Sme jedinou relevantnou opozíciou voči oligarchii, kapitalizmu, fašizmu, vykorisťovaniu, korupcii na Slovensku a preto vyzývame ľudí, aby sa nenechali zlákať do dnešných parlamentných opozično-koaličných hrátok, kde aj jedna, aj tá druhá strana barikády nechce systémové zmeny, ale len výmenu jedných bábok za druhé, ktoré v pozadí ovládajú oligarchovia. Tieto strany budú vždy udržiavať kapitalistický systém, v ktorom budú vládnuť len tí najbohatší a tí ho budú vždy zneužívať na svoje obohacovanie a moc na úkor väčšiny poctivo pracujúcich ľudí a preto sa tvrdo staviame proti kapitalizmu a presadzujeme socializmus zbavený chýb minulosti, obohatený o poznatky prítomnosti s víziou do budúcnosti. Celý program nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:
Vyhlásenia - 7. page
Vyhasli životy dvoch mladých robotníkov v Brezne: Kde sú „celebrity“, opozícia, herci, veľké pochody, keď sa u nás pošliapávajú práva pracujúcich?
Chceli by sme si uctiť pamiatku dvoch zosnulých pracujúcich Petra (†33) a Róberta (†27), ktorí tragicky zahynuli v stredu 28. marca 2018 pri práci v bývalom areáli Mostáreň Brezno, kedy ich zavalila železná konštrukcia. Títo mladí muži zahynuli veľmi tragicky a naozaj hroznou smrťou, mali celý život pred sebou. Mrzí nás tiež to, že v našich médiách a spoločnosti smrteľné úrazy na pracoviskách nemajú zásadnú odozvu. Za posledné roky zahynuli na našich pracoviskách desiatky pracujúcich a veľa z úmrtí boli spôsobené aj zlými pracovnými podmienkami, no vtedy nevidíte žiadne protesty študentov, žiadne tisíce ľudí nejde demonštrovať do ulíc, pravicová opozícia, „celebrity“ a herci sa nijako nepohoršujú… Je tu jasne cítiť to, že niektoré ľudské životy, určitá skupina kvôli svojim politickým cieľom vyzdvihuje nad tie ostatné.
Na obete z radov pracujúcich, ktorí zahynuli pri výkone povolania sa jednoducho kašle, neriešia sa podmienky práce, prečo došlo k týmto tragédiám, ako to zasiahlo ich rodiny, nakoľko dobre vieme, že títo pracujúci sú veľakrát prepracovaní, vyčerpaní z ťažkej práce, musia ťahať nadčasy, pracovať v noci, je na nich vyvíjaný enormný tlak, aby v čo najkratších termínoch ukončili zákazky, úlohy, projekty, stavby… Sú to tzv. šibeničné termíny a z toho pramení stres a ten je o to vyšší, keď na ich jedinom príjme je závislá celá rodina a možno aj niekoľko ďalších príbuzných. Veľakrát sa zhodnotí, že to bola nehoda, ľudská chyba, no nikto sa už nepýta na to, či ta chyba nebola spôsobená prepracovanosťou a veľkým tlakom, či dlohdobými zlými podmienkami v práci, ktoré sa odzrkadlili na zdravotnom a psychickom stave človeka.
Nikoho z tých, čo dnes chodia na námestia nenapadne, aby začali zvolávať ľudí do ulíc aj pri týchto úmrtiach našich pracujúcich, lebo tam by museli začať žiadať systémové zmeny a zaútočili by na podstatu kapitalizmu, vykorisťovania a postavenia pracujúcich v ňom. Môžete si to krásne porovnať, keď idú demonštrovať pracujúci a odborári, nič sa nedeje, keď umierajú naši pracujúci na pracoviskách kvôli zlým pracovným podmienkam a vykorisťovaniu, nepadajú žiadne výzvy na podporu, nemobilizuje sa v médiách, herci a rôzni “analytici“ nechŕlia na nás plamenné reči o potrebe spoločne a jednotne sa postaviť zlu a za slobodu. O tomto sa na Slovensku nehovorí, nehovorí sa ani o samovraždách pracujúcich, ktorí nezvládli tieto sociálne a pracovné tlaky. Naše média vôbec nezaujíma, prečo vôbec dochádza k týmto tragédiám a vyzdvihujú sa len životy rôznych celebrít, smotánky, oligarchov, boháčov, kapitalistov. Zabúda sa tak na obyčajného pracujúceho človeka a potom sa kapitalistickí politici čudujú, keď títo ľudia majú už dosť tohto života v strese a pod tlakom, že majú v sebe obrovský hnev. Celý článok nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:
Predstavujeme Vám Miroslava Pomajdíka ( VZDOR-strana práce ) : Naším poslaním je presadzovanie a ochrana práv pracujúcich a sociálnych výdobytkov
Milí priatelia a obyvatelia Slovenska.
