, Grey stone a bohvie aké všetky premenované odnože ešte majú. Vlastní všetky rozhodujúce mienkotvorné médiá a to ako elektronické, tak printové. Financuje drvivú väčšinu medzinárodných organizácií tretieho sektora. Prostredníctvom tejto sily ovláda USA a USA mu slúžia ako mašina (môžete si to predstaviť ako buldozér), pričom kongres, CIA, prezident, médiá, tretí sektor mu slúžia ako páky, ktorou sa táto mašina ovláda. Pomocou tejto mašiny ovládajú bábkové vlády v krajinách tzv. spojencov, ako je napr. SR, ČR, Poľsko, …. A pomocou tejto mašiny sa snažia ovládnuť aj tie územia, kde ešte nemajú tzv. spojencov.
        b) Ako to funguje, keď spoločnosť ovláda kapitál ? – presne naopak ako v prípade ad a). Ako príklad si môžeme predstaviť bývalé Československo pred r. 1990.

        Otázka 4 : Myslím, že ste text nepochopil celkom správne, pretože nerovnaké štartovacie podmienky bol len jeden z aspektov. Ja som tam našiel ďalšie dva: efektívnejšia tvorba zdrojov a dotovanie životnej úrovne.
        To že si západ žil nad pomery je dnes zjavné a že sa snaží túto rozdielnu úroveň držať aj dnes je tiež zjavné. Vytvárajú reálne prekážky aby diskvalifikovali podnikateľov z krajín bývalého socialistického bloku. A to napriek pokryteckému deklarovaniu voľného pohybu kapitálu a služieb v rámci EU. V prípade záujmu vám môžem uviesť niekoľko nehoráznych konkrétnych prípadov z mojej praxe.

        Odpovedať
        • Urza says:

          V první řadě děkuji mnohokrát za věcný příspěvek do diskuse; též oceňuji možnost rozmlouvat bez zbytečný emocí a osobních útoků. Napsal jsem Vám relativně dlouhou odpověď, ale bohužel jsem zapomněl zadat captcha kód a o příspěvek jsem přišel (což považuji za velmi nešťastné řešení toho, kdo tento web tvořil). Vyjádřím znovu to, co už minule, ale asi ne tak důkladně, neboť se mi to nechce psát celé znovu.

          U otázek 1/ a 2/ si asi nerozumíme; můj dotaz nesměřoval k celé knize či dokonce celoživotnímu dílu Misese či Böhm-Bawerka. Já osobně se zdaleka neztotožňuji se vším, co tito dva pánové sepsali, mám k tomu též své výhrady, nemá tedy asi valného smyslu diskutovat například o jednotlivých pasážích z Human Action. Mé dotazy však směřovaly na dvě zcela konkrétní věci: Misesovu teorii o nemožnosti centrálního plánování v centrálně řízené ekonomice a Böhm-Bawerkovu subjektivní teorii hodnoty (případně její srovnání s Ricardovou nákladovou teorií hodnoty); pouhé poukázání na nějaký Misesův omyl (a nejste sám, kdo si myslí, že se v něčem mýlil, i já si to myslím) nevypovídá nic o platnosti těch dvou výše uvedených teorií.

          Odpověď na otázku 3/ sice beru, dozvěděl jsem se z ní více než z odpovědi Vašeho předřečníka, ale stále bohužel ne to, na co jsem se ptal. Můj dotaz směřoval k tomu, že bych rád znal způsob, podle kterého poznám, jak rozlišujete kapitalismus od socialismu. A to zcela obecně, nikoliv jen příklady. Jaké konkrétní ukazatele či parametry musí ten systém splňovat, abyste jej považoval za kapitalismus (případně socialismus). Za příklady sice děkuji, ale abych vyjádřil jasněji, na co jsem se ptal, použiji příměru: kdyby Vám položil otázku, jak od sebe rozlišit muže a ženu, očekával bych odpověď týkající se nějakých konkrétních fyziologických parametrů, nikoliv příkladů, že Anička a Bětka jsou ženy, zatímco Cecil a David jsou muži.

          Za odpověď na otázku 4/ děkuji; ne že bych ve všem souhlasil, ale chtěl jsem znát, jakým způsobem si to vysvětlujete, na což jste mi posktyl zcela jasnou a uspokojivou odpověď.

