Ako je už dlhodobo známe, zahraničné koncerny k nám dovážajú potravinárske výrobky zníženej kvality, oproti výrobkom, ktoré dodávajú na vlastný trh. Takto nám nepriamo a jasne hovoria, že sme pre nich len odbytišťom podradných potravín, pre podradnejších ľudí…Toto je niečo tak obludné a poburujúce a potvrdzuje to len naše tvrdenia, že pre západné štáty sme len druhotriedne krajiny, kolónie, na ktorých sa dobre ryžuje. Veď to je zločin voči našej krajine a ľuďom a vláda SR by mala začať konať a všetky spoločnosti, pri ktorých sa potvrdí znižovanie kvality pre potravinové výrobky na dovoz, zažalovať na medzinárodných súdoch. Po našej niekdajšej potravinovej sebestačnosti a našich kvalitných potravinových podnikoch zostali už len spomienky a fotky…hlavne že nám tu vozia zo zahraničia kvalitou podradné potraviny a platíme za nich tak isto, ako za ich kvalitnejšiu verziu platia domáci spotrebitelia v krajinách, kde ich vyrábajú a pritom máme o polovicu nižšie platy ako oni. Potom sa čudujeme, že sa u našich ľudí vo veľkom objavujú rôzne choroby. Veď našu obranyschopnosť najviac ovplyvňuje to, akú kvalitnú potravu jeme…
Slovensko sa z roka na rok prepadáva vo výrobe vlastných potravín. Podľa posledných zistení Potravinárskej komory Slovenska, v našich obchodných reťazcoch nájdeme len 37,2% našich potravín. Sú to naozaj alarmujúce čísla. Na Slovensku sa likvidujú chovy ošípaných, dojníc, oviec a ďalších hospodárskych zvierat. Zatvárajú sa mäsovýroby, bitúnky, mliekarne, no my vo veľkom zbrojíme. Patríme ku krajinám s najvyšším podielom dovezených potravín. Potravinárstvo u nás upadá a v tomto odvetví rapídne miznú pracovné miesta. Podpora štátu pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo je na Slovensku tretia najnižšia z celej EÚ. V produkcii potravín sme prakticky pod kritickou hranicou potravinovej bezpečnosti štátu.
Otázka postupného znovuobnovenia potravinovej sebestačnosti patrí k absolútnym prioritám Vzdoru-strany práce. Po roku 1989 bol slovenský poľnohospodársky sektor doslova vydrancovaný, kvôli čomu miera sebestačnosti klesla zo 100 % (pričom ďalších 30 % nadbytku sa vyvážalo) na súčasných cca 46 % (údaj z roku 2012). Niekdajšie úspešné družstvá boli z veľkej časti sprivatizované, mnohé z nich za „záhadných“ okolností skrachovali. Z pýchy slovenského hospodárstva zostali len zvyšky, kvôli čomu sa Slovensko stalo závislé na dovoze potravín ( často pochybnej kvality ) zo zahraničia. Nakoľko v podmienkach EÚ sa už len ťažko môžeme spoliehať na páky v podobe regulačných nástrojov vo vzťahu k zahraničiu (ako napríklad clá), domáce poľnohospodárstvo čelí množstvu ťažkostí, ktoré spôsobujú, že byť poľnohospodárom sa v súčasnosti jednoducho nevypláca. Slovenským farmárom, chovateľom, či pestovateľom nepomáha ani veľké daňové zaťaženie, či vysoké prirážky jednotlivých článkov v distribučnom reťazci, ktoré značne predražujú domáce výrobky.
Slovenská republika vyhrala arbitrážny súd vo Viedni v spore o vyplatenie odškodného Slovenským elektrárňam ( Enelu), ktoré prišli o Vodnú elektráreň Gabčíkovo. Vzdor-strana práce víta víťazstvo SR v arbitráži, no upozorňujeme aj na začiatok celého sporu, ktorý spustila Dzurindova vláda hanebnou privatizáciou Slovenských elektrárni, ktoré vlastnil štát. Polícia hovorí, že pri privatizácii Slovenských elektrárni dochádzalo k podvodom. Ako uviedla polícia, účtovník Slovenských elektrární mal pred privatizáciou znížiť ich účtovnú hodnotu, čím štát prišiel pri predaji o 308 miliónov eur. Ďalšou kapitolou je vodné dielo Gabčíkovo, ktoré podľa medzinárodných zmlúv, nemohlo byť sprivatizované Enelom v roku 2006 spolu so Slovenskými elektrárňami. Dzurindova vláda si však poradila aj s týmto a Vodné dielo Gabčíkovo prenajala na 30 rokov Slovenským elektrárňam, ktoré boli sprivatizované Enelom. Vláda tak naservírovala Enelu nie len Slovenské elektrárne, ale aj časti ziskov Vodného diela Gabčíkovo, Slovenská republika tak na ziskoch z Vodného diela Gabčíkova stratila za necelých 10 rokov približne 280 až 320 miliónov eur….
