To čo sa udialo v Grécku, bolo jasné demaskovanie pravej tváre EÚ a tohto systému. Ukázalo sa, že v EÚ a kapitalizme sú na prvom mieste vždy záujmy oligarchie, bankárov a skorumpovaných predajných politikov, ktorí vždy presadia to, čo pomôže oligarchii dostať sa k ešte väčším majetkom. Ako predvídavo povedal svojho času Malcolm X, keď si nedáte pozor, tak média vás presvedčia, aby ste nenávideli utláčaných a milovali tých, ktorí ich utlačujú. Presne toto sa deje aj v prípade Grékov, kedy nás naše média presviedčajú, akí sú tí Gréci nenažraní, leniví, ako ich my platíme a podobne.

V článku nedávno zverejňenom na Topkách sa doslova píše: „Zatiaľ čo sa Európa skladá Grékom na dlhy, obyčajní Gréci zrejme trpia stratou súdnosti. Svedčia o tom uletené reakcie na fakt, že chudobné Slovensko by malo pomáhať bohatšiemu štátu.“

Mediálne klamstvá o situácii v Grécku

V článku ďalej autor píše o tom, že Slovensko si prešlo tiež reformami, ktorým vďačíme za vstup do EÚ a NATO, že sa z nás stala rozvinutá ekonomika a že Gréci nechápu realitu a musia si tiež prejsť takými reformami ako my, samozrejme o koľko miliárd prišlo Slovensko počas tejto privatizácie a po nej, nie je v článku ani slovo. Celý tento článok je postavený na zopár názoroch Grékov zverejnených na Facebooku, čo má samo o sebe nulovú výpovednú hodnotu, čo sa týka väčšinového názoru Grékov, ináč by autor musel spomenúť to, že väčšina Grékov bola proti týmto pôžičkám, čo dávali jasne najavo nie len v prieskumoch, uliciach, ale aj jasným NIE v referende.

Cieľ takýchto článkov je ale jasný, postaviť obyčajných Slovákov proti Grékom, aby sa naši ľudia nezačali zamýšľať nad pravým zmyslom opatrení nadiktovaných Grékom a komu budú slúžiť a pravým významom, prečo boli do Grécka naliaté financie a koho tým vlastne zachraňovali, vštiepiť našim obyvateľom jediný názor, že tie podmienky, ktoré nadiktovala Trojka Grécku sú nevyhnutné a správne.

Takéto články obhajujú privatizačnú zlodejinu, ktorá postihla Slovensko a ktorú spustila Dzurindova vláda a má presvedčiť Slovákov, že práve toto je ten správny recept pre európske ekonomiky. Držať nás v sladkej nevedomosti a čiernobielom videní sveta, obhájiť kapitalistický neoliberálny systém, masovú privatizáciu a nespochybniť vládu oligarchie, ktorá jediná na kríze v Grécku získava.

Keď EÚ zachraňuje súkromné banky, no účet zaplatia grécki pracujúci…

Ľudia musia pochopiť o čom celá táto kauza gréckeho dlhu je. Grécka, európska a celá nadnárodná oligarchia mala celé desaťročia veľkého spojenca vo forme gréckych neoliberálnych vlád, či už išlo o pravicovú Novú demokraciu, či sociálnodemokratický PASOK. Obidve vlády umožňovali ožobračovať Grécko oligarchiou, ktorá bola pod ich ochranou, lebo veľa vládnych politikov bolo prepojených s oligarchiou a tak jej nechávalo voľné ruky vyciciavať Grécko. Oligarchia sa všemožne vyhýba plateniu daní, ukrýva zisky v daňových rajoch, takže zo svojich obrovských ziskov platila a platí do štátneho rozpočtu smiešne sumy a všetko tak bolo a je na chrbtoch pracujúcich.

Západné banky nakúpili v roku 2010 grécky dlh, samozrejme s účelom na tom všetkom zarobiť a vytrieskať z Grécka ďalšie eurá do vrecák bankárov. Tieto francúzske, nemecké, či holandské banky poskytovali veľké objemy peňazí pre financovanie gréckych oligarchov. Tieto prostriedky sa im nevracali späť a banky sa dostali na okraj kolapsu. Tieto banky hrajú výraznú úlohu v celoeurópskom bankovom systéme a tým bola ohrozená celá Eurozóna.

