Dovoľte sa mi teda v krátkosti predstaviť. Som vyštudovaný magister politológie a mám 35 rokov. Od ukončenia štúdia som pracoval ako historik, novinár, školský asistent a aj ako robotník v Anglicku. Vyrastal som na malebnom Spiši v obci Smižany a Spišu som ostal verný, nakoľko momentálne bývam už dlhšiu dobu v obci Arnutovce ( okres Spišská Nová Ves )so svojou snúbenicou Klaudiou. Najväčším životným pokladom je pre mňa rodina. Milujem prírodu a hlavne lesy, po ktorých sa rád túlam so svojim psom. Medzi moje ďalšie záľuby patrí opatera o záhradu. Život by som si tiež nevedel predstaviť bez športu, kedysi som klubovo hrával hokej. Dnes chodím pravidelne behať, boxujem a zameriavam sa na také cviky, kde cvičím s váhou vlastného tela. Dlhé roky som sa venoval aj hudbe, kedy som bol bubeník v jednej kapele, s ktorou sa nám podarilo vydať aj jeden album. Veľmi rád čítam a doma mám rozsiahlu knižnicu, ktorá obsahuje prevažne historiografické, politické a filozofické diela.
Členom Vzdoru-strany práce som už 8 rokov a patrím k zakladajúcim členom našej strany, ktorá vznikla v roku 2014. Politicky sa angažujem od svojich 17-tich rokov, keď som vstúpil do mládežníckej komunistickej organizácie Socialistický zväz mladých, v ktorej som sa neskôr stal predsedom v dvoch volebných obdobiach. Práve v Socialistickom zväze mladých vyrástlo a pôsobilo viacero výrazných osobností dnešnej antikapitalistickej ľavice na Slovensku, ako napr. Stano Pirošík, Artur Bekmatov, Jozef Vacula, Vladimír a Martin Jágrikovci, či Tono Vilček.
Keď som mal 18 rokov, vstúpil som do Komunistickej strany Slovenska. Musím podotknúť, že aj keď som bol jednou z výraznejších postáv KSS, čo dokazovali aj parlamentné voľby v roku 2012, kedy som počtom preferenčných hlasov skončil na 2. mieste za predsedom strany Hrdličkom, nikdy som nebol členom vedenia KSS. V roku 2013 som aj s ďalšími mladými členmi po rôznych vnútrostraníckych nezhodách ohľadne smerovania strany odišiel z KSS a v roku 2013 sme založili OZ Vzdoru-hnutie práce a neskôr novú politickú stranu Vzdor-stranu práce. Dnes som ale moc rád, že s kolegami z KSS sme si viaceré nezhody vyjasnili a aj napriek určitým rôznym postojom, naše strany začali aktívne spolupracovať a založili sme spolu Socialistický front. V boji za práva pracujúcich a sociálnu spravodlivosť sa angažujem prakticky už vyše 13 rokov. Celý článoknájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:
Môj dôvod vstupu do politiky
Nechcem sa zmieriť s tým, že pracujeme pre blahobyt úzkej skupiny oligarchov, ktorí držia v rukách hospodárstvo Slovenska, ktoré nám už dávno nepatrí a krajina, kde pracujúci nevlastnia svoje výrobné prostriedky, svoje hospodárstvo, je len obyčajnou neslobodnou hračkou v rukách oligarchov a toto je realita dnešného kapitalistického sveta, kde sa čoraz viac kumuluje bohatstvo v rukách boháčov a tí tak majú neskutočnú moc, kedy cez obrovský nahromadený kapitál korumpujú všetko a všetkých. Kupujú si politikov, ktorí potom presadzujú také zákony, ktoré im vyhovujú. Za kapitalistickými stranami sú vždy oligarchovia, ktorí takto ovplyvňujú politiku celej krajina, tak o akej slobode a demokracii sa tu potom bavíme… Kde sú veľké majetky a kapitál, tam je aj moc… Zmieriť sa s týmto stavom znamená poprieť všetko ľudské a nechať voľnú ruku zlu! Títo ľudia vždy hľadeli na seba a nám hádzali len zbytky, aby sme sa medzi sebou o ne pobili a ešte ich za to milovali, že nám vôbec niečo hodili.
Chce to ale odstránenie systému s jeho mechanizmom, odstránenie jednotlivcov bez odstránenia pôvodcu nič nerieši. Na ich miesto by prišli ďalší, ktorí by hrabali a vykorisťovali. Moje angažovanie v politike v krátkosti vysvetľuje aj môj starší citát: „Keď ťa dostanú raz na kolená, opráš sa a znovu postav a bojuj, bojuj za svoju česť a ideály. A keď raz niekde budeš umierať potupený a zronený, spomeň si na to, že po všetkom tom zlom, si ty zostal stále ČLOVEKOM.“
Najväčšie problémy Slovenska
Za najväčšie problémy považujem vládu kapitalizmu, vládu domácej a zahraničnej oligarchie, že naše hospodárstvo je v súkromných rukách a väčšina národa je len lacnou pracovnou silou. Videli sme totálny zánik a drancovanie niekdajšieho nášho spoločného národného majetku, ktorý sa dostal do súkromných rúk. Taktiež je drancované naše prírodné bohatstvo a zdroje, rozširuje sa pracujúca chudoba, vysťahovalectvo, kedy niekoľko stoviek tisíc našich pracujúcich musí chodiť pracovať do cudziny, nakoľko by sa vo vlastnom štáte neuživili. Takto strácame pracujúcu inteligenciu, kreatívnych a vzdelaných pracujúcich.
