Erdoganov režim vedie dlhodobo proti Kurdom krvavú vojnu, kde sa
turecká armáda dopúšťa mnohých zverstiev a zločinov. Turecká armáda
nerešpektuje hranice Sýrie a vojensky operuje na jej územiach.
Turecko tiež spolupracovalo s Islamským štátom a umožňovalo mu cez jeho
hranice dovážať vojenský materiál a nových bojovníkov a dokonca mu
posúvalo informácie rozviedky o polohe vojsk. Turecký režim tiež vojensky a materiálne podporuje viacero islamistických povstaleckých skupín, ktoré operujú v Sýrii.
Vzdor-strana práce preto jasne považuje Erdoganov režim za diktátorský,
šovinistický a islamistický, dokonca Erdogan sníva o obnovení
niekdajšej Osmanskej ríše, čo môžeme vidieť aj pri nerešpektovaní hraníc
Sýrie.
Erdoganov režim si pošpinil svoje ruky krvavou vojnovou
politikou voči Kurdom, či už žijúcim v Turecku, alebo Sýrii, svojou
spoluprácou s islamistickými povstalcami v Sýrii, prenasledovaním
opozície, prepúšťaním desiatok tisíc ľudí zo štátnej správy a zatváraním
ďalších tisícov odporcov do väzníc.
Nezabúdajme, ako sa Erdogan
nepriateľsky vyjadroval počas kampane na adresu Európy a ako vyzýval
Turkov, žijúcich v Európe, aby mali čo najviac detí a takto dali
populačne odpoveď Európanom a ovládli ich krajiny, alebo na výroky, kedy
odkazoval európskym štátom, aby zakazovali protiturecké demonštrácie.
Tiež nezabúdame ani na vydieranie Európy tým, keď sa vyhrážal, že vpustí
k nám státisíce migrantov.
Vzdor-strana práce tiež jasne hovorí,
že krajina s takýmto režimom nemá čo hľadať v EÚ a preto Turecku treba
zrušiť prístupové rokovania o vstupe do EÚ.
Nezabúdajme aj na
niekdajšie slová Kisku, ktorý nazval Erdogana svojim priateľom a Turecko
ostrovčekom stability. O čom nás to Kiska presviedčal? Či na slová
Lajčáka: “Slovensko podporuje ambície Turecka stať sa členom EÚ.
Pamätáme si veľmi dobre, ako Turecko bolo nápomocné v čase našej
integrácie do Severoatlantickej aliancie a dnes sme zase pripravení
pomôcť našimi skúsenosťami, naším vplyvom, aby Turecko dosiahlo svoj
deklarovaný cieľ stať sa členom EÚ.”
Keď si však uvedomíme
súvislosti, robili tak preto, lebo USA považujú Turecko za svojho
strategického partnera a určite nebudú chcieť ani po tomto vývoji nijak
ohroziť toto partnerstvo. USA a západné mocnosti ako Francúzsko, či
Veľká Británia potrebujú Turecko ako svojho strategického hráča na
destabilizáciu a ovládanie arabského sveta. Mohli sme to vidieť aj v
tom, ako sa USA stiahli z kurdských území, aby mohla turecká armáda
nerušene zasiahnúť voči Kurdom v Sýrii.
Solidarita s Kurdmi! Zastavte tureckú agresiu, vraždenie Kurdov a okupáciu sýrskych a kurdských území !