Prišiel nápad s Eurovalom a poskytnutia pôžičiek Grécku, ktoré mu boli nanútené špičkami EÚ, aby zachránili tieto západné banky pôsobiace v Grécku. To znamená, že grécky štát musel zachrániť súkromné banky, ktoré tak štedro dotovali oligarchiu. Samozrejme bankári, európska oligarchia z toho vyšla víťazne, lebo až 90% všetkých peňazí ( ide o sumu 240 miliárd Eur ), ktoré boli Grécku poskytnuté od tzv. Trojky, išli práve na záchranu bánk a splátky veriteľom a Gréci ich nikdy nevideli, samozrejme splácať tieto peniaze budú musieť obyčajní pracujúci v Grécku.

Keď za krízu platia tí, ktorí ju nespôsobili

Grécka vláda spustila od roku 2010 drastické sociálne opatrenia, ktoré mu naordinovala Trojka, ktoré však nijak nepostihli zisky oligarchie, bankárov a nevyvodila sa zodpovednosť konkrétnym gréckym politikom, ktorí pomohli oligarchii robiť si čo chce. Úsporné opatrenia doľahli na obyčajných Grékov, ktorí so vznikom krízy nemali nič spoločné. Ich platy klesli o 30%, dôchodky o polovicu, desiatky tisíc ľudí bolo prepustených. Výsledok bol taký, že strednú triedu a pracujúcich zasiahli tieto škrty až vo výške 338%, kým najbohatšiu časť Grékov iba 8%. Štvrtina Grékov je nezamestnaných a z toho polovica mladých ľudí.

Grécko muselo pristúpiť na vlnu privatizácie štátneho majetku, ktorú schválila ešte skorumpovaná vláda Novej demokracie. Vrámci tejto prvej privatizačnej vlny bolo predaných napr. 33% spoločnosti OPAP, ktorá patrí medzi najväčšie verejne obchodované lotériové spoločnosti v Európe a jej ročný zisk je 1,3 mld. eur. Tento podiel kúpil česko-grécky fond Emma Delta, medzi ktorej partnerov patrí aj naša J&T Finance, ktorá si takto vďaka gréckej privatizácii zarobí peknú kvôpku peňazí. Vďaka úsporným opatreniam, Grécko zoškrtalo svoje financovanie vedy, výskumu a vzdelania na minimum, v týchto oblastiach sú momentálne na chvoste v EÚ a pritom tieto odvetvia sú najdôležitejšie pri nakopnutí ekonomiky a hospodárskeho rastu.

EÚ však nijak nevadilo, že Grécko vynakladalo za túto dobu na armádu vyše 2% svojho HDP. Grécko kúpilo v tej dobe 6 fregát za 2,5 miliardy eur, vrtuľníky za 400 miliónov eur, bojové vozidlá a 6 ponoriek v hodnote miliardy eur. Povedzme si, že predajcami tejto bojovej techniky boli hlavne nemecké, francúzske a americké spoločnosti, no zisk neputoval len do súkromných rúk, ale aj do štátnych pokladníc týchto krajín, takže chápete, prečo sa drastické škrtanie naordinované Trojkou vyhlo armáde, vlastné zisky sú samozrejme prvoradé…

To naše platy sú tak extrémne nízke, nie grécke tak vysoké…

Grécko muselo obmedziť aj pracovné práva a silu odborov, vďaka ktorým mali pracujúci vyššie platy ako máme my. Konkrétne Trojka zakázala Grécku kolektívne vyjednávanie odborov, čo bolo ďalšie víťazstvo oligarchie a oslabenie pracujúcich. Veľa Slovákov argumentovalo, že grécke platy, dôchodky a sociálne výdavky sú neadekvátne veľké a že je dobré že ich budú znižovať a že sú tam tieto reformi. Je to niečo neuveriteľné, ako ste skočili na lep oligarchii, miesto toho, aby ste sa zamysleli, že to vaše platy, dôchodky a sociálne prostriedky sú tak extrémne nízke a nie grécke platy tak vysoké a začali sa búriť proti tým žobračenkám, ktoré tu zarábame.

