Skip to content

Vyhlásenia - 10. page

Propagandistické divadielko prezidenta Kisku pri návšteve prezidenta Gruzínska Margvelašviliho: Ako to naozaj bolo s vojnou v Gruzínsku a Južnom Osetsku

Slovensko navštívil prezident Gruzínska Giorgi Margvelašvili a prezident SR Andrej Kiska si neodpustil niekoľko propagandistických vyhlásení, ktoré prekrúcajú nedávne udalosti v Gruzínsku. „Jedným z mojich najsilnejších zážitkov počas oficiálnych ciest ako prezidenta bola návšteva Gruzínska a Južného Osetska. V praxi tam bolo vidieť, čo znamená agresivita jednej krajiny. V praxi tam je vidieť, čo znamená porušenie základných pravidiel. V praxi bolo vidieť, čo Rusko dokáže urobiť v prípade, keď sa rozhodne ohroziť celistvosť inej krajiny,“ povedal Kiska a ďalej doplnil: „Je to dôležitý signál pre nás, aby sme rozumeli obavám pobaltských krajín, Poľska, aby sme rozumeli obavám, čo sa môže stať, keď sa Rusko rozhodne presadzovať svoje záujmy.“ Povedzme si však ako to naozaj bolo s konfliktom v Gruzínsku a demaskujme tak Kiskové prekrúcanie faktov.

Napätie a konflikty medzi Gruzíncami a obyvateľmi Abcházska a Južného Osetska trvajú už pár storočí. Spory o tieto územia končili vždy konfliktami. Počas trvania Sovietskeho zväzu dostali tieto oblasti štatút autonómnych oblastí a na sklonku ZSSR, autonómnych republík. Všetko sa ale dramaticky zmenilo po páde Sovietskeho zväzu a vzniku nezávislého Gruzínska, ktoré tieto oblasti považovalo za svoje zvrchované územie. Gruzínsko neakceptovalo autonómny status pre Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré si chceli Gruzínci podmaniť vojensky a tak na začiatku 90-tých rokov dali povel k vojenskému obsadzovaniu týchto území. To sa stretlo s odporom Osetov a Abcházov, ktorí sa postavili gruzínskej armáde na odpor a rozpútala sa niekoľkoročná krvavá vojna.

Za pomoci OSN sa podarilo nastoliť mier a z Abcházska a Južného Osetska sa stiahlo gruzínske vojsko a na dodržiavanie prímeria boli v týchto autonómnych republikách rozmiestnené jednotky OSN. Abcházsko a Južné Osetsko fungovali ako autonómne republiky. Medzi nimi a Gruzínskom panovalo veľké napätie, boli zaznamenávané aj boje menšieho lokálneho razenia. Krehký mier však dostal jasné KO v dobe, kedy sa dostal na čelo Gruzínska neslávne známy Saakašvili. Medzi jeho priority patrilo získanie autonómnych republík pod úplnú kontrolu Gruzínska.

Continue reading

Prepad reálnych miezd nemožno zastaviť populizmom vládnych strán: Skoncujme s lacnou pracovnou silou a pusťme sa do boja o celorepublikové zvyšovanie platov

Ešte pred prvým májom, kedy vládny Smer predstavil svoj balíček opatrení, ktorého súčasťou je aj snaha o „razantné“ zvyšovanie minimálnej mzdy, so svojim návrhom 13teho platu prišiel predseda SNS Andrej Danko. To, že reálne mzdy sa každým rokom prepadajú na svojej koži pocítila väčšina občanov žijúcich z bežných príjmov. Každý z nás citlivo a pozorne vníma každú snahu, ktorá by mohla zabezpečiť rast našich miezd a toto parlamentní politici veľmi dobre vedia a pokúšajú sa rôznymi populistickými návrhmi zvádzať zápas o voliča. Niekto možno namietne, že keď neprší nech aspoň kvapká. Áno samozrejme, každé zvýšenie minimálnej mzdy je prínosom a aj v záujme našej strany je, aby minimálna mzda rástla rýchlejšie a výraznejšie. Skôr však ako k rastu minimálnej mzdy vrátime podrobnejšie, dovolíme si pár poznámok k tzv. povinným 13tym platom. Ktorými sa predseda SNS pokúša prekryť hanbu ktorú si spôsobil bozkávaním kapitánskych výložiek.