Členovia Vzdoru-strany práce cez víkend zorganizovali propagačnú akciu v Spišskej Novej Vsi, kde sa rozdávali nové stranícke materiály, v ktorých sa môžete dočítať, aké sú hlavné ciele strany, ako strana funguje,čo presadzuje a čo navrhuje na zlepšenie života pracujúcich na Slovensku. Prišiel nás osobne podporiť aj predseda OV KSS v Spišskej Novej Vsi s.Čuj, ktorý je náš dlhoročný priateľ a ktorý nám vždy rád pomohol. Pred samotnou propagačnou akciou sme navštívili miestny ci
Vzdor-strana práce gratuluje pracujúcim z Volkswagen Bratislava k úspešnému a dovolíme si povedať aj k historickému štrajku na Slovensku. Členovia Vzdoru-strany práce boli osobne podporiť pracujúcich v areáli, kde sa konal štrajk a po osobných rozhovoroch s pracujúcimi sme boli veľmi potešení, koľko odhodlania v boji za svoje práva je v týchto ľuďoch. Toto vystúpenie pracujúcich z Volkswagenu dalo jasný odkaz celému Slovensku, aby sme jednotne, organizovane a odhodlane bojovali za svoje požiadavky a práva. Je to veľký precedens pre všetkých kapitalistov na Slovensku, že pracujúci sa u nás zobúdzajú a sú odhodlaní postaviť sa za svoje požiadavky a vytrvať. Musíme si uvedomiť, že toto je triedny boj, a v histórii to vždy fungovalo tak, že to čo si pracujúci nevydobyli sami, nikdy nedostali. História je plná príkladov bojov robotníckej triedy, kedy sa štátna moc a kapitalisti neštítili použiť akékoľvek násilie a represiu a veľa pracujúcich bolo aj chladnokrvne pozabíjaných. 
„Ostrý štrajk, ktorý sa začal vo Volkswagen Slovakia vážne ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku a pozíciu Slovenska na svetových trhoch. Zároveň si dovolím dodať, že odbormi prezentovanú požiadavku na rast miezd o 16 % vnímame ako výrazné ohrozenie konkurencieschopnosti celého automobilového priemyslu v regióne Visegradskej štvorky,“ vyhlásil prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay. Vzdor-strana práce odsudzuje tento postoj pána Sinaya a dodávame, že tu jasne vidno, na koho strane pán Sinay stojí. Na strane nadnárodných koncernov a oligarchov. Toto sú typické výroky pánov kapitalistov, ktorí strašia ohrozenosťou zamestnanosti a ekonomiky… Pracujúci vo Volkswagene bojujú za nás všetkých pracujúcich, lebo nám ukazujú, ako máme bojovať za to, čo nám patrí a pre pánov oligarchov a kapitalistov je to nebezpečný precedens, nakoľko sa boja, že sa zobudia na Slovensku aj ďalší pracujúci a Slovensko zasiahne vlna štrajkov a nezostane to len pri požiadavkách o zvýšenie platu. Toto je jediná cesta, ako zvyšovať našu životnú úroveň, ako bojovať za naše práva a vybojovať si čo nám patrí. Inšpirujte sa pracujúci na Slovensku a zomknite sa a choďte do štrajkov, lebo jedine triedny boj za naše záujmy, to jediné na kapitalistov platí. Pozrime sa na rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v podniku Volkswagen Bratislava: 63% ide na zamestnancov a 37% do kapitálu, takže vidíme, že priestor na zvyšovanie platov tu je dostatočný.
Vzdor-strana práce sa dlhodobo venuje aj ekologickým a enviromentálnym témam. Pálčivým problémom v poslednej dobe je drancovanie lesov na Slovensku a ubúdanie drevín a krovín na ostatných územiach. V roku 2014 sa na Slovensku vyťažilo približne 9,4 miliónov kubíkov drvenej hmoty. Pripomeňme si, že za posledné roky socializmu sa u nás ročne vyťažilo pribli
S obrovským zármutkom Vám oznamujeme, že nás navždy opustil úžasný človek, veľký bojovník za socializmus, za práva pracujúcich, sociálnu spravodlivosť, vynikajúci priateľ a komunista, človek s veľkým Č- Milan Krokavec. Boju za beztriedny svet, svet bez vykorisťovania človeka človekom, pomoc všetkým ľuďom dobrej vôle zasvätil celý svoj život. Bol to inteligentný a vzdelaný muž, ktorý obohacoval svojou múdrosťou a skúsenosťami každého, s kým sa stretol. Vedel viesť dlhé a trpezlivé diskusie o fungovaní sveta, spoločnosti, politike a všetkého okolo nás. Bol príkladom čestného,skromného a múdreho komunistu, ktorý žil príkladným životom a ktorého mali vo veľkej úcte aj jeho oponenti. 
Vážnym problémom Slovenska je starnutie populácie. Tento fenomén postihol Slovensko po roku 1989, dovtedy naša populácia patrila k najmladším v Európe. Faktom ostáva, že miera sociálnych istôt, istoty práce, bývania, zdravotnej starostlivosti za socializmu dokázali to, že sa u nás každoročne zvyšoval počet obyvateľov a pomer dôchodcov k pracujúcim bol viac ako optimálny. Dnes je pred nami vážny problém, s ktorým sa musíme poriadne popasovať a pripomeňme, že Vzdor-strana práce tvrdo odmieta reformu tipu zvyšovanie odchodu do dôchodku, lebo toto nepovažujeme za reformu, ktorá vyrieši starnutie populácie. Je to pre nás trestanie pracujúcich ľudí, ktorí tvrdo drú a do dôchodku majú odchádzať až v 65-67 rokoch. To je niečo nemysliteľné. Objavujú sa už aj názory kapitalistických ekonómov, že máme robiť až do 70-tky. Berme do úvahy aj fakt, že na Slovensku máme vysoké čísla úmrtnosti mužov už medzi 55tim a 59 rokom. To chce tento systém, aby nás rovno odnášali z práce do márnice? Tomuto hovoria dôchodková reforma?
Pokiaľ sa chcete na nás obrátiť v oblasti pracovného práva, alebo pokiaľ chcete ako právnik pomôcť ostatným, kontaktujte nás na pravnapomoc@vzdor.org
