Často sa v diskusiách o vojne na Ukrajine objavuje argument, prečo všetci tak výrazne nevystupovali proti vojne, keď NATO bombardovalo Juhosláviu, Irak Afgnistan atď. Neviem ako kto, ale ja som vždy veľmi kriticky vystupoval voči každej vojne. Voči každému zabíjaniu ľudí, proti každému prelievaniu krvi.
Áno ja viem, že boli takí, čo vyslovene schvaľovali hádzanie bômb na Belehrad. Boli takí, čo sa stotožňovali s tým stupídnym výrokom, že sa jedná o „humanitárne bombardovanie“. Boli aj takí, ktorým to možno vadilo, ale z hľadiska nejakého postavenia v spoločnosti, keďže sa jednalo o „našich západných kamarátov“, ktorí to páchali, tak si pred tým zatvárali oči.
Veľmi dobre si pamätám, že bolo aj mnoho ľudí, ktorí rovnako ako ja, vyjadrovali svoj odpor k vojne. Tí čo to vtedy schvaľovali, prípadne si pred tým zatvárali oči, si svoje vtedajšie konanie musia vydiskutovať s vlastným svedomím.
Ani toto všetko nie je dôvodom na to, aby sme si pred hrôzami vojny zatvárali oči dnes, aby sme opakovali po tých, čo vtedy strkali hlavu do piesku, alebo aby sme zabíjanie a krviprelievanie schvaľovali, ako Havel bombardovanie Belehradu. Toto nie je správna cesta.
Aj keď sa na mňa možno niekto nahnevá, tak tzv. denacifikácia Ukrajiny je rovnaké absurdum, ako humanitárne bombardovanie Srbska. Viem, že každý má nejaké svoje politické a spoločenské postoje, že sa vo všetkom nezhodneme a nemusíme zhodnúť. Mali by sme každý skúsiť prebudiť v sebe to ľudské, lebo sme ľudia a toto by nás malo spájať.
Mali by sme sa vedieť vžiť do situácie ľudí, ktorým na hlavu padajú rakety, ktorých domy sa menia na ruiny, kde príroda vôkol sa mení na apokalypsu. Teraz nehovorím iba o Ukrajine, ale hovorím o každej vojne, o každej preliatej kvapke krvi, nech je to v ktorejkoľvek časti planéty.
Sme bohužiaľ asi jediný živočíšny druh, ktorý sa dokáže takto nezmyselne medzi sebou zabíjať a to si paradoxne hovoríme, že sme pánmi tvorstva.
Ak áno, tak to už skúsme aj nejako dokázať v praxi a pochopme, že každá vojna je zlá a každá prelieta krv je tvrdým dôkazom toho, čo za živočíšny druh vlastne sme…