Sme presvedčení, že návrh 13tych platov je iba čiste populistickou témou. Nie je nám známe, ako sa volá trinásty mesiac v roku. Vieme iba o dvanástich mesiacoch. Sme zástancovia toho, aby zamestnanec každý mesiac počas roka zarobil dostatočnú sumu na to, aby on a jeho rodina mohla dôstojne žiť a v takom prípade, nebude miesto na teatrálne a populistické lákanie ľudí na trinásty plat. Ak to tak ale nebude, tak trinásty plat nič nevyrieši. Reálne sa totiž v mnohých firmách môže stať, že 12 mesiacov budú mať zamestnanci nižšiu mzdu aby si z vlastného našetrili na trinásty plat. V drvivej väčšine firiem sa mzda skladá z dvoch zložiek. Základnej mzdy, ktorú zamestnávateľ znížiť nemôže (aj keď žiaľ nájdu sa i také prípady, ktoré potom musí riešiť inšpektorát) a pohyblivej zložky mzdy, ktorá je uvádzaná ako prémie. Táto zložka je však z hľadiska zákona nenárokovateľná. V tejto zložke je vraj zahrnutý výkon zamestnanca a plnenie noriem, ale ak si zamestnávateľ zmyslí a z tejto čiastky stiahne určitú sumu neurobí s tým nič ani Inšpektorát práce. Preto existuje viacero možností ako si trinásty plat zaplatia samotní zamestnanci z 12 predchádzajúcich platov.

Tento trinásty plat môžu dokonca použiť samotný zamestnávatelia spôsobom: „Na trinásty plat nemáme, lebo trh a konkurencia a nie sú zakázky, buďte radi, že máte robotu a že vás živíme, takže vám budeme strhávať z každého platu, aby sme vám to na konci roka dali. Poďakujte sa sociálnej vláde“ – samozrejme to môže i nemusí byť pravda, len chceme poukázať na to, že pokiaľ si zamestnávateľ zaumieni, že nepridá, tak nepridá.

Continue reading

Vzdor-strana práce odmieta uvoľňovanie pravidiel pri zamestnávaní pracujúcich zo štátov mimo EÚ: Požadujeme rovnaké podmienky pre každého pracujúceho

Vzdor-strana práce podporuje OZ-Kovo v ich odmietavom postoji k uvoľneniu pravidiel zamestnávania cudzincov z krajín mimo EÚ. Vzdor-strana práce je presvedčená, že na Slovensku je dostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú nezamestnaní a tiež potrebujú živiť svoje rodiny. Jediným dôvodom, prečo sem prichádzajú za prácou ľudia zo štátov mimo EÚ je to, že u nich sú ešte horšie životné podmienky než u nás a títo ľudia sú ochotní (nútení) predávať svoju pracovnú silu lacnejšie, než väčšina Slovákov.

 

Práve to je záujem podnikateľského sektoru, ktorý je nútený v konkurenčnom boji a pre to aby v takomto konkurenčnom boji uspel, tlačiť cenu pracovnej sily stále smerom nadol a tým reálne znižovať životnú úroveň pracujúceho obyvateľstva. Takto sa ale vytvára konkurenčný boj aj medzi pracujúcimi, čo ale vyhovuje hlavne podnikateľskému sektoru, ktorý si potom ľahšie dokáže presadzovať svoje požiadavky, nakoľko jednota pracujúcich je porušená a tá je jediným garantom účinnosti v boji pracujúcich za svoje práva, požiadavky a životné potreby.

Tu je potrebné poukázať na to, že vinníkom takéhoto stavu nie sú za prácou sem nútení chodiaci Srbi, Ukrajinci, Macedónci, Moldavci a ďalší, ktorých životná úroveň väčšinou ešte horšia, než akú má pracujúci človek na Slovensku. Je to práve jeden zo sprievodných javov a pilierov kapitalizmu a tzv trhovej ekonomiky, v ktorej je jediným a najvyšším cieľom zisk súkromníka a tomu je podriadené všetko. Tento fenomén kapitalistického vyhnanstva nie je ničím novým, veď si spomeňme na začiatok 20.storočia, keď rovnako boli naši predkovia nútení, aby uživili svoje rodiny, opúšťať ich a cestovať za prácou, vtedy najčastejšie do Ameriky.

