Pred 97 rokmi v Krompachoch strieľali kapitalistické pušky do zbedačených štrajkujúcich a zabili 4roch robotníkov. Dnes sa pomaly ale isto približujeme k tomuto stavu nakoľko opäť nepracujeme pre seba, ale pre súkromné koncerny a konzorciá. Ospevovaný rast HDP a “dobré časy” v ekonomike neznamenajú lepšiu životnú úroveň, ale len vyššie zisky kapitalistov. Znamená to, že včera sme za almužnu predali 1 kg vlastného chleba a dnes za tú istú almužnu už 1,2 kg. Veď ak by sa naozaj darilo všetkým, tak by nám minister oznámil – ideme do dôchodku v 55 ! A nie v 65!






Ďalšie fotografie nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:
 
                     



 Pri obci Veľká Lodina sa spomínalo na padlých bojovníkov, ktorí položili svoje životy pri boji s bandami banderovcov, ktorí sa chceli cez Slovensko prestrieľať na Západ, kde sa chceli vyhnúť spravodlivosti za svoje beštiálne činy, ktoré spáchali počas 2. svetovej vojny. Tak ako aj po iné roky sa toto stretnutie uskutočnilo niekoľko kilometrov od obce Veľká Lodina, kde sa nachádza pamätná tabuľa s textom: „V BOJI PROTI BENDEROVSKÝM BANDÁM PADLI DŇA 4.5. 1948 STRÁŽMAJSTRI ZNB EMANUEL POLÁK nar. 22.8. 1918, JOZEF PROŠEK nar. 20.6. 1924. ČESŤ ICH PAMIATKE!“. Na spomienkovú slávnosť dorazil aj plný autobus s českými občanmi. Akciu tradične organizuje viacero miestnych organizácií Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Klubu českého pohraničia a jeho slovenská sekcia KČP východné Slovensko. Samozrejme nemohli chýbať ani viacerí zástupcovia Vzdoru-strany práce, kedy s prejavom vystúpil jeden z podpredsedov Vzdoru-strany práce Martin Zeleňák.
Pri obci Veľká Lodina sa spomínalo na padlých bojovníkov, ktorí položili svoje životy pri boji s bandami banderovcov, ktorí sa chceli cez Slovensko prestrieľať na Západ, kde sa chceli vyhnúť spravodlivosti za svoje beštiálne činy, ktoré spáchali počas 2. svetovej vojny. Tak ako aj po iné roky sa toto stretnutie uskutočnilo niekoľko kilometrov od obce Veľká Lodina, kde sa nachádza pamätná tabuľa s textom: „V BOJI PROTI BENDEROVSKÝM BANDÁM PADLI DŇA 4.5. 1948 STRÁŽMAJSTRI ZNB EMANUEL POLÁK nar. 22.8. 1918, JOZEF PROŠEK nar. 20.6. 1924. ČESŤ ICH PAMIATKE!“. Na spomienkovú slávnosť dorazil aj plný autobus s českými občanmi. Akciu tradične organizuje viacero miestnych organizácií Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Klubu českého pohraničia a jeho slovenská sekcia KČP východné Slovensko. Samozrejme nemohli chýbať ani viacerí zástupcovia Vzdoru-strany práce, kedy s prejavom vystúpil jeden z podpredsedov Vzdoru-strany práce Martin Zeleňák.

 Vzdor-strana práce zorganizovala v Žiline zhromaždenie k Sviatku práce- 1. máju. Rozdalo sa množstvo našich materiálov a pri prejavoch sa so záujmom pristavili desiatky Žilinčanov. Naša strana však dnes nemá čo oslavovať, keď pracujúci na Slovensku poberajú nízke mzdy, sú nútení pracovať v zlých podmienkach, sú nútení brať množstvo nadčasov, prehlbuje sa pracujúca chudoba, zamestnanecké práva sú potláčané a pracujúci zastrašovaní, zvyšujú sa priepastné rozdiely medzi boháčmi a radovými pracujúcimi, desaťtisíce Slovákov, aby prežili sú nútení odchádzať do zahraničia, opúšťajú svoje manželky, partnerky, deti, sme len lacnou pracovnou silou, veľkou montovňou, naše strategické podniky a hospodárstvo nám už dávno ukradli nadnárodné korporácie a domáca buržoázia…
Vzdor-strana práce zorganizovala v Žiline zhromaždenie k Sviatku práce- 1. máju. Rozdalo sa množstvo našich materiálov a pri prejavoch sa so záujmom pristavili desiatky Žilinčanov. Naša strana však dnes nemá čo oslavovať, keď pracujúci na Slovensku poberajú nízke mzdy, sú nútení pracovať v zlých podmienkach, sú nútení brať množstvo nadčasov, prehlbuje sa pracujúca chudoba, zamestnanecké práva sú potláčané a pracujúci zastrašovaní, zvyšujú sa priepastné rozdiely medzi boháčmi a radovými pracujúcimi, desaťtisíce Slovákov, aby prežili sú nútení odchádzať do zahraničia, opúšťajú svoje manželky, partnerky, deti, sme len lacnou pracovnou silou, veľkou montovňou, naše strategické podniky a hospodárstvo nám už dávno ukradli nadnárodné korporácie a domáca buržoázia…