          Odpovedať
          • nawi says:

            K otázkam 1) a 2), teda k hĺbkovej analýze Misesovej teórie o nemožnosti centrálneho plánovania v centrálne riadenej ekonomike a Böhm-Bawerkovej subjektívnej teórie hodnoty vám nepoviem zrejme nič, čo by vás vedomostne posunulo ďalej. To by mohla byť práca pre nejakého ekonomického teoretika. Ale vyjadrenie k platnosti týchto dvoch teórií už zaznelo v odpovedi autora manifestu. Stotožňujem sa aj ja s názorom, že prax jednoznačne preukázala, že Misesova teória je neplatná. Centrálne plánovaná ekonomika úspešne fungovala napr. v bývalom Československu.

            Odpoveď na otázku 3) – myslím, že odpoveď tiež už zaznela v príspevku predchádzajúceho diskutujúceho, kde zrejme hlavným kritériom pre rozlíšenie kapitalizmu od socializmu je forma vlastníctva výrobných prostriedkov. U kapitalizmu sú výrobné prostriedky v súkromných rukách, v socializme je vlastníkom štát.

          • Urza says:

            K bodům 1/ a 2/ musím říci, že ačkoliv nejsem nějakým velkým fanouškem ekonomických teoretiků odtržených od reality, nepřipadá mi o nic lepší, když ekonomické teorie prohlašují za realitou vyvrácené lidé, kteří ani nevědí, o čem ty teorie vlastně jsou. Například Mises nikdy netvrdil, že centrálně plánovaná ekonomika nemůže nikde existovat; on pouze tvrdil, že v uspokojování potřeb je méně efektivní než ekonomika tržní, neboť nedokáže rozumně řešit problém ekonomické kalkulace. Tato teroie nebyla nikdy vyvrácena a už vůbec ne realitou, ta naopak mluví v její prospěch (vizte chronické nedostatky zboží v bývalém Československu).

            Rozlišování socialismu od kapitalismu pomocí vlastnictví výrobních prostředků mi připadá rozumné; jen je nutné si uvědomit, že vlastnictví de iure je irelevantní, neboť jediné, na čem záleží, je vlastnictvé de facto.

  7. Anton Kurta says:

    súhlasím s Urza….zriadenie,ktoré bolo pred r.1989 bolo ok,ale stroskotávalo(okrem vonkajších vplyvov) na vedúcej úlohe strany ako predvoja rob.triedy.V praxi to bolo tak,že chýbala niejkedy motivácia byť lepší.Konkurencia je dobrá v tom že sa presadí ten,kto je lepší-aj za socializmu by sa to dalo realizovať úpravou podmienok trhu(mimochodom,aj vtedy fungovala trhová ekonomika,síce nie tak ako to vyžaduje kapital.systém,ale fungovala).Negatívom bolo odsúvanie na vedľajšiu koľaj nestraníkov a tzv.“pracujúcu inteligenciu“.Menej významné bolo mierne „usmerňovanie“ naábožensky založených ľudí a problém vycestovať do cudziny(kapitalistickej).Toto všetko(negatíva )sa však dá riešiť. Teda treba pripraviť program

    Odpovedať
  8. Bossi says:

    Zdravím Súdruhov a zároveň aj Proletárov, ktorí zdielajú názory tohto združenia.

    “Kapitalizmus nie je na Slovensku už od roku 1942 ked Rusi začali vyhrávať na fronte…” …Oficialne tu nie je od roku 1948 až po dnešný deň.

    Marxistická zakorená ideologia práve zapríčinuje Vaše dlhy.

    V kapitalizme su napríklad dôchodky aj 4000 Euro, pôžičky pre ludi sú ovela lacnejšie , Dôchodky dostavaju aj 14 krát do roka. Platy sú nepomerne vyššie !! ….atď.

    Dôležité je si uvedomiť že ten kto Vám dáva prácu a živí Vaše rodiny tak to je ten Boh a nie tí v TV o 19.30.

    Každopádne Vám držím palce v tomto nezmyselnom populizme a prajem Vám veľa zdravia a pohody .

    S pozdravom Bossi

    Odpovedať
    • MiroslavJan says:

      V čom je potom problém, veď tu kapitalizmus máme ak dobre počítam 2016-1991=25 rokov?

      Odpovedať
  9. lubo says:

    Zaujímavé diskusie, ale určite by boli zaujímavejšie ak by každý priznal svoje spoločenské, pracovné a s tým súvisiace finančné postavenie. Hlavne u odporcov strany VZDOR – obhájcov súčasného stavu.

