Vzdor-strana práce sa dlhodobo venuje aj ekologickým a enviromentálnym témam. Pálčivým problémom v poslednej dobe je drancovanie lesov na Slovensku a ubúdanie drevín a krovín na ostatných územiach. V roku 2014 sa na Slovensku vyťažilo približne 9,4 miliónov kubíkov drvenej hmoty. Pripomeňme si, že za posledné roky socializmu sa u nás ročne vyťažilo približne 5 miliónov kubíkov dreva. Podľa odborníkov, by sa na Slovensku malo ročne vyťažiť maximálne 6 až 7 miliónov kubíkov dreva. Na Slovensku sa teda každoročne vyťaží až o tri milióny kubíkov viac dreva, čo má na našu prírodu, lesy a nelesné spoločenstvá fatálny dopad. Odhaduje sa, že Slovensko za posledných 20 rokov prišlo až o 800km2 rozlohy lesa. Na devastácii našich lesov sa podieľa viacero faktorov. Sú to prirodzené faktory, ako sú rôzne kalamity ( pamätáme si najsilnejšie kalamity z Vysokých Tatier, či Čertovice ), no najzávažnejšími faktormi sú nadmerný vývoz surovej nespracovanej drevnej hmoty za hranice nášho štátu, čo činí približne cca. 3,4 milióna kubíkov dreva a ťažba na energetické účely a tzv. biomasu, čo je ročne vo výške 3,8 milióna kubíkov dreva. Do spotreby dreva na Slovensku musíme započítať aj významného odberateľa a tým je naša najväčšia celulózka v Ružomberku, ktorá potrebuje ročne približne 2,7 miliónov kubíkov dreva.

Podľa lesných odborníkov by sa nemalo ťažiť viac ako 60 percent objemu prírastku v lesoch. Podľa tohto údaju by sa na SR malo vyťažiť ročne približne 7 miliónov kubíkov dreva, podľa niektorých odborníkov len do 6 miliónov kubíkov dreva, no realita ťažby na SR je na úrovni 9,4 miliónov kubíkov. Niektorí štátni funkcionári, ktorí majú na starosti ťažbu na SR sa nechali počuť, že ťažba je niekedy preto tak vysoká, lebo sa odstraňuje drevo z kalamít. No logicky sa však naskytne otázka, prečo sa potom vždy na budúci rok, po roku, kedy musela byť vykonaná mimoriadna ťažba kvôli kalamite, o tento počet vyťaženého kalamitného dreva nezníži ťažba dreva. To sa na Slovensku nedeje a ťažba z roka na rok narastá. 

Problematika biomasy a dotácií a ich vplyv na nadmernú ťažbu dreva v našich lesoch

Európska únia a jej členské štáty začali posledné roky dotovať spaľovne biomasy, kde sa vyrába elektrická energia. To malo za následok, že takéto spaľovne začali rásť ako huby po daždi a tým sa enormne zvýšil tlak na slovenské, európske, severo a juhoamerické lesy. Viac ako polovica vyťaženého dreva z lesov v EÚ sa použije na energetické účely, no z tejto „biomasy“ sa vyrobí len toľko energie, ktorá stačí na pokrytie tak 5% energetických potrieb EÚ. Takže vidíme ten obrovský nepomer, koľko stojí 5% energie drancovania našich lesov. Mohutné spaľovne v najväčších štátoch EÚ ako napr. vo V. Británii, či Francúzsku, sú závislé na dovoze hlavne amerického dreva a tak sa zvyšuje tlak aj na tamojšie lesy. Spomeňme tiež aféry z Rumunska, kde sa zistilo, že sa vo veľkom aj nelegálne drancujú miestne unikátne pralesy a napr. spoločnosti z EÚ takto dovážajú toto drevo pre potreby spaľovní biomasy v najbohatších krajinách EÚ. Boli by sme naozaj naivní, keby sme si mysleli, že niečo obdobné sa nestáva aj u nás…