Dovoľte sa mi teda v krátkosti predstaviť. Som vyštudovaný magister politológie a mám 35 rokov. Od ukončenia štúdia som pracoval ako historik, novinár, školský asistent a aj ako robotník v Anglicku. Vyrastal som na malebnom Spiši v obci Smižany a Spišu som ostal verný, nakoľko momentálne bývam už dlhšiu dobu v obci Arnutovce ( okres Spišská Nová Ves )so svojou snúbenicou Klaudiou. Najväčším životným pokladom je pre mňa rodina. Milujem prírodu a hlavne lesy, po ktorých sa rád túlam so svojim psom. Medzi moje ďalšie záľuby patrí opatera o záhradu. Život by som si tiež nevedel predstaviť bez športu, kedysi som klubovo hrával hokej. Dnes chodím pravidelne behať, boxujem a zameriavam sa na také cviky, kde cvičím s váhou vlastného tela. Dlhé roky som sa venoval aj hudbe, kedy som bol bubeník v jednej kapele, s ktorou sa nám podarilo vydať aj jeden album. Veľmi rád čítam a doma mám rozsiahlu knižnicu, ktorá obsahuje prevažne historiografické, politické a filozofické diela.
Členom Vzdoru-strany práce som už 8 rokov a patrím k zakladajúcim členom našej strany, ktorá vznikla v roku 2014. Politicky sa angažujem od svojich 17-tich rokov, keď som vstúpil do mládežníckej komunistickej organizácie Socialistický zväz mladých, v ktorej som sa neskôr stal predsedom v dvoch volebných obdobiach. Práve v Socialistickom zväze mladých vyrástlo a pôsobilo viacero výrazných osobností dnešnej antikapitalistickej ľavice na Slovensku, ako napr. Stano Pirošík, Artur Bekmatov, Jozef Vacula, Vladimír a Martin Jágrikovci, či Tono Vilček.
Keď som mal 18 rokov, vstúpil som do Komunistickej strany Slovenska. Musím podotknúť, že aj keď som bol jednou z výraznejších postáv KSS, čo dokazovali aj parlamentné voľby v roku 2012, kedy som počtom preferenčných hlasov skončil na 2. mieste za predsedom strany Hrdličkom, nikdy som nebol členom vedenia KSS. V roku 2013 som aj s ďalšími mladými členmi po rôznych vnútrostraníckych nezhodách ohľadne smerovania strany odišiel z KSS a v roku 2013 sme založili OZ Vzdoru-hnutie práce a neskôr novú politickú stranu Vzdor-stranu práce. Dnes som ale moc rád, že s kolegami z KSS sme si viaceré nezhody vyjasnili a aj napriek určitým rôznym postojom, naše strany začali aktívne spolupracovať a založili sme spolu Socialistický front. V boji za práva pracujúcich a sociálnu spravodlivosť sa angažujem prakticky už vyše 13 rokov. Celý článok nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:
Prebehol II. Zjazd Vzdoru-strany práce: Strana je odhodlaná vytvoriť silnú alternatívu voči koaličným a opozičným stranám a kapitalizmu
V dňoch 24-25. marca sa uskutočnil v Spišskej Novej Vsi II. Zjazd politickej strany Vzdor-strana práce. Vzdor-strana práce tento rok oslávila už 4 roky svojej existencie. Na II. Zjazde strany sa zúčastnili delegáti zo všetkých kútov Slovenska a pozvaní hostia zo spriatelených strán a hnutí zo Slovenska, Českej republiky a Nemecka.
