Vzdor – strana práce s rozhorčením prijala správu, že na Slovensku sa našlo mäso, ktoré je nakazené baktériou salmonelózy. Uvedené mäso pochádza z dovozu z Brazílie. Nejedná sa však o zanedbateľné množstvo, ale o 21 ton o ktorých sa už vie ale nedá sa vylúčiť, že ho môže byť i viac. Mäso sa dostalo na pulty obchodov i do reštaurácii. Napriek tomu, že hygienici vykonali potrebné opatrenia, aspoň tak je to prezentované, nedá sa vylúčiť, že sa kontaminované mäso nedostalo ku konzumentom a že teda nehrozí reálne poškodenie zdravia našich občanov.
Tento systém poškodzuje zdravie občanov nepriamo už dlhodobo. Či sa už jedná o parazitujúce finančné skupiny, ktoré sú prisaté na zdravotníctvo a tým pádom dochádza k podfinancovaniu zdravotníctva čo sa odráža na zdravotnej starostlivosti dlhých čakacích dobách na mnohé operácie a mnohé ďalšie problémy, ktoré nedostatok financií spôsobuje. Ďalej systém ničí zdravie svojich občanov tým, že umožňuje tzv. „podnikateľským subjektom“ robiť si z ľudí otrokov, nútiť ich robiť nadčasy a snažiť sa z nich vyžmýkať maximum. (odborne tento proces nazvali zvyšovanie produktivity práce a prezentujú ho ako niečo pozitívne)
Dovoz kontaminovaného mäsa je ďalšou hrozbou poškodenia zdravia občanov a budeme teda pozorne sledovať, či orgány činné v trestnom konaní začnú v najbližšej dobe pátrať po tom, kto je zodpovedný, za reálne ohrozenie zdravia našich občanov. Uvedená aféra úplne donaha odhalila fungovanie kapitalizmu za posledných 28 rokov v oblasti poľnohospodárstva a výživy obyvateľstva.
Zničenie poľnohospodárskych družstiev ku ktorému prišlo po prevrate v roku 1989 sa Slovenská republika zo svojej potravinovej sebestačnosti prepadla do potravinovej závislosti na dovoze potravín a komodít, ktoré sme si počas socializmu dokázali vypestovať, či dochovať sami. Kvalita doma dopestovaných potravín, či dochovaného hovädzieho, bravčového či hydinového mäsa mohla byť logicky pod stálou veterinárnou kontrolu, či už počas chovu, ale v celom procese spracovania až po samotný predaj. Dnes sa jasne ukazuje, že Slovenská republika je odkázaná na dovoz mäsa.
Režim sa chváli cudzím perím, ktoré je koniec koncov nebezpečné a škodlivé. Režim rád poukazuje na skutočnosť, aké sú dnes plné pulty v obchodoch, no zároveň zabúda dodať, že všetko toto mäso, resp. jeho drvivá väčšina precestuje polovicu planéty. Nejdeme teraz ani riešiť skutočnosť v akých podmienkach v južnej Amerike pracujú zamestnanci, ktorí sa podieľajú na produkcii tohto mäsa. Je zrejmé že ich pracovné a životné podmienky sú dosť žalostné. Nakoľko na tom musí zarobiť domáci kapitalista, ten čo sa venuje exportu tohto mäsa do Európy a u nás ešte stále to mäso musí byť v takej cene aby bolo predajné. Celý tento proces je z našej strany prakticky nekontrolovateľný a kontaminované mäso sa dá zachytiť až pri kontrolách, na pultoch obchodov či v reštauráciách.
Čo môže byť v mnohých prípadoch aj neskoro. Súčasný režim na jednej strane fňuká nad tým aké % slovenských výrobkov sa nachádzajú na pultoch hypermarketov, fňuká nad tým aká je nezamestnanosť a ako nie je možné obsadiť kvalifikovanejšie miesta na „Slovenskom „ „pracovnom trhu“ . No zároveň na jednej strane nebol schopný zastaviť likvidáciu našej potravinovej sebestačnosti. Čo síce ani celkom nemohol, pretože sa na nej sám podieľal.
Ani súčasná vláda a vláda minulá, ktorá sa nazývala ľavicová neurobila nič pre obnovu slovenskej poľnohospodárskej výroby. Pretože takéto konanie by bolo v rozpore so záujmami veľkých nadnárodných kapitalistických potravinových koncernov, pretože by boli pripravení o trh a časť svojich ziskov. Preto aj kompetentní síce hovoria o zákaze dovozu pre firmy ktoré uvedené kontaminované mäso na naše územie dodali, no zároveň jedným hlasom dodávajú, že zákaz sa nebude vzťahovať na iných producentov, spracovateľov a dovozcov z uvedenej oblasti. To je jasným znakom toho, že momentálna vláda nepôjde do nedôvodného konfliktu s nadnárodnými monopolmi a jednak dokazuje skutočnosť, že keby to urobila, tak slávne pulty v hypermarketoch v ktorých sa nachádza mäso a mäsové výrobky by zívali prázdnotou, pretože minimálna Slovenská produkcia by ich zaplniť nedokázala.
Uvedenú kauzu budeme pozorne sledovať a vyzývame vládu SR i ministerstvo pôdohospodárstva aby sa skutočne zamysleli nad potravinovou závislosťou našej krajiny a podnikli kroky, ktoré podporia nárast produkcie potravín na našom území, aby naša krajina nebola závislá na mäse, ktoré musí precestovať pol sveta a nikto nemôže zaručiť, že či už v krajine jeho pôvodu, či pri preprave nemôže dôjsť k jeho kontaminácii.
Zatiaľ čo na Slovensku polia zarastajú trávou, ktorú podnikateľské subjekty podnikajúce na pôde raz do roka zožnú a nechajú zhniť na mieste a do vreciek si pokojne strčia dotácie na „plochu“
Vzdor-strana práce