    Odpovedať
  10. Miroslav Mikula says:

    Mám päťdesiat rokov, dajme tomu mám ukončené základné vzdelanie, takže ekonomický a politický rozhľad je mizerný. Ak sa vrátim do minulosti po druhej svetovej vojne, niektorým veciam nerozumiem. Rok 1948 – znárodnenie. Muselo sa znárodňovať? Nebolo možné vytvoriť vhodné prostredie pre vznik štátnych podnikov ako konkurenciu už zabehnutých súkromných? Rok 1968. Kolektivizácia a násilný vznik družstiev. Nebola chyba zobrať pôdu tým, ktorí k nej mali vzťah? Nie som proti PD , ale sú veci ktoré asi bolo potrebné nechať dozrieť a postupne by boli určite vznikli aj družstvá. Dnes pre mňa nie je podstatné, kto pozval Rusov v 1968 roku. Tragédiou pre mňa je, že tu vtrhli. Netvrdím, že politická situácia v Európe i vo svete nebola pre Rusov destabilizujúca, ale z osloboditeľa sa stal agresor. Rok 1989. Ak by prevrat nebol naplánovaný, ak by nevyšiel, sedel by som asi v base za organizáciu štrajku v práci. Nebudem tu rozoberať tieto udalosti, ja ako občan som bol podvedený Havlom, Kňažkom…a bol som hodený do morálnej, ekonomickej…stoky. Dnes neexistujú štáty. Áno máme štátne hranice, ale tie vymedzujú len krajinné územie. Čo sa týka ľudí v skutočnosti žijú vo svetovej otrokárskej spoločnosti. Ja a občania sme odmietli demokraciu, a možnosť rozhodovať o sebe. V Iraku, v Afganistane, v štátoch bývalej Juhoslávie a na Ukrajine nezomierajú nevinný ľudia preto, že tam vraždia agresori z Ameriky. Ľudia tam zomierajú preto, lebo ja som k tomu ľahostajný, netýka sa ma to. Ak by som bol človek, ktorý si váži svoj život a sám seba, zabránil by som tomu. Viem, že sa to dá. Môžu ma zabiť za môj postoj, ale vziať ho väčšine nemôžu. Zapáliš iskru a vznikne oheň, ktorý pohltí čo chceš. USA mi v súčasnosti veľmi pripomínajú Nerovu Rímsku ríšu a Hitlerovu tretiu ríšu. Dokonca ako Nero aj Bush bol ochotný obetovať život občana svojej krajiny plus ako bonus časť svojej krajiny či mesta. USA sú politický a vojenský najsilnejším štátom sveta. Zároveň sú najkrehkejším štátom sveta. Nemôžu udržať pod možno ešte nevýrazným odporom všetku tú nenávisť zbedačených krajín, balón sa nedá nafukovať donekonečna. Dejiny sa opakujú a to nie len svetové, ale aj slovenské. Veľa ľudí počujem hovoriť, že keby Slovensko vstúpilo do otvorenej vojny, v prvom rade ich kroky by smerovali do Bratislavy odmeniť sa adekvátne parlamentu a vláde. Násilie plodí násilie. V druhej svetovej vojne bojoval 1.ČS armádny zbor a partizáni po boku koho a proti komu? Bolo by tomu dnes ináč ? Napriek roku 1968 som v súčasnosti na strane Ruska. Verejne vyhlasujem, že nie som členom NATO. Demokratickú krajinu nemôže zatiahnuť do vojny ani do vojenského paktu hŕstka nezodpovedných diktátorov, ako sa to stalo u nás. To, že sa to deje vo ,,vyspelej demokratickej,,  Amerike a západnej Európe,, neznamená to, že tomu tak bude donekonečna ako u nich, tak i na Slovensku. Páčia sa mi niektoré slovné spojenia : Otcova roľa, Nehaňte ľud môj, Zastavme sa bratia /ja sa musím zastaviť a zobudiť/, Mor ho!, Mňa kedys zvádzal svet…Mali sme v minulosti predkov, ktorí za niečo stáli. Sú mŕtvi ? Nie stále žijú vo svojom odkaze. Ja to mám v podstate jednoduché. Pochopil som, že svojím narodením už len zomieram. Hovoríme tomu život, ale nevieme kedy príde smrť. Ja nepotrebujem medzi narodením a smrťou prejsť sto rokov. Potrebujem prejsť týmto časom ako človek, ktorý za niečo stojí. Určite to nie je zabíjanie nevinných ľudí a určite to nie je moja poroba. Mládež je vraj skazená. A nevychovávam ju náhodou ja ? Čo jej dávam svojim otroctvom, čomu ich učím veriť ?