Continue reading

Ako dlho sa ešte chcú vyhovárať na „komunistov?“ Asi tak dlho, ako cirkev na Satana

fico_matovicVeľmi pozorne si už dlhšie roky všímam trend súčasnej „mainstreamovej“ propagandy a oficiálnej ideológie.  Je v podstate komická, nepravdivá,  stojí na hlinených nohách, ale žiaľ, je presvedčivá. Dnes je žiaľ totiž presvedčivé čokoľvek, čo má nejaký úvod, jadro záver a hlavne dobrý dosah .

Predovšetkým údajne „opozičná“  časť kapitalistických strán (to sú tie, ktoré chcú predhadzovať Slovákov kapitalistom nie pod oranžovou, ale pod modrou či krikľavozelenou zástavou). Ale aj s nimi spojené rôzne masmédia a inštitúty, ktoré šíria stranícku propagandu mimo strán (čo je podstatne efektívnejšie) už niekoľko rokov naháňajú akýchsi „komunistov“, ktorí „nám tu (údajne) vládnu“.  A presne títo môžu za všetko zlé, čo nás po roku 1989 postihlo.  Nuž, na Slovensku existujú dve strany, ktoré sa hlásia k marxizmu-leninizmu a ani jedna „nevládne“ teda aspoň ja som si nič ako predseda jednej z nich nevšimol. A pokiaľ viem, tak aj predseda KSS, Jozef Hrdlička chodí normálne do práce. Preto nezavádzajte verejnosť že nám tu vládnu komunisti!

Continue reading

Vzdor-strana práce k výsledku referenda v Turecku: Krajina sa priklonila k islamistickej diktatúre autokrata Erdogana

Turci v referende tesne podporili ústavné zmeny, ktoré spravia z Erdogana neobmedzeného vládcu Turecka. Už teraz je hlásených množstvo podvodov, ktoré mali hlasovanie sprevádzať. Tak isto kampaň, ktorú viedol Erdogan a jeho strana za prejdenie referenda bola špinavá, štátne inštitúcie boli zneužívané na podporu referenda, samotný Erdogan, ktorý ako prezident všetkých Turkov mal byť nestranný, všetkou silou burcoval za posilnenie svojich diktátorských kompetencií, opozícia bola zastrašovaná a prenasledovaná. Výsledok v referende je zlou správou pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí, nakoľko toto hlasovanie otvára cestu k úplnej moci prezidenta Erdogana a vlastne mu dáva výhradné diktátorské postavenie. 

Turecko sa tak mení na diktatúru jedného muža a na islamistický režim, ktorý je v ekonomickej oblasti silno neoliberálny, potláčajúci práva pracujúcich, politických oponentov, odborárov, žien, Kudrov a ktorý vo veľkom podporuje veľkokapitál, nadnárodné korporácie a privatizáciu. Erdogan dal zavrieť desiatky tisíc ľudí a ďalšie desiatky tisíc jeho režimu nepohodlných ľudí bolo prepustených zo škôl, súdov, úradov, armády a ďalších inštitúcií. Erdoganov režim tak represiou zastrašuje opozíciu a nepohodlní aktivisti končia vo väzniciach. Tak isto bolo zatknutých viacero opozičných poslancov z kurdskej strany HDP, ktorí stále hnijú vo väzniciach. V tureckých väzniciach sú tiež bez súdu držané celé roky stovky politických oponentov aj z radov odborárov, komunistov, sociálnych aktivistov, ľavičiarov, antikapitalistov a Kurdov.

Povedzme si, že vďaka schváleniu návrhov v referende, bude môcť ostať Erdogan pri moci minimálne do roku 2029, že sa zruší funkcia premiéra a tieto kompetencie preberie prezident Erdogan, ktorý tiež bude môcť vyhlasovať voľby do parlamentu podľa svojho uváženia a tak isto bude môcť podľa svojho uváženia rozpustiť aj parlament. Bude môcť tiež svojvoľne   odvolávať a navrhovať ministrov, či väčšinu ústavných sudcov. Tiež dostane kompetenciu vydávať nariadenia, ktoré budú mať prakticky silu zákona. Erdogan sa tiež chystá zaviesť trest smrti a to nám môže byť jasné, že tým pádom bude ohrozených popravou množstvo politických oponentov.

Continue reading

Vzdor-strana práce jasne tvrdí, že nerastné a prírodné bohatstvo Slovenska musí patriť obyvateľom Slovenska a nie zahraničným a domácim súkromným spoločnostiam

V posledných rokoch sa stalo bežnou vecou, že v baniach, alebo lesoch na Slovensku ťažia a zarábajú zahraničné firmy. Žiadne významné obmedzenia v ťažbe nemajú. Ich príchod je zo strany vlád vítaný ako zahraničná investícia. Radoví obyvatelia Slovenska ich vnímajú často ako jedinú pracovnú príležitosť v ich regióne. Práve zlá sociálna situácia týmto ťažobným spoločnostiam dovoľuje držať nízke mzdy. Zo Slovenska, z práce ľudí, si odnášajú oveľa viac, ako dávajú na mzdy.

S touto situáciou nesúhlasí VZDOR – strana práce. Podľa jej stanoviska je“nespravodlivé ak prírodné bohatstvo, ktoré vznikalo milióny rokov vlastní súkromná firma. Je príliš vzácne a preto musí patriť celej spoločnosti, ktorej potrebám slúži. Bez zahraničných spoločností jeho ťažbu bez problémov zvládneme, lebo baníctvo má na Slovensku dlhodobú tradíciu. Zaobídeme sa aj bez nich a celý výsledok našej práce bude patriť nám – pracujúcim ľuďom na Slovensku.”

Koľko takou ťažbou možno zarobiť dokazuje nasledujúci príklad. Pri obci Gemerská Poloma sa nachádza ložisko vysokokvalitného mastenca. Bolo objavené v roku 1985. Dnes predstavuje zamestnanie pre niekoľko stoviek ľudí. Tento minerál je surovinou pre farmaceutický, stavebný, chemický a papierenský priemysel. Dopyt  po tejto surovine neustále rastie a teda aj zisky z jej predaja. Navyše ložisko na Gemery patrí k najlepším na svete. V súčasnosti sa oňho súdia dve zahraničné ťažobné spoločnosti EuroGas a VSK Mining, ktorá v súčasnosti ťažbu realizuje. Práve EuroGas inicioval arbitrážny súd lebo podľa nich Slovenská republika protiprávne nepovolila ich dcérskej spoločnosti Rozmin ťažbu v Gemerskej Polome. V súčasnosti požadujú odškodné vo výške 1,65 miliardy dolárov (približne 1,2 miliardy eur). To je približne suma predstavujúca zisk z ťažby mastenca.

Continue reading

Vyhlásenie Vzdoru – strany práce ku kauze nakazeného mäsa z Brazílie: Odpoveďou musí byť budovanie potravinovej sebestačnosti Slovenska

Vzdor – strana práce s rozhorčením prijala správu, že na Slovensku sa našlo mäso, ktoré je nakazené baktériou salmonelózy. Uvedené mäso pochádza z dovozu z Brazílie. Nejedná sa však o zanedbateľné množstvo, ale o 21 ton o ktorých sa už vie ale nedá sa vylúčiť, že ho môže byť i viac. Mäso sa dostalo na pulty obchodov i do reštaurácii. Napriek tomu, že hygienici vykonali potrebné opatrenia, aspoň tak je to prezentované, nedá sa vylúčiť, že sa kontaminované mäso nedostalo ku konzumentom a že teda nehrozí reálne poškodenie zdravia našich občanov.

Tento systém poškodzuje zdravie občanov nepriamo už dlhodobo. Či sa už jedná o parazitujúce finančné skupiny, ktoré sú prisaté na zdravotníctvo a tým pádom dochádza k podfinancovaniu zdravotníctva čo sa odráža na zdravotnej starostlivosti dlhých čakacích dobách na mnohé operácie a mnohé ďalšie problémy, ktoré nedostatok financií spôsobuje. Ďalej systém ničí zdravie svojich občanov tým, že umožňuje tzv. „podnikateľským subjektom“ robiť si z ľudí otrokov, nútiť ich robiť nadčasy a snažiť sa z nich vyžmýkať maximum. (odborne tento proces nazvali zvyšovanie produktivity práce a prezentujú ho ako niečo pozitívne)

Dovoz kontaminovaného mäsa je ďalšou hrozbou poškodenia zdravia občanov a budeme teda pozorne sledovať, či orgány činné v trestnom konaní začnú v najbližšej dobe pátrať po tom, kto je zodpovedný, za reálne ohrozenie zdravia našich občanov. Uvedená aféra úplne donaha odhalila fungovanie kapitalizmu za posledných 28 rokov v oblasti poľnohospodárstva a výživy obyvateľstva.