Našou ambíciou je vytlačiť sprofanovaný a kauzami zmietaný SMER-SD z ľavicového priestoru a taktiež sa postaviť voči neoliberálnej politike terajších opozičných strán. Ľudia si už začínajú uvedomovať, že sociálnosť a ľavicovosť SMERU-SD bola iba pretvárka na nalákanie tohto spektra voličov a vždy išlo o kapitalistickú stranu. Preto vyzývame všetky antikapitalistické ľavicové, komunistické a pokrokové demokratické antifašistické sily na spoločný postup. Celý článok nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:
Predseda Vzdoru-strany práce Stanislav Pirošík: Prečo sa nezúčastňujem pochodov „Za slušné Slovensko?“
Pretože profesionálni podvodníci vždy vyzerajú slušne, z očí im žiari dobro a majú príjemné vystupovanie. Častokrát do chvíle, až im zveríte dôveru. O tom, že Fico, Matovič aj Sulík sú […]
Stanovisko Vzdoru – strany práce k vyhrotenej atmosfére v spoločnosti, ktorá nastala po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej
Vzdor- strana práce so znepokojením sleduje vyhrocujúcu sa atmosféru v našej spoločnosti. Politický oheň výraznou mierou rozdúchava slovenská opozícia, ktorá sa z tejto brutálnej vraždy snaží vytĺcť maximum politického kapitálu, no pretrvávajúce aféry vládnuceho Smeru-SD im v tom náramne pomáhajú. Vzdor strana práce odmieta hystériu a hyenizmus, akým je zneužívaná téma na politický boj. Tento zápas, ktorý sa rozhára, vnímame ako zápas politických a ekonomických skupín o moc v štáte, ako aj o ovládnutie tohto priestoru, pričom ani jeden zo strán konfliktu proti sebe stojacich, nemá záujem o odstránenie kapitalizmu a o budovanie spravodlivejšieho zriadenia a tým sme odkázaní na opakovanie ďalších korupčných afér a zločinov aj v budúcnosti, bez rozdielu toho, ktoré kapitalistické strany budú momentálne pri moci. Vzdor strana práce vyzýva spoločnosť k ostražitosti a pozornému sledovaniu vývoja. Nenechajme sa nevedome stiahnuť do zápasov skupín, ktorých náš život a naše problémy v podstate nezaujímajú. Chcú bežných ľudí zneužiť iba na svoje politické ciele. Zvyšovanie napätia v tejto dobe a rozdúchavanie vášní a emocii k ničomu dobrému viesť nemôže. Preto vyzývame opozíciu, aby od takéhoto konania upustila. Zároveň vyzývame ministra vnútra a policajného prezidenta, aby sa nad celou situáciou dôsledne zamysleli a svojou rezignáciou uvolnil stupňujúce sa napätie v tejto spoločnosti, čo mali spraviť už dávno, po prepuknutí ich prvých afér. Celé vyhlásenie nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:
Za socializmu dokázali Rómovia a majorita spolu dobre vychádzať: Dnešný rómsky problém je výsledkom 29 rokov kapitalizmu na Slovensku
Zvýšenie policajných hliadok v oblastiach s vysokým podielom rómskeho etnika nič nerieši, iba ak dôsledky, no nie podstatu problému. Za socializmu to išlo. Rómovia spomínajú na socializmus veľmi pozitívne. Mali prácu, nebol rasizmus, každý sa spolu bavil, nerobil sa žiaden rozdiel, existovala vzájomná pomoc, ľudia sa stretávali, pracovali v spoločných kolektívoch… Socializmus je príkladom, ako sa dá spolunažívať spoločne bez problémov, keď ľudia majú istoty, prácu, solidárnosť. Až kapitalizmus spôsobil to, že vôbec hovoríme o nejakom rómskom probléme. My komunisti vo Vzdore-strane práce vieme ako na to, veď práve socializmus bol najzlatšou érou vo vývoji Rómov a v dobrom spolunažívaní medzi Rómami a majoritou. Kapitalizmus si nevie s niečim takým poradiť… Zoberme si fakt, že v roku 1987 počas socializmu bolo na Slovensku registrovaných 292 osád, kde žilo okolo 16-tisíc ľudí. Po 29rokoch kapitalizmu máme na Slovensku okolo tisíc osád, kde žije cez 200 000 ľudí… To hovorí samé za seba.