Vy ste sa potichúčku radovali z toho, že Gréci musia podstúpiť tvrdé protisociálne opatrenia, ktoré znížili životný štandart pracujúcim, kdežto oligarchii a boháčov sa to nijako nedotklo, tí si svoje nakradnuté peniažky starostlivo poukrívali v daňových rajoch. Nezamysleli ste sa a neinšpirovali ste sa Grékmi, že práve my potrebujeme bojovať ako soľ o zvyšovanie našich pracovných práv, že potrebujeme silné odborové zväzy, ktoré budú schopné kolektívnych vyjednávaní, ktoré nám prinesú väčšie výplaty.

Hnev Grékov priviedol ku vládnemu kormidlu Syrizu

Aj vďaka týmto drastickým sociálnym opatreniam, ktoré nadiktovala Grécku tzv. Trojka, ktoré zasiahli výlučne strednú triedu a najviac pracujúcich, vyhrala posledné voľby ľavicová Syriza, ktorá postavila svoju kampaň práve na tom, že sa postaví diktátu Trojky, jej drastickým opatreniam a privatizácii štátneho majetku. Sľubovala ľuďom, ako zatočí s touto protektorátnou politikou a obnoví u Grékov ich hrdosť a práva. To ako to dopadlo, je nám už známe. Syriza zradila svojich voličov, ktorí sa v referende postavili proti návrhu veriteľov a prijala ich podmienky prostredníctvom svojho návrhu, ktorý je ale na 95% rovnaký ako ten z dielne Trojky, o čom sme informovali TU: http://vzdor.org/?p=1425#more-1425

Syriza tak v parlamente presadila svoj návrh veriteľom práve so stranami Nová demokracia a PASOK, ktoré sú spoluzodpovedné za grécke utrpenie. My vo Vzdore-strane práce sme upozorňovali na to, že Syriza nikdy nedeklarovala, že je stranou antikapitalistickou a jej program počítal s reformami iba vrámci kapitalizmu. Takáto strana nikdy nemôže obhajovať práva väčšiny národa, lebo kapitalizmus je postavený práve na moci svetovej a domácej oligarchie, bánk a politických bábok. Iba tejto skupine prináša tento systém zisky z našej práce. Keď chcete zrušiť moc oligarchie, musíte zničiť prostredie, v ktorom vznikla a v ktorom sa jej darí a tým je kapitalizmus.

Grécko zažije legálne vykrádanie štátneho majetku, ktorému sa vznešene hovorí privatizácia

Vláda Syrizy pristúpila aj na rozkrádanie vlastného štátu. Trojka podmienila zaslanie ďalšich financií pre Grécko tým, že Grécko musí sprivatizovať svoj štátny majetok v hodnote 50 miliárd Eur. Trojka rozhodla o tom, že sa musí zriadiť fond, do ktorého sa tento majetok prevedie, no na fond budú dohliadať veritelia. V preklade, Grécko stratí suverenitu nad svojim majetkom vo výške 50 miliárd Eur a odovzdá ho do rúk Trojky, korá sa postará o jeho privatizáciu a čerešničkou na torte je fakt, že Trojka bude zasahovať a vyjadrovať sa k všetkým kľúčovým zákonom, ktoré budú príjmané v gréckom parlamente. Vitajte v protektoráte Gŕecko, pod správou EÚ, či presnejšie Nemecka.

Grécko tak musí sprivatizovať napr. rafinériu, energetické podniky a siete, niektoré prístavy ako napr. Pireus , aktíva plánovanej diaľnice, či letiská. Pripomeňme, ako dopadla privatizácia na Slovensku za Dzurindu. Bol predaný podiel v Stredoslovenskej energetike za 160 miliónov eur. Privatizačná spoločnosť Electricité de France však zarobila za dobu 11 rokov na dividendách a predaji 700 miliónov eur. Až 66% akcií našich elektrárni boli predané Enelu za 840 miliónov eur. Za 8 rokov Enel zarobil 2,4 miliardy eur. Privatizéri získali aj akcie nášho SPP za 120,9 miliardy korún. Táto suma sa im vrátila vo forme ziskov už za desať rokov a na predaji akcií získali 2,6 miliardy eur.