Na Slovensku boli napr. odhalené podvody s „biomasou“ v spaľovniach v Bardejove a Topoľčanoch, kde sa vo veľkom spaľovalo drevo vyššej kvality, čo je v rozpore so zákonom. Táto spoločnosť tak deklarovala štátu, že všetko drevo, ktoré sa u nej spaľuje patrí do povolenej kategórie podľa zákona, a tak dostala dotáciu zhruba 1 mil. Eur aj za drevo, ktoré nemohla použiť na energetické účely a o ktorého kvalite klamala. Musíme si uvedomiť, že ročne náš štát a EÚ poskytne niekoľko desiatok miliónov Eur na dotácie pre zariadenia na spaľovanie biomasy. Takže v spaľovniach biomasy končí veľakrát drevo vyššej kvality, ktoré tam nemá čo hľadať, nakoľko si musíme povedať otvorene, že momentálna sieť takýchto zariadení na biomasu potrebuje omnoho viacej biomasy, ako je schopná naša krajina vyprodukovať. Pre ilustráciu. V Košickom a Prešovskom kraji môžeme ročne vyťažiť približne 530 000 ton drevín, ktoré sa spracúvajú do biomasy. Elektrárne na území týchto dvoch krajov, ale potrebujú okolo 1 000 000 ton biomasy a nové elektrárne na biomasu stále pribúdajú…

Zvýšený tlak na výrub drevín a krovísk mimo lesov

Tak sa stáva to, že okrem kvalitného dreva z lesov, aj  nelegálnej ťažby, sa ďalší tlak presúva na dreviny z parkov, polí, neobhospodarovaných území, vetrolamov, remíziek, ovocných sadov, dreviny v okolí riek a vodných plôch a ďalších území, ktoré nie sú definované ako lesy. Ide o tzv. dendromasu. To isté platí aj o tzv. vedľajších a hospodársky menejcenných drevinách v lesoch a rôznych krovín, ktoré sú zrezávané na biomasu.

Nastáva tak enormný tlak na všetky dreviny, ktoré rastú mimo lesa a v lese. Zvyšuje sa nelegálna ťažba, umelo sa navyšuje ťažba takéhoto dreva, na úkor prirodzených prírastkov, dreviny sa zotínajú v mladšom veku, ako je ich ozajstný rubný vek. To spôsobuje drastický úbytok drevín a krovín z celého územia SR a to má negatívne dôsledky na životné prostredie, kedy výrubom drevín a krovín trpí celý ekosystém a doplácame na to aj my ľudia.

Veľmi nebezpečné pre naše životné prostredie je aj nadmerné vyrubovanie drevín a krovín v okolí riek, čo sa deje pri prácach na tzv. protipovodňových opatreniach. ( Samozrejme údržba a s tým spojený určitý limitovaný výrez pri vodných tokoch je tiež nevyhnutný ). To má za následok, že brehy riek podliehajú erózii, pri dažďoch sa do vôd sa dostáva množstvo pôdy, ktorá je aj toxicky kontaminovaná napr. poľnohospodárstvom ( kroviny a dreviny fungujú ako prirodzená bariéra, ktorá zabraňuje znečisťovaniu vôd ) a to má za následok, že sa spomaľuje prietok vodných tokov a zanášajú priehrady a nádrže, v ktorých sa tak znižuje množstvo vody a ukladajú sa toxíny z kontaminovanej pôdy. Výrub porastov pri vodných tokoch má tiež za následok otepľovanie vody, keďže miznú prirodzené tienidlá a tým že sa voda prehrieva, znižuje sa tzv. proces samočistenia vôd. Výrubom krovín, porastov a stromov v okolí riek tiež spôsobujeme to, že množstvo dažďovej vody sa dostáva do tokov a tým zvyšujeme predpoklady pre povodne. Musíme si uvedomiť, že o tieto porasty sa musíme starať a renovovať ich.

Keď chceme teda mať čo najviac energetických porastov na potreby biomasy, tak sa treba zamerať aj na vysádzanie tzv. rýchlo rastúcich porastov, podotýkame mimo lesných území, na nevyúživaných plochách. Štát by mal formou dotácií podporovať hlavne vznik tzv. plantáźi energetických porastov, čím by sa odbremenil tlak na naše lesy a dreviny a kroviny rastúce mimo lesa.   