Celý problém tkvie predovšetkým v nezamestnanosti. Rómom musíme dať prácu a tým odstrániť do očí bijúcu chudobu. V našom programe je obnova družstiev, mäsokombinátov, fabrík na potravinovú výrobu a výrobkov, podpora pre komunitné pestovanie plodín, zeleniny, ovocia ( opäť obnovovať a zveľaďovať ovocné sady na celom území SR ) a drobnochovu zvierat, ktoré zabezpečia prácu aj pre množstvo nezamestnaných ľudí s nižším vzdelaním a v týchto opatreniach vidíme aj jeden z hlavných nástrojov, ako dokážeme pomôcť riešiť problémy Rómov, ktorí by v družstvách našli prácu. Zo skúseností z Anglicka jasne vyplýva, že slovenskí Rómovia tvoria v niektorých fabrikách v Anglicku zameraných na spracovanie mäsových výrobkov, či iných fabrikách zameraných na potravinovú výrobu aj 20-30% zamestnancov. O tom sa na Slovensku hovorí málo.
Drastické zníženie dávok, ako navrhuje SaS, či Kotlebovci nič nevyrieši, práve naopak, iba by sa prepadli na existenčné dno. Z toho by pramenilo extrémne zvýšenie kriminality, lebo človek bojujúci o holé prežitie je schopný všetkého. To si bude vyžadovať posilnenie policajného zboru, preplnia sa väzenské cely a to, čo by ste ušetrili na znížení dávok, by ste náramne preplatili pri enormnom zvýšení výdavkov napr. vo väzenstve… Tým sa len zase zaťaží štátny rozpočet. Oslabí sa tiež kúpyschopnosť obyvateľstva, čo bude mať za následok stratu zamestnania pre ďalšie tisíce Nerómov. Už dnes hlavnú zákaznícku klientelu obchodov v určitých regiónov tvoria Rómovia. Nehovoriac o tom, že znižovanie sociálnych stimulov by samozrejme negatívne ovplyvnilo aj ľudí z majority. Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:
Nie milióny Eur na zbrojenie, ale na vybudovanie potravinovej sebestačnosti, na diaľnice, výstavbu bytov, podporu rodín, či nemocnice !
Slovensko od pádu socializmu trpí drastickou likvidáciou chovov hovädzieho dobytka, ošípaných, či kôz a oviec. Pripomeňme si, že počas socializmu sa v 80-tých rokoch na SR chovalo vyše 1,6 milióna kusov hovädzieho dobytka, dnes to je niečo cez 400-tisíc kusov, približne 700-tisíc oviec, v dnešnej dobe sa u nás chová len 370-tisíc oviec a počty z roka na rok klesajú, ošípaných sa chovalo až 2,7 milióna kusov a dnes to je len niečo okolo 585-tisíc kusov. Napr. len tak na porovnanie, za socializmu u nás vyrábalo sedem mliekarní 5 370 ton bryndze. Dnes na Slovensku vyrába bryndzu síce 268 výrobcov, no ročne vyrobia o vyše polovicu bryndze menej, ako vyrobilo dokopy sedem mliekarní za socializmu, ide len o 2 518 ton ročne.
Za posledný rok skončili až v 45tich družstvách a farmách s výrobou slovenského mlieka a ďalším hrozí podobný osud… Slovenskí mliekari zaznamenali stratu až 45 miliónov EUR… Približne 60% konzumného mlieka na našich pultoch pochádza zo zahraničia ! Slovensko sa z roka na rok prepadáva vo výrobe vlastných potravín. Podľa posledných zistení Potravinárskej komory Slovenska, v našich obchodných reťazcoch nájdeme len 37,2% našich potravín. Sú to naozaj alarmujúce čísla. Na Slovensku sa likvidujú chovy ošípaných, dojníc, oviec a ďalších hospodárskych zvierat. Zatvárajú sa mäsovýroby, bitúnky, mliekarne, no my vo veľkom zbrojíme.