Continue reading

Ako prišlo Slovensko predajom VSŽ Košice o stovky miliónov Eur: U.S. Steel kúpil od štátu VSŽ Košice za 60 miliónov dolárov, dnes sa hovorí o predaji za 1,5 mld. Eur…

ussHorúcou témou na Slovensku je predaj U.S Steelu Košice čínskej spoločnosti He Steel. Je však otázne, kedy k tomu dôjde. Hovorí sa o cene 1,4 až 1,5 miliardy Eur. Pripomeňme si, že v roku 2000 štát na čele s Dzurindom predal  vtedajšie VSŽ za smiešnych 60 miliónov Eur a spoločnosť dostala k tomu dlhé daňové prázdniny do roku 2010. Daňové prázdniny sa vzťahovali na sumu 430 miliónov dolárov, no túto sumu prečerpali U.S Steel už v roku 2008, no daňové prázdniny im skončili až v roku 2010. Zoberme si, že až na dva roky, U.S Steel Košice generovali stále zisk a vonkoncom nie malý a zoberme si, že U.S Steel Košice sú za posledné 4 roky jedinou oceliarňou skupiny U.S Steel, ktorá má kladné hospodárske výsledky a tak vďaka Košiciam znižujú obrovské straty materskej spoločnosti v USA. U.S Steel Košice vytvára až 20% tržieb celej spoločnosti.

Teraz si porovnajme tie obrovské podvody s VSŽ po roku 1989 (niekdajšia VSŽ – pýcha socialistického priemyslu, ktorá zamestnávala podstatne viac ľudí a ponúkala podstatne širšiu škálu výrobkov ), ktorý bol počas mečiarovskej rabovačky privedený na hranicu krachu a ktorý za babku predala Dzurindová pravicová vláda Američanom a pripravila Slovensko o jeden z najvýznamnejších strategických podnikov. Prečo nešla Dzurindova vláda cestou ozdravenia podniku a ponechania ho ako štátneho podniku, ale predala ho za smiešnu sumu 60 miliónov dolárov, s dlhodobými daňovými prázdninami a dnes U.S Steel za košickú oceliareň zinkasuje možno 1,5 miliardy Eur. Tu sa hovorí o rôznych kauzách okolo Bašternáka, Kaliňáka a podobne, kde sa bavíme radovo o niekoľko miliónov Eur, čo je síce pekné, no uvedomujú si Slováci, o koľko peňazí náš štát pripravila Dzurindová vláda predajom VSŽ Košice za 60 miliónov dolárov, keď dnes ho Američania idú predať za 1,5 miliardy. Veď tu ide o stovky a stovky miliárd, o ktoré prišiel náš štát a nikoho to nejak neinteresuje a nikto nepostáva pred domami Dzurindu, Mikloša a všetkých tých, ktorí umožnili predaj VSŽtky a pripravili nás o stovky miliónov EUR. Ako to, že kapitalistický štát, či za Mečiara, či za Dzurindu sa nedokázal postarať o taký strategický podnik a socialistický štát to zvládal bezproblémov a celé mesto a fabrika expandovali a rozvíjali sa?

Continue reading

Vzdor-strana práce k nedávnym tragédiám na pracoviskách, kde vyhasli životy pracujúcich: Táto spoločnosť sa musí konečne preorientovať smerom k pravým hodnotám

17425893_1476509779046052_315491139527386378_nChcel by som si uctiť pamiatku dvoch zosnulých pracujúcich, nakoľko sa behom posledných dvoch týždňov stali na Slovensku dva smrteľné pracovné úrazy na našich pracoviskách. K jednej došlo v Železiarňach Podbrezová, kde zahynul Ján († 44 ) a k druhej tragédii pri výstavbe fabriky Jaguáru Land Roveru Nitra, kde zahynul Adrián († 22 ). Pri úmrtí Adriána Inšpektorát práce tiež zhodnotil, že nehody samostatne zárobkových osôb nie sú od roku 1990 brané ako pracovné úrazy. Je to naozaj na pováženie, že v dnešnej dobe, kedy je stále viacej pracujúcich tlačených, aby sa stali samostatne zárobkovými osobami, nemajú takúto ochranu a ich úrazy nie sú brané ako pracovné úrazy a tak nemôžu poberať z toho plynúce odškodné.