Dôležitým faktorom tiež  ostáva, že sám les potrebuje pre svoju existenciu určitú biomasu, lebo les nikto nehnojí, on sa hnojí sám. Aj suché kroviny, kôra z vyťažených stromom, odumreté stromy, haluze, sú potrebnou biomasou pre les, takže keď sa v nadmernom množstve všetko z lesa odváža pre energetické potreby na biomasu do spaľovní, tak lesná pôda trpí nedostatkom živín, lebo veľakrát sa pri štiepkovaní zomelie všetko čo sa dá na danom území zúžitkovať.

Vývoz surovej drevnej hmoty za hranice Slovenska

Kapitolou samou o sebe je tiež vyvážanie surovej drevnej hmoty za hranice Slovenska. Ako sme si spomínali, ročne to činí približne 3,4 miliónov kubíkov dreva, ktoré sa vyvezú za hranice, miesto toho, aby sme podporovali vznik zariadení na spracovanie dreva na Slovensku, na čo nadväzuje vznik stolárskych dielni, podnikov na výrobu nábytkov a ďalších výrobkov z dreva. Prax je taká, že zo Slovenska vyvezieme surovú drevnú hmotu, v zahraničí to drevo spracujú a vo forme výrobkov nám ho pošlú naspäť, miesto toho, aby sme si naše drevo spracovali doma a vyrobili výrobky my.

Štát by mal ušetrené financie, ktoré získa stopnutím dotácií na drevo používané na spaľovanie v tzv. spaľovniach na biomasu, použiť do masívnej energetickej kampane, kde budú vo veľkom podporované naše domácnosti, ktorým sa budú poskytovať štedré dotácie na tepelné izolácie domov, výmenu spotrebičov za energeticky menej náročné, využívanie vlastných energetických zdrojov na budovách, napr. solárne panely. Vláda by mala spustiť masívnu kampaň na inštalovanie fotovoltaických zariadení pre domácnosti, pre obce, mestá, štátne inštitúcie, spoločnosti atď. Táto energia je budúcnosť. Dnes napr. v Holandsku spustili inštalovanie solárnych panelov aj na chodníky, kde je takto absorbovaná energia používaná na verejné osvetlenie v obciach, mestách. Možnosti sú dnes ohromné a hlavné je to, že nemajú vedľajšie účinky na životné prostredie. Toto je investícia do budúcnosti, solárna energia.   

Čo navrhuje Vzdor-strana práce:

1. Vzdor-strana práce navrhuje zrušenie štátnych dotácií na drevo používané na spaľovanie v tzv. spaľovniach na biomasu. Štátne dotácie by ale naďalej boli vyplácané takýmto zariadeniam z používania odpadu z drevospracujúceho priemyslu a na drevo pochádzajúce z tzv. energetických porastov.
2. Znížiť ťažbu dreva na maximálne 7 miliónov kubíkov za rok, pri mimoriadnych kalamitách a z toho súvisiacej zvýšenej ťažbe presahujúcej cez 7 miliónov kubíkov, o tento objem znížiť celoročnú ťažbu na SR
3. Výrazne obmedziť vývoz surovej drevnej hmoty za hranice SR, zriadiť tzv. ročnú kvótu, ktorá bude určovať maximálny počet kubíkov vyvezeného dreva za hranice a následne podporiť špeciálnymi dotáciami vznik nových píl, zariadení na spracovanie dreva, stolárstiev, podnikov na výrobu nábytkov a výrobkov z dreva
4. Povinná obnova drevín a krovín, ktoré spadajú pod tzv. dendromasu po ťažbe aj na lokalitách mimo lesných území.
5. Podpora vzniku plantáži na pestovanie tzv. energetických porastov, mimo lesnej pôdy
6. Komplexný a masívnejší rozvoj solárnej energie
7. Veľkoodberatelia dreva budú musieť založiť enviromentálny fond na obnovu lesa, z ktorého finančné prostriedky by putovali na obnovu lesa hlavne v oblastiach, z ktorých najviac pochádzalo drevo, ktoré využívali. 
8. Investície a dotácie do recyklácie, nie do nových papierenských strojov, povinné použivanie recyklovaného papiera v štátnej správe aj v letákoch obchodných reťazcov.

 

Vypracoval Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce.

Text bol doplnený návrhmi predsedu Stanislava Pirošíka, popdredsedu Martina Zeleňáka a člena Vzdoru-strany práce Jána Zmeka.