Premiér Fico vyhlasoval, že radšej jeho vláda dá financie na mlieko, ako na zbrane. Slovenská vláda schválila nákup 485 obrnených bojových vozidiel za 1,2 mld Eur a zaviazala sa na rokovaní špičiek NATO, že drasticky navýšime aj prostriedky na našu armádu na 1,6% HDP ( dnes dávame na armádu 1,2% HDP, čo je približne miliarda EUR ) a je možné, že v horizonte niekoľkých rokov budeme dávať na armádu až 2% HDP, čo sú približne dve miliardy EUR, k čomu nás tlačí NATO. Tak opäť raz vidíme, ako nás premiér Fico zavádzal, keď nám tvrdil, ako dajú radšej poľnohospodárom a potravinárom, ako na zbrane. My hovoríme jasné nie zbrojeniu a miesto toho tieto financie investovať do poľnohospodárstva, na výstavbu diaľnic, nových štátnych bytov, podpory rodín, sociálne služby, zdravotníctva, školstva, či kultúry! No, vidíme smutnú realitu… Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:
Analytik hovorí, že štrajky v automobilkách a agresívne vyjednávanie o mzdách znižuje dôveryhodnosť krajiny: My odpovedáme, štrajky, vyššie platy a koniec lacnej pracovnej sile !
Analytik Martin Jesný sa vyjadril, že jednou z podmienok, aby Slovensko bolo lídrom v globálnom automobilovom priemysle je flexibilné fungovanie trhu práce a pripojil, že negatívom môže byť príliš agresívny prístup pri vyjednávaní o mzdách… „To nie je len o tom, koľko budú ľudia zarábať, ale v okamihu, keď sa do hry dostáva prerušenie výroby, či už je to štrajk zamestnancov alebo zastavenie výroby zo strany automobiliek ako reakcia na takýto štrajk, potom to zníži dôveryhodnosť krajiny. Toto je tiež dôležitý faktor. Máme na to, aby sme ostali špičkou, ale zadarmo to nebude,“ povedal. Takže, keď to rozmeníme na drobné, tento analytik jasne odkazuje pracujúcim, že veď prečo bojujete za výrazné zvyšovanie svojich platov, keď zahraničné korporácie tu investujú len kvôli tomu, že sme lacná pracovná sila a to je naša výhoda, že nadnárodné koncerny tu stavajú svoje podniky kvôli tomu, aby čo najviac ušetrili na pracovnej sile a vydolovali z tadeto čo najviac kapitálu pre seba a teda že tak to ma byť a tak je to správne…. Pripomeňme, že podobné platy a podmienky v ich domovských krajinách by im nikto netoleroval a tedy my sme čo, nejaký odpad, menejcenní ľudia, že máme znášať takéto podmienky a byť ešte šťastní a vďační…
Premeňme si aj jeho pojem „flexibilné fungovanie trhu práce“ na drobné. Ide o fenomén dočasných pracovných miest, kde pracujúci majú minimálne zamestnanecké práva, kde môžu byť kedykoľvek prepustený bez akýchkoľvek kompenzácií, nemajú nárok na zamestnanecké výhody, nemajú istotu práce. Toto je realita miliónov Európanov a desaťtisícov Slovákov, zamestnanecké práva sú rapídne okliešťované, títo ľudia sú nútení pracovať pre rôzne agentúry,na dohody, živnosti a tým pádom sa ich netýkajú ani žiadne výhody z kolektívnych zmlúv. Takto šetria kapitalisti na lacnej pracovnej sile, ktorá je neorganizovaná a ničím chránená. Stačí si pozrieť, ako sa na Slovensku rozširuje vo veľkých koncernoch najímanie ľudí cez agentúry… V kapitalizme sa z okliešťovanie práv pracujúcich stal doslova “národný šport”
Jesný svojimi vyjadreniami určite naráža na nedávny štrajk vo Volkswagene Bratislava a pokračuje tak vlastne v antikampani, ktorá prebehla počas štrajku zo strany určitých novinárov, analytikov, ekonómov, politikov, predstaviteľov zamestnávateľov a vedenia podniku. Opakuje presne to isté, čo nám hovorili vlastníci z automobiliek. Snažili sa zdiskreditovať celý štrajk pred očami verejnosti a vzbudiť u nás dojem, že ide o prehnané požiadavky protestujúcich, že to ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku Slovenska, že sa staneme nelukratívnou krajinou pre investorov, že veď tam zarábajú oproti iným Slovákom nadpriemerne a podobne… Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:
Zamestnanci Embraca v Spišskej Novej Vsi sú v štrajkovej pohotovosti: Vzdor-strana práce plne podporuje ich boj za vyššie mzdy
Zamestnanci spoločnosti Embraco v Spišskej Novej Vsi sú momentálne v štrajkovej pohotovosti už od 8. januára 2018, nakoľko vedenie podniku nechce pristúpiť na odbormi navrhované zvýšenie platov. V roku 2016 sa uskutočnil v Spišskej Novej Vsi aj masový pochod odborárov, namierený proti nízkym mzdám a členovia Vzdoru-strany práce aktívne podporili tento pochod. Vzdor-strana práce tak ako v minulosti, tak aj teraz, plne podporuje požiadavky odborov v Embracu na zvyšovanie platov a odkazujeme pracujúcim z tohto podniku, aby sa nedali zastrašiť, aby neustúpili od svojich požiadaviek a išli aj do ostrého štrajku, tak ako sa to odhralo vo Volkswagene. Dosť bolo nízkych platov, z ktorých nedokážeme uživiť naše rodiny. Dosť bolo lacnej pracovnej sily. Pracujúci sa musia začať v oveľa väčšej miere angažovať v odboroch a tam kde nie sú, začať ich zakladať. Pracujúci na Slovensku si musia tiež uvedomiť, že sa musia za seba postaviť, že sa nesmú nechať rozoštvať medzi sebou a vždy sa podporiť, keď niekde vypukne štrajk.
Veľké množstvo našich pracujúcich pracuje v otrasných podmienkach a za otrasné mzdy. Celý tento kapitalistický systém je jedna fraška, na jednej strane máte vraj možnosť výberu, môžete dať výpoveď… To sa ale ťažko uskutočňuje v regiónoch ako sú Gelnica, Stropkov, Kežmarok, Revúca, Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou, Spišská Nová Ves a iné. Vezmime si len príklad vranovských šičiek, ktoré pracovali za mzdy okolo 300 €, napriek tomu, že majiteľ mal daňové prázdniny a 800 tisícovú dotáciu! Čo si nevybojujeme, to nemáme. Ľudia si konečne musia uvedomiť, že jedinou silou je naša jednota, jedine tá premôže moc peňazí, ktoré oni nakradli a teraz nimi držia v rukách doslova celý svet! Zároveň však treba dodať, že my nejdeme len cestou boja za vyššie platy, ale aj politickou cestou za zrušenie kapitalistického hospodárstva, kde sú celé národy len nástrojom k zisku pre pár ľudí.
Musíme si uvedomiť, že toto je triedny boj, a v histórii to vždy fungovalo tak, že to čo si pracujúci nevydobyli sami, nikdy nedostali. História je plná príkladov bojov pracujúcej triedy, kedy sa štátna moc a kapitalisti neštítili použiť akékoľvek násilie a represiu a veľa pracujúcich bolo aj chladnokrvne pozabíjaných. Vzdor-strana práce však zastáva názor, že sa nemôžme obmedzovať iba na kozmetické zvyšovanie mzdy, lebo mzda ako taká je iba jedným výrazom ceny práce a naše požiadavky musia smerovať aj celkovo proti kapitalistickému systému.
Tlačme na zvyšovanie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a odborári musia tiež skoncovať s niektorými skorumpovanými funkcionármi odborov, ktorí stoja na čele organizácii v rôznych fabrikách na Slovensku a ktorí doslova kolaborujú s vedeniami spoločností a tie im diktujú, ako majú postupovať a oni robia iba to, čo im vlastník povolí. Je to teda aj memento pre pracujúcich, že keď určití predáci budú podkopávať snahy pracujúcich v jednotlivých závodoch, tak by mali zvážiť aj cestu založenia si novej odborovej organizácie, kde si zvolia progresívne a odhodlané vedenie, ktoré sa postaví za ich požiadavky.
Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce
