Slovensko v oblasti vynakladania prostriedkov na sociálnu starostlivosť patrí na chvost v EÚ, čo sa musí zmeniť aj z toho hľadiska, že Slováci sú ohrozený následnou chudobou v dôchodkovom veku, lebo jedným z hlavných dôvodov sú nízke mzdy. Celkovo je na Slovensku ohrozených až skoro 50% pracujúcich, ktorí zarábajú pod 700 Eur, čo je na Slovensku viac ako milión stotisíc zamestnancov. To znamená, že keď títo pracujúci zarábajú dlhodobo pod 700 Eur mesačne, tak ich budúci dôchodok môže byť niekde na úrovni 330 Eur, čo je pod hranicou chudoby.
Jedným z riešení zvyšovania platov pre pracujúcich v kapitalizme je posilňovanie odborov a kolektívneho vyjednávania a zastúpenia pracujúcich v zamestnaneckých radách firiem. Na Slovensku je pokrytých kolektívnou zmluvou len približne 35% pracujúcich, v takých štátoch ako napr. Belgicko, Rakúsko, Francúzsko, Fínsko, Švédsko je to od 90% ku pomaly 100%. Kolektívne zmluvy sa musia vzťahovať na sektory a musia zastrešovať všetkých zamestnancov, bez ohľadu, či sú členmi odborov, alebo nie. Musíme tlačiť na rozširovanie platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Pre porovnanie v Čechách je okolo 12% pracujúcich v odboroch, no kolektívne zmluvy zastrešujú až 50% pracujúcich.
Tým, že zvýšime rapídne podiel pracujúcich, ktorí sú zastrešovaní kolektívnou zmluvou na Slovensku, posilníme postavenie pracujúcich, ktorí tak nebudú osamelo stáť zoči voči firmám a tým pádom majú hneď horšie postavenie presadiť si nejakú adekvátnu výplatu. Pracujúci budú mať tak cez sektorové kolektívne vyjednávanie silnejšiu pozíciu presadiť adekvátne zvyšovanie platov pre väčšinu pracujúcich. Tak isto pracujúci musia začať tlačiť na zamestnávateľov cez protesty a štrajky, čo musí byť ich účinná zbraň.
Naša vláda sa vytešuje, ako klesá nezamestnanosť, no už im nevadí, v akých otrasných podmienkach musia pracovať naši pracujúci a za aké smiešne mzdy. Zo Slovenska sa stala lacná montovňa, kde naša vláda predhadzuje našich pracujúcich rôznym zahraničným korporáciám, ale aj tým domácim, ako lacnú pracovnú silu, ktorú žmýkajú pre vlastné vysoké zisky, ktoré si delí úzka skupina akcionárov, pánov manažérov, riaditeľov, vlastníkov…úzka skupina buržoázie.
Pracujeme pre blahobyt úzkej skupiny kapitalistov, ktorí držia v rukách hospodárstvo Slovenska, ktoré nám už dávno nepatrí a krajina, kde pracujúci nevlastnia svoje výrobné prostriedky, svoje hospodárstvo, je len obyčajnou neslobodnou hračkou v rukách oligarchov a toto je realita dnešného kapitalistického sveta, kde sa čoraz viac kumuluje bohatstvo v rukách boháčov a tí tak majú neskutočnú moc, kedy cez obrovský nahromadený kapitál korumpujú všetko a všetkých. Kupujú si politikov, ktorí potom presadzujú také zákony, ktoré im vyhovujú. Za kapitalistickými stranami sú vždy oligarchovia, ktorí takto ovplyvňujú politiku celej krajina, tak o akej slobode a demokracii sa tu potom bavíme…. kde sú veľké majetky a kapitál, tam je aj moc…
Nedávajme hlavu do piesku!
V kapitalistickom systéme je úplne normálne, že pracujúci, ktorí vytvárajú všetky hodnoty, dostávajú najmenšiu čiastku z rozdávaného koláča. Takto je kapitalizmus nastavený. Pracujúci v ňom fungujú ako kolieska vo veľkej mašinérii, ktorá chŕli peniaze pre vládnucu oligarchiu. Podľa zverejňovaných štatistík, tak ekonomická kríza, ktorou celý svet pred pár rokmi prešiel, pomohla zvyšovať bohatstvo oligarchie do astronomických výšok. Ich bohatstvo sa kumuluje a stále zväčšuje, kdežto my sa stále prepadávame na väčšie dno. Celkový majetok 300 najbohatších ľudí na planéte sa v roku 2013 zvýšil o 524 miliárd USD – na 3,7 biliónov USD. V roku 2014 bolo celkovo 1826 miliardárov, ktorých majetok dosahuje celkovo 7,05 bilióna USD. Iba 85 najbohatších ľudí vlastní taký veľký majetok ako 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí dohromady. Naozaj máte stále pocit, že kapitalizmus a jeho pseudodemokracia je ten pravý spravodlivý systém, ktorý praje väčšine spoločnosti? Oni astronomicky bohatnú a my stále klesáme, alebo sa držíme na štandardne zlej úrovni… Ako môžeme naďalej trpieť toto poddanstvo? Veď úzka svetová oligarchia disponuje takým množstvom prostriedkov, že už im nekonkuruje ani väčšina štátov sveta!
Čo navrhujú vlastníci väčšinového kapitálu na “zvýšenie zamestnanosti a platov“ pre vykorisťovanú väčšinu Slovákov…napr. zrušenie minimálnej mzdy, privatizácia, deregulácia všetkých odvetví, zníženie odvodov, či nezvyšovanie minimálnej mzdy… Tieto opatrenia pomáhali a vždy budú pomáhať iba im, nikdy nie nám! Majú plné reči o odstránení chudoby, no práve oni sú jej príčinou. Ako môžeme dopustiť, aby niektorí jednotlivci vlastnili toľko majetku, ktorí neposkladá dokopy ani 70-80% Slovákov… Zmieriť sa s týmto stavom znamená poprieť všetko ľudské a nechať voľnú ruku zlu! Títo ľudia vždy hľadeli na seba a nám hádzali len zbytky, aby sme sa medzi sebou o ne pobili a ešte ich za to milovali, že nám vôbec niečo hodili.
Chce to ale odstránenie systému s jeho mechanizmom, odstránenie jednotlivcov bez odstránenia pôvodcu nič nerieši. Na ich miesto by prišli ďalší, ktorí by hrabali a vykorisťovali.
Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce
Slovensko v oblasti vynakladania prostriedkov na sociálnu starostlivosť patrí na chvost v EÚ, čo sa musí zmeniť aj z toho hľadiska, že Slováci sú ohrozený následnou chudobou v dôchodkovom veku, lebo jedným z hlavných dôvodov sú nízke mzdy. Celkovo je na Slovensku ohrozených až skoro 50% pracujúcich, ktorí zarábajú pod 700 Eur, čo je na Slovensku viac ako milión stotisíc zamestnancov. To znamená, že keď títo pracujúci zarábajú dlhodobo pod 700 Eur mesačne, tak ich budúci dôchodok môže byť niekde na úrovni 330 Eur, čo je pod hranicou chudoby.