Títo mladí muži zahynuli veľmi tragicky a naozaj hroznou smrťou, mali celý život pred sebou, a mňa osobne, ako aj celý Vzdor-stranu práce to poriadne zasiahlo. Mrzí nás tiež to, že v našich médiách sú dookola omieľané iba určité tzv. prominentné obete, ktorým sa venuje pozornosť, vidíme to aj pri momentálnom otvorení prípadu smrti Remiáša a na obete z radov pracujúcich, ktorí zahynuli pri výkone povolania médiá kašlú, neriešia sa podmienky práce, prečo došlo k týmto tragédiám, ako to zasiahlo ich rodiny, nakoľko dobre vieme, že títo pracujúci sú veľakrát prepracovaní, vyčerpaní z ťažkej práce, musia ťahať nadčasy, je na nich vyvíjaný enormný tlak, aby v čo najkratších termínoch ukončili zákazky, úlohy, projekty, stavby… Sú to tzv. šibeničné termíny a z toho pramení stres a ten je o to vyšší, keď na ich jedinom príjme je závislá celá rodina a možno aj niekoľko ďalších príbuzných.

Continue reading

Cieľom Vzdoru-strany práce je vyhnať zo zdravotníctva PENTU a im podobných a voľnotrhové princípy: Naše návrhy na ozdravenie slovenského zdravotníctva, lebo zdravie nie je tovar!

12438978_10208648233943032_1016030866557913545_nSulík prednedávnom kritizoval SMER-SD a premiéra Fica, že dovolil PENTE expandovať do zdravotníctva. Táto kritika je naozaj oprávnená,  ale nie z úst Súlika a jeho strany SaS, nakoľko len pred nedávnom práve Sulík oznámil, že ich strana chystá novú zdravotnícku reformu a do svojho „zdravotníckeho tímu si zavolali aj „experta“ na zdravotníctvo, ktorým nie je nikto iný, ako Slovákom dobre známy bývalý minister zdravotníctva za Dzurindovej vlády – Rudolf Zajac. Áno, počujete dobre, ten Zajac, ktorý spravil zo zdravotníctva ďalšie odvetvie neoliberálneho trhu, kde sa predsa musia zaviesť presne také trhové mechanizmy, ako v ktoromkoľvek podnikateľskom odvetví. Áno je to ten pán Zajac, ktorý spustil mnohé poplatky, ktoré odbúravali solidaritu atď… Z tejto reformy sa náramne tešila aj finančná skupina Penta, ktorá sa po tejto reforme tak rozliezla po celom našom zdravotníctve. Zabudli sme na to, čo písala PLUSKA:“ že na podozrenia z korupcie v slovenskom parlamente pri schvaľovaní zdravotníckej reformy v roku 2004 poukazovala aj depeša veľvyslanectva USA v Bratislave, ktorú zverejnil portál WikiLeaks. Diplomatická správa ako zdroj podozrivý z kupovania hlasov nezávislých poslancov uvádza finančnú skupinu Penta“.

Je však úplnou pravdou, že strana SMER-SD nespravila nič proti expanzii PENTY do nášho zdravotníctva. Dnes PENTA ovláda poisťovňu Dôvera, ktorá za 8 rokov dosiahla zisk okolo 600 miliónov EUR, cez Svet zdravia vlastní 12 nemocníc, ku ktorým sa dostala buď prenájmom od VUCiek, alebo privatizáciou. Svet zdravia mal zisk za rok 2015 – 10 miliónov EUR.  Ďalej PENTA stojí aj za sieťou lekárni Dr. MAX, ktorá má ročné tržby na úrovni 23 miliónov EUR a nemôžeme zabúdať ani na sieť polikliník ProCare, tiež v rukách PENTY, kde boli zisky na úrovni 2,4 milióna EUR.

Ako sme si mohli všimnúť, PENTA si spravila z nášho zdravotníctva dojnú kravu a SMER-SD proti tomu nič okrem fráz nerobí. PENTA dlhodobo dosadzuje svojich ľudí do najvyšších postov na ministerstve zdravotníctva, či už to bolo za pravicovej vlády, keď sa stal ministrom Uhliarik za KDH ( prezývaný aj Pentliarik ). Kto zabudol, pripomíname mu, ako prepukla na verejnosť kauza, kedy Uhliarik údajne rokoval v sídle PENTY s Haščákom a spol. Za Ficových vlád pokračovali nominácie ľudí z chápadiel PENTY: pripomeňme si exministerku zdravotníctva Zvolenskú a Čisláka, ktorí pracovali pre PENTU. Vzdor-strana práce chce vyhnať PENTU zo zdravotníctva, ako aj celý neoliberálny trhový systém, ktorý dnes dominuje nášmu zdravotníctvu.

Continue reading