Pivo patrí medzi najobľúbenejšie nápoje na svete. Slováci svojou spotrebou piva za rok patria zo všetkých krajín sveta na 20. miesto ( bratia Česi dokonca vedú svetový rebríček ), v priemere vychádza viac ako 70 litrov piva na každého obyvateľa Slovenska na rok. K pivu však neodmysliteľne patrí chmeľ a práve v pestovaní chmeľu Slovensko od pádu socializmu totálne upadlo. Povedzme si tiež jeden nemilý fakt, pre väčšinu z vás to bude asi novinka, že len jediný veľký pivovar na Slovensku a to Urpiner ( plus niekoľko malých remeselných pivovarov ), používa pri varení piva chmeľ vypestovaný na Slovensku. Takže keď si pochutnávate na pive z najväčších slovenských pivovarov ( ktoré v dnešnej dobe aj tak ovládajú zahraničné koncerny ), tak vedzte, že chmeľ použitý pri ich výrobe nebol vypestovaný na Slovensku, ale bol dovezený zo zahraničia. Rozvoj chmeľníc na Slovensku začal práve za socializmu a to od 50-tych rokov.
České pivá si zakladajú hlavne na tom, že používajú svoj slad a chmeľ vypestovaný v Českej republike. Za socializmu sa na Slovensku pestoval do roku 1993 chmeľ na vyše 1 300 hektároch, dnes sa pestuje už len na zlomku rozlohy a to na biednych 141 hektároch. Pestujú ho len štyri družstvá, ktoré pochádzajú výlučne z Trenčianskeho kraja. Úroda sa pohybuje niekde na úrovni medzi 105 až 140 tonami chmeľu, no ani tá neputuje poväčšine do pivovarov na Slovensku, ale až 90% úrody sa musí vyvážať do zahraničia. Aj to je jeden z výsledkov privatizácie našich pivovarov a ich následné ovládnutie zahraničnými koncernami, ktoré si na výrobu piva dovezú chmeľ zo svojich domovských krajín a aj vďaka tomu chmeľnice na Slovensku totálne upadli. Je to naozaj smutné zistenie.
Vzdor-strana práce chce napomôcť oživeniu pestovania chmeľu na Slovensku rôznymi opatreniami. Medzi ne patrí napr. zvýšenie dotácií pri zakladaní chmeľníc a na chmeľnice ako také ( oproti Českej republike ich máme o polovicu nižšie ), taktiež zrušením kontoroverzného zákona, ktorý určuje, že na zriadenie každej novej chmeľnice treba stavebné povolenie, taktiež štát musí podať pomocnú ruku so sceľovaním pôdy pri nových chmeľniciach, či výmenou pôdy vo vlastníctve štátu, nakoľko keď sa vybuduje chmeľnica, tak chmeľ v nej rastie a obhospodaruje sa aj 40 rokov a sú veľké problémy s prenajatím pôdy od veľkého množstva vlastníkov na tak dlhé obdobie a aj to bráni ďalšiemu rozširovaniu chmeľníc na Slovensku. Za socializmu štátne pivovary na Slovensku pomáhali rozvíjať celú našu krajinu, no dnes „slovenské“ pivovary mastia vrecká nadnárodným koncernom a hŕstke ich vlastníkov a akcionárov…Celý článok nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading: Continue reading
Len pred nedávnom prebehlo stretnutie prezidenta USA Trumpa a šéfa eurokomisie Jeana-Clauda Junckera, kde sa okrem iného dohodlo aj to, že USA do Európy začnú dovážať zvýšené množstvo geneticky modifikovanej (GMO) sóje. Práve na dovážanie GMO potravín do Európy tlačili USA na EÚ už pri jednaniach o neúspešnej dohode TTIP. EÚ má prísne normy na používanie a pestovanie GMO plodín. Napriek tomu USA dovážajú do EÚ už niekoľko rokov GMO plodiny, medzi nimi najviac sóju a kukuricu a teraz chcú ich počty výraznejšie navýšiť. 
Slovensko je v Európe najhoršou krajinou, čo sa týka verejného nájomného bývania. Máme len 6% verejných nájomných bytov z celkového bytového fondu. Za socializmu sa u nás stavali ročne desiatky tisíc štátnych a družstevných bytov pre našich obyvateľov, veď ešte napr. v roku 1989, teda v poslednom roku socializmu, sa na Slovensku postavilo vyše 33-tisíc bytov ! Ročne sa stavalo aj vyše 10-tisíc rodinných domov. Štát za socializmu realizoval masovú štátnu výstavbu bytov, ktorá je unikátna v celej histórii Slovenska. Nástupom kapitalizmu došlo aj k obrovskému útlmu výstavby bytov, bytový fond čelili veľkej privatizácii, kedy sa byty hromadne odpredávali do súkormného vlastníctva a tak sme sa za necelých 30 rokov dostali na chvost v počte nájomných bytov v Európe. Byty taktiež od pádu socializmu do dnešných dní u nás zdraželi 75-násobne! Pre porovnanie, v EÚ máme aj štáty, kde tvoria verejné nájomné byty z celkového bytového fondu až 62%, napr. u našich susedov v Rakúsku to je 42%. 
Od roku 1989 na Slovensko prišlo množstvo zahraničných nadnárodných korporácií. Všetky vlády, ktoré boli po páde socializmu pri moci, nešetrili superlatívami, keď nejaká nadnárodná korporácia oznámila, že bude investovať na Slovensku. Naši vládni politici sa fotia s majiteľmi týchto spoločností pri klopkaní na základné kamene týchto fabrík. Samé úsmevy a vzájomné potľapkávanie vládnych predstaviteľov s majiteľmi korporácií. Všade samé vyjadrenia, ako idú dávať prácu nám Slovákom, aká to bude pomoc Slovensku, aká skvelá investícia to bude, ako sa zníži nezamestnanosť a zvýši životná úroveň našich pracujúcich.
Chceli by sme si uctiť pamiatku dvoch zosnulých pracujúcich Petra (†33) a Róberta (†27), ktorí tragicky zahynuli v stredu 28. marca 2018 pri práci v bývalom areáli Mostáreň Brezno, kedy ich zavalila železná konštrukcia. Títo mladí muži zahynuli veľmi tragicky a naozaj hroznou smrťou, mali celý život pred sebou. Mrzí nás tiež to, že v našich médiách a spoločnosti smrteľné úrazy na pracoviskách nemajú zásadnú odozvu. Za posledné roky zahynuli na našich pracoviskách desiatky pracujúcich a veľa z úmrtí boli spôsobené aj zlými pracovnými podmienkami, no vtedy nevidíte žiadne protesty študentov, žiadne tisíce ľudí nejde demonštrovať do ulíc, pravicová opozícia, „celebrity“ a herci sa nijako nepohoršujú… Je tu jasne cítiť to, že niektoré ľudské životy, určitá skupina kvôli svojim politickým cieľom vyzdvihuje nad tie ostatné. 
Vzdor-strana práce gratuluje pracujúcim z Volkswagen Bratislava k úspešnému a dovolíme si povedať aj k historickému štrajku na Slovensku. Členovia Vzdoru-strany práce boli osobne podporiť pracujúcich v areáli, kde sa konal štrajk a po osobných rozhovoroch s pracujúcimi sme boli veľmi potešení, koľko odhodlania v boji za svoje práva je v týchto ľuďoch. Toto vystúpenie pracujúcich z Volkswagenu dalo jasný odkaz celému Slovensku, aby sme jednotne, organizovane a odhodlane bojovali za svoje požiadavky a práva. Je to veľký precedens pre všetkých kapitalistov na Slovensku, že pracujúci sa u nás zobúdzajú a sú odhodlaní postaviť sa za svoje požiadavky a vytrvať. Musíme si uvedomiť, že toto je triedny boj, a v histórii to vždy fungovalo tak, že to čo si pracujúci nevydobyli sami, nikdy nedostali. História je plná príkladov bojov robotníckej triedy, kedy sa štátna moc a kapitalisti neštítili použiť akékoľvek násilie a represiu a veľa pracujúcich bolo aj chladnokrvne pozabíjaných. 