Slovenská privatizácia štátneho majetku bol zločin, tak ako je zločin aj privatizácia štátneho majetku Grécka. Tak ako tiekli miliardy Eur do vrecák zahraničným privatizérom z našich podnikov, tak teraz budú tiecť do ich vrecák z gréckeho sprivatizovaného majetku, miesto toho, aby naplňovali domáci rozpočet. Keď sa pozrieme do Nemecka, či Francúzska tak zistíme, že strategické podniky ako ropné spoločnosti, elektrárne, teplárenstvo, plynárne sú v rukách týchto štátov a zisky putujú do štátnej pokladnice.

Nemecko pozabudlo na vlastnú históriu odpúšťania dlhov

Nemecká kancelárka Merkelová a teda Nemecko patrí k nekompromisným obhajcom splatenia gréckeho dlhu, akosi však už pani Merkelová zabudla na históriu splácania dlhov vlastného štátu. Spomeniem vývoj po 2. svetovej vojne, kedy na základe intervencie USA sa dohodli veľmi nízke reparácie, ktoré muselo Nemecko splácať poškodeným štátom, ktoré počas vojny okupovalo. Do Nemecka boli napumpované obrovské finančné čiastky, ktoré mu pomohlo po vojne rýchlo sa zotaviť a naštartovať prudký hospodársky rast.

Nemecku boli v roku 1953 znížené dlhy ( práve o znížení dlhu Grékom nechce Nemecko ani počuť ), ktoré ale Nemci už po roku 1990 spolu s reparáciami pre niekdajšie okupovane štáty odmietli platiť a kto pozná dobre dejiny 2. svetovej vojny tiež pochopí, kde mierim. Áno, medzi postihnutými krajinami, ktoré Nemecko okupovalo počas 2. sv. vojny bolo aj Grécko, čiže na nízke reparácie a ich nesplácanie po roku 1990 doplatilo aj Grécko. Bolo by zaujímavé, keby Gréci spočítali sumu, ktorú im ešte Nemci za okupáciu dlžia a ktorú samozrejme Nemecko už nikdy splácať nebude. Paradoxy dejín.

Už aj Menový fond pripustil vo svojej tajnej správe, ktorá sa nemala dostať na verejnosť, že dlh Grécka je nesplatiteľný a časť sa bude musieť aj tak odpísať, ináč Grécko čakajú desiatky rokov sociálnych otrasov, úpadku a chudoby. Ak k tomuto v Grécku nedôjde, tak po zlyhaní systémových strán a Syrizy sa môže veľa sklamaných a zúfalých Grékov obrátiť na neonacistickú stranu Zlatý Úsvit, ktorá je už v tejto dobe silno zastúpená v parlamente a to bude pre Grécko a Európu ten najhorši možný scenár.

Je na čase bojovať za socializmus

My vo Vzdore- strane práce si myslíme, že jediné realistické riešenie v prospech väčšiny Grékov je postaviť sa kapitalizmu, opustiť Eurozónu a EÚ, zlomenie moci nadnarodných monopolov a domácej a svetovej oligarchii, ktorá dostala Grécko ku kolapsu. Ľudia musia zobrať moc do svojich rúk a prestať veriť kapitalistickým stranám v Grécku, medzi ktoré nepochybne patrí aj Syriza. V Grécku je silná Komunistická strana Grécka, ktorá od začiatku bojuje proti diktátu Trojky a tak isto sa postavila proti prijatiu vládneho návrhu veriteľom a rada menších komunistických strán a hnutí, ktoré bojujú proti kapitalizmu a sú nádejou pre Grécko, ktorej my hovoríme socializmus.

Kapitalistické zriadenie založené na vykorisťovaní človeka človekom musí byť nahradené socialistickým zriadením, v ktorom pracujeme spoločne pre seba, nie spoločne pre vrchných 5%. Neexistuje žiadna legislatívna úprava, ktorá zmení súčasnú situáciu bez toho, aby šla proti záujmom kapitálu, či už domáceho alebo svetového. Z toho všetkého vyplýva, že keď raz chceme byť úspešní v porazení kapitalizmu, musíme sa zjednotiť v revolučnej komunistickej organizácii, ktorá sa tak nechová len na papieri, ale aj v praxi a ktorá jediná je schopná pomôcť dezorientovaným masám, byť ich najväčšou oporou, čo sa vzápätí prejaví v zohraní jej hlavnej úlohy v nastolenej revolúcii a porážke oligarchii a kapitalizmu.

Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce pre zahraničné záležitosti