Problémom je tiež totálna neschopnosť pri odbúravaní chudoby Rómov, ktorí za socializmu robili, socializmus ich dokázal integrovať a s majoritnou väčšinou si dobre spolunažívali a kapitalizmus a hospodárstvo v súkromných rukách si nevie poradiť s týmto problémom. Rómom treba zabezpečiť prácu a vzdelanie, to je hlavným problémom, ktorý keď sa neodstráni, tak chudoba a napäté vzťahy budú narastať. Z toho vyplýva aj fašizácia spoločnosti, kde sa nehovorí o riešení problémov, ale o represii a elity čoraz viac potláčajú demokratické rozhodovanie ľudí.
Veľký problém vidím v zlej rodinnej politike, ktorá je kapitalizmu vlastná. Mladé rodiny nemajú na vlastné bývanie, nie sú im ponúkané bezúročné pôžičky, dostupné dotované bývanie, dostatočné platové ohodnotenie, lebo ako navrhujeme my, plat pracujúceho človeka na SR by nemal klesnúť pod 800 eur. Štát a samosprávy už v takej miere nedotujú športy pre mládež, kultúrne podujatia, jasle, škôlky, školy a tým pádom je veľmi ťažké, aby mladé rodiny mali deti. Rodičia musia pracovať v zahraničí, porušuje sa 8-hodinový pracovný čas, pracujúci musia robiť nadčasy a tým sa partneri odcudzujú a dochádza k rozvodom, rozchodom a deti vyrastajú v strese a pod veľkým tlakom.
Práva pracujúcich sú v podnikoch veľakrát hrubo porušované, radoví odborári sú zastrašovaní atď… Zlikvidovala sa družstevná tradícia, naša potravinová sebestačnosť, kvôli efektivite vo výrobe sa zrušili prísne potravinové regulácie a normy a tým aj kvalita potravín, ktoré konzumujeme… tých problémov, ktoré z kapitalistického charakteru vyplývajú je veľké množstvo. Musíme zvyšovať počty pracujúcich, ktorí sú zastrešovaní kolektívnou zmluvou na Slovensku, posilníme postavenie pracujúcich, ktorí tak nebudú osamelo stáť zoči voči firmám a tým pádom majú hneď horšie postavenie presadiť si nejakú adekvátnu výplatu. Pracujúci budú mať tak cez sektorové kolektívne vyjednávanie silnejšiu pozíciu presadiť adekvátne zvyšovanie platov pre väčšinu pracujúcich. Tak isto pracujúci musia začať tlačiť na zamestnávateľov cez protesty a štrajky, čo musí byť ich účinná zbraň.
Oproti iným stranám sa vyznačujeme tým, že my nechceme kapitalizmus nejak vylepšovať, ako iné politické strany, my ho chceme odstrániť a budovať spravodlivý a humanistický režim, ktorému hovoríme socializmus. Socializmus poučený z chýb minulosti, obohatený o poznatky prítomnosti a s víziou do budúcnosti.
Chcem pomôcť vybudovať na Slovensku rešpektovanú komunistickú ľavicu, ktorá sa dokáže aktívne postaviť za práva obyčajných ľudí
Z toho hľadiska my vo Vzdore-strane práce stojíme v tvrdej opozícii aj proti terajšej vláde, aj proti opozícii. V tomto ich boji máme my vlastný postoj, vlastné návrhy, vlastnú identitu, vlastné východiská a budeme odhaľovať špinavosť celej tej ich kapitalistickej hry. To nie je boj nás obyčajných pracujúcich ľudí, ten musí reálne smerovať proti každej kapitalistickej vláde, či tam bude sedieť Smer-SD, SNS, MOST-Híd, alebo SaS, Matovičovci, KDH, Kollár, Kotleba a musíme tvrdo obhajovať práva pracujúcich, sociálne práva, ekologické práva, kultúrne práva, emancipačné práva atď… Náš boj je boj proti kapitalizmu, boj za socializmus poučený z chýb minulosti, obohatený o poznatky prítomnosti a s víziou do budúcnosti.
Na nostalgii a vnášaní sociálnodemokratických riešení sa však v dnešnej dobe stavať nedá. Komunistická ľavica musí byť modernou a mladou antikapitalistickou komunistickou silou, ktorá bude prinášať množstvo nových progresívnych a realistických tém, ktorá ku nám pritiahne aj mladú generáciu, ktorá bude prepojená s bojom pracujúcich na pracoviskách, organizovaním pracujúcich a posilňovaním ich vplyvu v samotných podnikoch, ktorá bude lídrom v sociálnych otázkach, kultúre, vzdelanosti, vede, ochrane prírody, či v prehlbovaní demokracie vo všetkých odvetviach.
