Pri obci Veľká Lodina sa spomínalo na padlých bojovníkov, ktorí položili svoje životy pri boji s bandami banderovcov, ktorí sa chceli cez Slovensko prestrieľať na Západ, kde sa chceli vyhnúť spravodlivosti za svoje beštiálne činy, ktoré spáchali počas 2. svetovej vojny. Tak ako aj po iné roky sa toto stretnutie uskutočnilo niekoľko kilometrov od obce Veľká Lodina, kde sa nachádza pamätná tabuľa s textom: „V BOJI PROTI BENDEROVSKÝM BANDÁM PADLI DŇA 4.5. 1948 STRÁŽMAJSTRI ZNB EMANUEL POLÁK nar. 22.8. 1918, JOZEF PROŠEK nar. 20.6. 1924. ČESŤ ICH PAMIATKE!“. Na spomienkovú slávnosť dorazil aj plný autobus s českými občanmi. Akciu tradične organizuje viacero miestnych organizácií Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Klubu českého pohraničia a jeho slovenská sekcia KČP východné Slovensko. Samozrejme nemohli chýbať ani viacerí zástupcovia Vzdoru-strany práce, kedy s prejavom vystúpil jeden z podpredsedov Vzdoru-strany práce Martin Zeleňák.
Pripomínanie si zverstiev, ktoré spáchali ukrajinskí banderovci je viac ako aktuálne, nakoľko dnešný ukrajinský režim rehabilitoval banderovcov a dokonca im prisúdil status hrdinov za nezávislosť Ukrajiny a dal ich na roveň antifašistických veteránov, ktorí porazili nacizmus. Takáto revízia dejín je šokujúca. Ukrajinský režim robí všetko preto, aby potlačil svoju antifašistickú minulosť a vyzdvihol banderovcov a spravil z nich najväčších hrdinov ukrajinských dejín. Banderovcom v dnešnej Ukrajine stavajú pamätníky a sochy, busty a pamätníky antifašistom a príslušníkom Červenej armády sú vo veľkom odstraňované a ničené tak ako ukrajinskými neonacistami, tak aj oficiálnou štátnou mocou.
Kto boli tzv. banderovci?
Pripomeňme si, že banderovci počas vojny vyvraždili vyše 100 000 Poliakov a napr. v Ľvove rozpútali pogrom, počas ich vyčíňania zahynulo vyše 8 000 ľudí- Rusov, ukrajinských komunistov, Židov a ďalších ich odporcov. Mnohí banderovci, či ukrajinskí fašisti a nacionalisti ochotne kolaborovali s nacistami a spoločne s nimi systematicky vyvražďovali Židov, Rusov a iné národnosti, komunistov a všetkých antifašistov. V Babom Jare postrieľali vyše 31 000 ľudí, ukrajinskí nacionalisti do konca vojny pozabíjali desaťtisíce Židov a medzi rokmi 1944 až 1946 povraždili vyše 30 000 vojakov Červenej armády, sovietskych bezpečnostných zložiek, antifašistických partizánov, komunistov a predstaviteľov sovietskej moci, či napr. aj Volyňských Čechov, Poliakov a ďalších…
Nezabudnime na to, že ukrajinskí nacionalisti tiež vytvorili jednotky SS Galizien a Halič, ktoré sa vyznačovali obrovskou brutalitou a ktoré sa podieľali aj na potláčaní nášho SNP, či partizánskeho hnutia v Juhoslávii, ktoré viedol fenomenálny Tito. Viac sa dočítate aj TU.
Banderovci na našom území majú na svedomí smrť niekoľko desiatok ľudí. Nezabúdajme tiež na fakt, že z radov ukrajinských nacionalistov nacisti verbovali tých najsadistickejších a najfanatickejších bacharov v koncentračných táboroch. Ukrajinskí nacionalisti majú tak na svedomí v rokoch 1941 až 1950 státisíce obetí a z takýchto vrahov robia teraz na Ukrajine hrdinov…
Vodca banderovcov- Stepan Bandera
V roku 1934 bol odsúdený za podieľanie sa na atentáte na poľského ministra vnútra Bronislawa Pierackého k trestu smrti. Tento rozsudok bol neskôr zmenený na doživotný trest. V roku 1939 ho oslobodili nemecké vojská. Aktívne riadil zo zahraničia Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA), ktorá má podľa ruskej tlačovej agentúry ITAR-TASS na svedomí viac než 150 tisíc mŕtvych Čechov, volyňských Židov a Poliakov. Usmrtených bolo aj mnoho tisíc samotných Ukrajincov, ktorí odmietli vstúpiť do UPA, alebo nesúhlasili s ich bojom.
Po obrátení fronty sa stala hlavným nepriateľom banderovcov Červená armáda. S požehnaním nacistov vznikli dva prápory Nachtigal a Roland, ktoré bojovali proti antifašistickým silám na území Ukrajiny a dodávali tajné informácie nemeckej rozviedke. Až do 50-tých rokov 20. storočia, niekoľko rokov po ukončení vojny, UPA ďalej vraždila svojich odporcov. Bandera dostal azyl v Mníchove, kde sa naďalej politicky angažoval, no nie nadlho. Nakoniec bol vypátraný a usmrtený ruským agentom Bogdanem Stašinským.
Prejav podpredsedu Vzdoru-strany práce Martina Zeleňáka na zhromaždení
Vážení priatelia, som veľmi rád, že sa tu môžem za stranu Vzdor strana práce zúčastniť a týmto chcem hneď poďakovať usporiadateľom za pozvanie a aj Vám za účasť na tejto spomienkovej akcii. Fašizmus, neonacizmus, militarizácia Európy , migrácia za prácou a útek pred vojnou, nie nehovorím o roku 1938, ale o dnešnom kolotoči diania, ktorý sa rozkrútil príliš rýchlo a človek sa zrazu obáva, aby nemusel zažiť to, čo zažili hrdinovia zavraždení na tomto mieste.
Pýtam sa Vás priatelia, čo sa stalo, že dnes tomu musíme čeliť znova, že dnes Vaše deti a vnúčatá stoja pred budúcnosťou, ktorá zviera hrdlo ľuďom, ktorí vedia, čo nasleduje v kríze kapitalizmu?
Často sa snažím vžiť do kože ľudí, ktorí to v boji proti fašizmu nemali ľahké, čo museli zažiť a čo si premietali v hlave, s čím sa museli vyrovnať a koľko toho museli vydržať ak chceli prežiť. Určite sa pýtali sami seba, prečo sa to muselo stať a vlastne ako sa tomu dalo zabrániť. Kde je jadro zrodu tej nenávisti človeka k človeku, národa k národu? Myslím si, že rozdiely sociálne, kultúrne ale predovšetkým bieda sú živnou pôdou pre prehlbujúci sa nacionalizmus.
Kapitalizmus rozdeľuje ľudí na zamestnaných, vykorisťovaných a nezamestnaných, sociálne odkázaných a po druhé, tí čo hodnoty tvoria ich nevlastnia a teda ani neprerozdeľujú. Oligarchia, či už zahraničná alebo domáca diktuje väčšine, koľko omrviniek zhodí zo stola, aby sa bedač mohla najesť.
Pracujúca trieda ma všetkého plné zuby, je nahnevaná a vlastní len dlhy v bankách, úroky a spravuje byty, ktoré vlastnia banky. Stres a ponižovanie v práci, nedostatočné mzdy, nerodinný život, samovraždy. Miznúce právo na pokojnú starobu, dovolať sa po svojich právach o ktorých sa píše v Ústave je takmer nemožné. Takto to potom pekne dusí, ako v tlakovom hrnci pár rokov a aj vďaka kvalite školstva a vďaka médiám sa pracujúci ani nedozvie, že problém je, kde inde ako v oligarchii, buržoázii, panstvu, alebo ako by som ich ešte nazval.
Každý jeden politik sa na tlačovkách o fašizme pozerá jeden na druhého, rozprávajú, ako s nimi zatočia. Fico sa čuduje, v prezidentskom paláci sa čudujú, pravicová opozícia sa čuduje ako sa to vlastne mohlo stať. Ale oni sa čudujú len tak akože. To oni po 89tom otvorili pandorinu skrinku fašizmu, tomu istému fašizmu, ktorý Sovietsky zväz v 1945 do tej istej skrinky zatvoril.
Otvárali ju vtedy, keď bombardovali Juhosláviu a arabský svet vtedy, keď ukradli národné majetky pracujúcim a robia z nás lacnú pracovnú silu v jednom ich veľkom superštáte, ktorý vytvorili banky, nadnárodné korporácie a oligarchovia. História mi dáva za pravdu, že jedine socializmus dokáže vykrútiť krkom nie len fašizmu, ale aj tým čo ho neviditeľne šíria a financujú.
„My nebudeme romanticky snívať o krásach a čistej duši ľudu, ani plakať nad jeho biedou, ale postavíme sa do stredu zástupu, roztrpčeného skutočnosťou sociálnou a spoločenskou a pomôžeme mu zmeniť dnešok tak, aby človek nebol vykorisťovaný človekom.“ Gustáv Husák
Pripravil Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce
Pri obci Veľká Lodina sa spomínalo na padlých bojovníkov, ktorí položili svoje životy pri boji s bandami banderovcov, ktorí sa chceli cez Slovensko prestrieľať na Západ, kde sa chceli vyhnúť spravodlivosti za svoje beštiálne činy, ktoré spáchali počas 2. svetovej vojny. Tak ako aj po iné roky sa toto stretnutie uskutočnilo niekoľko kilometrov od obce Veľká Lodina, kde sa nachádza pamätná tabuľa s textom: „V BOJI PROTI BENDEROVSKÝM BANDÁM PADLI DŇA 4.5. 1948 STRÁŽMAJSTRI ZNB EMANUEL POLÁK nar. 22.8. 1918, JOZEF PROŠEK nar. 20.6. 1924. ČESŤ ICH PAMIATKE!“. Na spomienkovú slávnosť dorazil aj plný autobus s českými občanmi. Akciu tradične organizuje viacero miestnych organizácií Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Klubu českého pohraničia a jeho slovenská sekcia KČP východné Slovensko. Samozrejme nemohli chýbať ani viacerí zástupcovia Vzdoru-strany práce, kedy s prejavom vystúpil jeden z podpredsedov Vzdoru-strany práce Martin Zeleňák.