    Odpovedať
    • Duspo says:

      Keď mi už strana VZDOR nechce odpovedať Vy by ste mi mohol napísať aký je Váš Názor na mnou navrhovanú novú spoločnosť. Text nájdete na https://www.facebook.com/peter.sopoci. Naše deti  a v našom veku hlavne vnúčatá musíme naučiť žiť v pravde a všemožne sa snažiť aby mali budúcnosť, lebo podľa mňa sa teraz nejedná o nás, ale o budúcnosť našich detí. Budúcnosť visí na vlásku a je len na nás či ju pevne uchopíme do rúk, alebo sa znej stane smrtiace kyvadlo

      Odpovedať
  11. jardo says:

    Zaujimave teoretizovanie,myslim ze kritika kapitalizmu ako takeho je znama asi kazdemu(ja som cital marxa ako 16rocny).Pre mna je nepochopitelne,ze skurveny system chcete nahradit skurvenym systemom(bolsevizmom,nakolko som nepostrehol ze by ste sa od jeho zverstiev distancovali).Bol to robotnik kto robil cistky na inteligencii,kto vyvrazdil vojenske vedenie v casoch mieru,kto zatvaral vrazdil a perzekuoval ine nazorove prudy v spolocnosti?Bol to iba Lenin, stalin,…a ti ponom,alebo to bolo cele politbiro??Bol to robotnik kto riadil svoj zivot,alebo bol rovnake kolecko akurat v inom stroji? Kapitalizmus je cierna a bolsevizmus biela a ked budem chciet byt zeleny? ZAVRETE MA ZA NAZORY ODLISNE OD OFICIALNEJ DOKRINY „proletariatu“?

    Cesta vpred je poucenie sa z chyb oboch extremnych polov a nie priklananie sa k jednemu z nich.Budovanie na spolocenskych koncenzoch je jedina cesta vyhnut sa ozbrojenemu konfliktu pracujucich as oligarchami, kapitalistami a klero-fasistami.Si to predstavte miliony pracujucich s motykami proti tankom statnych alebo zoldnierskych armad…toto chceme?A vysledok? Nesloboda fasticka alebo bolsevisticka?

    Alebo sa oficilne distancujete od sovietskeho modelu a chcete rovnostarsku spolocnost s moznostou volby pre jednotlivca? K takej spolocnosti je ale cesta dlha a je potrebne nacuvat,debatovat a hladat prieniky.Bez toho by to bola zas len diktatura a plne basy ludi inych nazorov-PRE ISTOTU.A
     zo strachu z imperialistov.
     

     

     

    Odpovedať
  12. Daniel Rajnak says:

    Už dlhší čas sledujem Vašu stránku, pričom s Vami v mnohých veciach súhlasím. Avšak takmer všetky veci, s ktorými súhlasím súvisia len s teóriou, pričom prax ako sa už dlhú dobu ukazuje, je veľmi vzdialená týmto predstavám. Tvrdíte, že je socializmus lepší ako kapitalizmus, hoci táto skutočnosť platí viac-menej len v teoretickej, resp. ideologickej rovine. Slovensko zažilo 40 rokov socializmus, ktorého jedinou nevýhodou určite nebolo upieranie a porušovanie ľudských práv.

    Centrálne plánovanie spôsobilo, že sa množstvo ľudí nedostalo čo i len k základným potravinám bez toho, aby si museli vytrpieť čakanie v dlhých radoch. Ak sa k nemu navyše dostali, kúpili často len zvyšky, často nekvalitného tovaru. Štát nie je dobrý hospodár a neprispôsobovať sa potrebám trhu vedie práve k spomínanému problému.

    Chcete bojovať proti chudobe, hoci nemožno uprieť skutočnosť, že sa prevažná väčšina krajín s ľavicovou vládou dostala do väčších ekonomických a sociálnych problémov ako krajiny s pravicovou vládou. Takto zničené krajiny charakterizuje likvidácia strednej vrstvy, prehĺbenie chudoby, zadĺženie (dlhy vlastnia kapitalisti), mnohokrát aj hladomor a pod. Týmto hospodárením vytvárate priestor pre to vykorisťovanie zo strany kapitalizmu, ktoré čaká na tieto problémy, aby mohli poskytnúť úvery a postupne získať krajinu pod svoju kontrolu.

    Spájate ľudí v boji proti kapitalizmu a „systému“, ktorému v podstate slúžite a pomáhate, či už si to uvedomujete a chcete, alebo nie. Vaše rovnostárstvo spôsobuje už dlhé desaťročia postupnú likvidáciu národov, pri ktorých nerešpektujete jednotlivé prirodzené špecifiká a rozdiely, podporujete multikultúrnu spoločnosť s cieľom zničenia identity národov (národ či jednotlivec, pokiaľ stratí identitu bude bábkou).

    Spájate imperializmus len s kapitalizmom, aj tvrdenie, že je „imperializmus najvyššie štádium kapitalizmu“ napriek tomu, že bol Sovietsky zväz od napadnutia Poľska a Fínska za účelom územných ziskov, taktiež vykonávateľom imperialistickej politiky. Všetko vyvrcholilo vytvorením satelitných štátov (jeden z najlepších príkladov tejto politiky) a v roku 1968 okupáciou našej krajiny (pripomínam, že sa tak neudialo za účelom zabrániť rozkradnutiu a zapredaniu Západu, aké nastalo po roku 1989, kedy k tomu dopomohli výrazne aj vtedajší politici z niekdajšej KSČ, ale kvôli ochrane svojich mocenských záujmov).

    Krititujete fašizmus, ktorý si na základe ideologických nezmyslov zamieňate s fašizmom, nacizmom, resp. národným socializmom ako takým, rovnako ako nazývate národné zmýšľajúcich ľudí (spomínaní ľudia predstavujú jediný účinný odpor voči Vami spôsobenej kultúrnej katastrofe, akú ste zanechali v mnohých krajinách, a ktorá je Vašim „svätým poslaním“, hoci vy si myslíte, že je to socialistický raj, alebo niečo podobné, kvôli čomu ešte nikto nepohol ani prstom) ako neonacistov a extrémistov. Prečo? Národný socializmus ako taký vznikol ešte v 19. storočí ako snaha nájsť ideálny balans medzi pravicou a ľavicou, pričom v Česku existovala Česká strana národně socialistická, ktorá nebola založená na nadradenosti árijskej rasy. Fašizmus vznikol vtedy, keď sa taliansky socialista Benito Mussolini, pričom predstavuje úzke prepojenie korporácií a vlád, neutláča národnú identitu a môže buď pomôcť (v Taliansku vyviedla krajinu z krízy, v Španielsku pomohla zabrániť kultúrnemu rozvratu a likvidácii pamiatok ako tomu bolo v krajinách bývalého východného bloku, najmä v ZSSR, alebo tiež zabránila hospodárskemu úpadku týchto krajín). Nacizmus vznikol spojením týchto ideológií, pozdvihol, aj keď šialene národ, avšak bol doplnený o svoju podstatu, ktorou je nadradenosť Germánov a menejcennosť predovšetkým Židov, resp. židov a Slovanov. Pokiaľ má byť niekto neonacista, alebo fašista, tak musí inklinovať k spomínaným ideológiám. Pokiaľ má byť takto označený ktokoľvek národne zmýšľajúci, tak môžeme pokojne tvrdiť, že aj Ľudovít Štúr (varoval pred národným rozvratom zo strany ľavice) bol tiež neonacista. Čo sa týka extrémizmu, väčšinou pokojne prebiehajúce prostesty proti imigrantom a pod., zvyknú byť narušené vašimi prívržencami z radov neomarxistov, kultúrnych marxistov, alebo hnutím Antifa, ktoré začne provokovať a biť ľudí. To je prejav extrémizmu, nie snaha uplatniť a ochrániť svoje práva ako príslušníka národa. Okrem toho opomínate skutočnosť, akých zločinou sa dopustili boľševici, ktorý dodnes predstavujú najvražednejší systém v dejinách. Tento režim musí byť hodnotený objektívne, kriticky a rovnakým metrom, ako každý iný, pričom tieto zverstvá boľševikov (ukázali nie socialistický raj, ale živé peklo kedy strieľali aj tých, ktorých mali zachrániť) nemožno porovnávať s fašizmom, ale len z nacizmom a s ním spojenými záležitosťami, aj keď nie vo všetkom, pretože ani nacisti sa mnohokrát nesprávali tak zle.

