Horúcou témou na Slovensku je predaj U.S Steelu Košice čínskej spoločnosti He Steel. Je však otázne, kedy k tomu dôjde. Hovorí sa o cene 1,4 až 1,5 miliardy Eur. Pripomeňme si, že v roku 2000 štát na čele s Dzurindom predal vtedajšie VSŽ za smiešnych 60 miliónov Eur a spoločnosť dostala k tomu dlhé daňové prázdniny do roku 2010. Daňové prázdniny sa vzťahovali na sumu 430 miliónov dolárov, no túto sumu prečerpali U.S Steel už v roku 2008, no daňové prázdniny im skončili až v roku 2010. Zoberme si, že až na dva roky, U.S Steel Košice generovali stále zisk a vonkoncom nie malý a zoberme si, že U.S Steel Košice sú za posledné 4 roky jedinou oceliarňou skupiny U.S Steel, ktorá má kladné hospodárske výsledky a tak vďaka Košiciam znižujú obrovské straty materskej spoločnosti v USA. U.S Steel Košice vytvára až 20% tržieb celej spoločnosti.
Teraz si porovnajme tie obrovské podvody s VSŽ po roku 1989 (niekdajšia VSŽ – pýcha socialistického priemyslu, ktorá zamestnávala podstatne viac ľudí a ponúkala podstatne širšiu škálu výrobkov ), ktorý bol počas mečiarovskej rabovačky privedený na hranicu krachu a ktorý za babku predala Dzurindová pravicová vláda Američanom a pripravila Slovensko o jeden z najvýznamnejších strategických podnikov. Prečo nešla Dzurindova vláda cestou ozdravenia podniku a ponechania ho ako štátneho podniku, ale predala ho za smiešnu sumu 60 miliónov dolárov, s dlhodobými daňovými prázdninami a dnes U.S Steel za košickú oceliareň zinkasuje možno 1,5 miliardy Eur. Tu sa hovorí o rôznych kauzách okolo Bašternáka, Kaliňáka a podobne, kde sa bavíme radovo o niekoľko miliónov Eur, čo je síce pekné, no uvedomujú si Slováci, o koľko peňazí náš štát pripravila Dzurindová vláda predajom VSŽ Košice za 60 miliónov dolárov, keď dnes ho Američania idú predať za 1,5 miliardy. Veď tu ide o stovky a stovky miliárd, o ktoré prišiel náš štát a nikoho to nejak neinteresuje a nikto nepostáva pred domami Dzurindu, Mikloša a všetkých tých, ktorí umožnili predaj VSŽtky a pripravili nás o stovky miliónov EUR. Ako to, že kapitalistický štát, či za Mečiara, či za Dzurindu sa nedokázal postarať o taký strategický podnik a socialistický štát to zvládal bezproblémov a celé mesto a fabrika expandovali a rozvíjali sa?
Chcel by som si uctiť pamiatku dvoch zosnulých pracujúcich, nakoľko sa behom posledných dvoch týždňov stali na Slovensku dva smrteľné pracovné úrazy na našich pracoviskách. K jednej došlo v Železiarňach Podbrezová, kde zahynul Ján († 44 ) a k druhej tragédii pri výstavbe fabriky Jaguáru Land Roveru Nitra, kde zahynul Adrián († 22 ). Pri úmrtí Adriána Inšpektorát práce tiež zhodnotil, že nehody samostatne zárobkových osôb nie sú od roku 1990 brané ako pracovné úrazy. Je to naozaj na pováženie, že v dnešnej dobe, kedy je stále viacej pracujúcich tlačených, aby sa stali samostatne zárobkovými osobami, nemajú takúto ochranu a ich úrazy nie sú brané ako pracovné úrazy a tak nemôžu poberať z toho plynúce odškodné.
Sulík prednedávnom kritizoval SMER-SD a premiéra Fica, že dovolil PENTE expandovať do zdravotníctva. Táto kritika je naozaj oprávnená, ale nie z úst Súlika a jeho strany SaS, nakoľko len pred nedávnom práve Sulík oznámil, že ich strana chystá novú zdravotnícku reformu a do svojho „zdravotníckeho tímu si zavolali aj „experta“ na zdravotníctvo, ktorým nie je nikto iný, ako Slovákom dobre známy bývalý minister zdravotníctva za Dzurindovej vlády – Rudolf Zajac. Áno, počujete dobre, ten Zajac, ktorý spravil zo zdravotníctva ďalšie odvetvie neoliberálneho trhu, kde sa predsa musia zaviesť presne také trhové mechanizmy, ako v ktoromkoľvek podnikateľskom odvetví. Áno je t
Predseda vlády, ale aj minister práce sociálnych vecí a rodiny sa v uplynulom období opakovane vyjadrili, že na Slovenskom „trhu práce“ začína byť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a firmy začínajú mať problémy s obsadením voľných pracovných miest. Vláda vraj bude nútená prijať opatrenia ktoré umožnia prísun pracovnej sily zo zahraničia.
Vzdor-strana práce sa dlhodobo venuje aj ekologickým a enviromentálnym témam. Pálčivým problémom v poslednej dobe je drancovanie lesov na Slovensku a ubúdanie drevín a krovín na ostatných územiach. V roku 2014 sa na Slovensku vyťažilo približne 9,4 miliónov kubíkov drvenej hmoty. Pripomeňme si, že za posledné roky socializmu sa u nás ročne vyťažilo približne 5 miliónov kubíkov dreva. Podľa odborníkov, by sa na Slovensku malo ročne vyťažiť maximálne 6 až 7 miliónov kubíkov dreva. Na Slovensku sa teda každoročne vyťaží až o tri milióny kubíkov viac dreva, čo má na našu prírodu, lesy a nelesné spoločenstvá fatálny dopad. Odhaduje sa, že Slovensko za posledných 20 rokov prišlo až o 800km2 rozlohy lesa. Na devastácii našich lesov sa podieľa viacero faktorov. Sú to prirodzené faktory, ako sú rôzne kalamity ( pamätáme si najsilnejšie kalamity z Vysokých Tatier, či Čertovice ), no najzávažnejšími faktormi sú nadmerný vývoz surovej nespracovanej drevnej hmoty za hranice nášho štátu, čo činí približne cca. 3,4 milióna kubíkov dreva a ťažba na energetické účely a tzv. biomasu, čo je ročne vo výške 3,8 milióna kubíkov dreva. Do spotreby dreva na Slovensku musíme započítať aj významného odberateľa a tým je naša najväčšia celulózka v Ružomberku, ktorá potrebuje ročne približne 2,7 miliónov kubíkov dreva.