    Nezastávam sa žiadnej totality, ja som šťastný v tejto dobe, avšak nemôžem opomenúť tieto skutočnosti, pokiaľ mám byť nestranný. Všetko má svoje pre a proti, väčšinou je problém v tom ako sa k tomu kto postaví, či to využije dobrým alebo zlým spôsobom, berúc ohľad na to, s akou mierou, lebo tá je dôležitá. Pokiaľ ma chcete nálepkovať ako nacistu, fašistu, neonacistu a extrémistu, prosím. Za tie roky som si zvykol na nezmysly, ktoré človek ani nedokáže logicky argumentovať a dokázať. Nakoľko som Slovák a Slovan, ktorý má byť na čo hrdý, vrátane aspoň nejakej slobody, neinklinujem k žiadnej totalite ani zvrátenosti nacizmu a ľavice. Ale Vy by ste si mali urobiť v mnohých veciach poriadok, napr. pojmy, kedy sa držíte ideologických nezmyslov, ktoré priamo komunisti vyvrátili tým, že boli vykonávateľmi imperialistickej politiky, alebo nazývali pojmom buržoázny (význam „meštiansky“, pričom mešťan nemusí vždy vykorisťovať, čím by aj tak nemusel spôsobiť zďaleka takú chudobu ako ľavica) aj obyčajných úradníkov, ktorý nemohli vôbec vykorisťovať, a takto by som mohol pokračovať.

    P.S.: skúste aspoň raz v živote uvažovať logicky, objektívne a kriticky bez zmlčania a prekrúcania faktov, pričom podajte argumenty, ktoré nemajú základ v nezmysloch, ktoré Vy sami od roku 1917 vyvraciate a sú dielom židov, proti ktorým chcete bojovať (Marx, Lenin a mnohý popredný boľševici boli židia, resp. mali také korene, takisto ako bol Lenin vyslaný z Nemecka aby za židovské peniaze rozpútal živé peklo. To sú fakty, aké ani mainstream nezamlčiava.). Dovtedy budete minimálne v niektorých veciach prinajlepšom rovnakí ako ľudia ktorých kritizujete.

    Odpovedať
  13. jardo says:

    Hmmm,no snažíš sa možno o nestrannosť, ale porovnávaš stále ideológie. Ani jedna ideológia namá v manifeste vraždenie a útlak politických opanentov. Ideológie sú vždy vznešené (kapitalizmus, socializmus, komunizmus, nacizmus, fašizmus……“islamizmus, kresťanizmus“….prevedenie doktrín je žalostné, lebo vždy koncentruje moc do rúk úzkej skupiny ktorá brojí proti oponentom. To majú spoločné všetky …… izmi. Tlačia výhradne svoju názorovú líniu, svoj svetonázor, preferujú „svojich ludí“ ktorý sú lepší ako tí ostatní. Ja si myslím že pre 21 storočie nestačí „zastupiteľská demokracia“. Lebo ukázať prstom na politika ktorý by mal 4 roky delegovať moje názory (všetky) je nedostačujúce. Kludne sa možeme pozrieť čo sa deje v polskej demokratickej spoločnosti keď sa dostala k vláde ideologická strana, demokratickými voľbami k okliešťovaniu práv za účelom zabetónovania sa v parlamente (sejme)…..Moc korumpuje a obsolútna (moc) absolútne.

    Odpovedať
    • Duspo says:

      Pre územie nazývané Slovensko žiadne takéto definovanie cez ideológiu neplatí. Jedinou platnou ideológiou je zvyšovanie zisku za každú cenu. Takáto definícia zatiaľ nie je publikovaná, ale musíme spraviť všetko preto aby sa nestala taká mocná, že sa už nebude dať zmeniť.

      Odpovedať
  14. Ing. Róbert Javorský says:

    Dobrý deň, som nesmierne rád že sa na našej politickej scéne objavila skutočná socialistická strana.  Strana ktorá aj vie čo chce ,nielen ako ostatne pol. strany, ktoré vznikajú iba preto, aby štvali ľudí proti momentálne vládnucej strane, no keď sa dostanú ku korytám obyčajní ľudia už ich nezaujímajú. Mate moje sympatie . Prajem Vám veľa síl a úspechov v tomto náročnom politickom boji.

    Odpovedať
    • VzdorSpis says:

      Ďakujeme Vám moc za podporu, veľmi si to ceníme a nesklameme.

      Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *