Viacero vedcov si všimlo súvislosti, ktoré doteraz pri boji s ohrievaním planéty a skleníkovými plynmi ich kolegom unikali. Zistili, že práve od dôb, kedy sa začali vo veľkom stavať odvodňovacie kanály a zintenzívnila sa mechanizácia na poliach, zvýšila sa ťažba dreva s ťažkými mechanizmami a začali sme vo veľkom krotiť korytá riek betónom a kameňom, nastalo intenzívnejšie otepľovanie Zeme. Všetko ma jedného pôvodcu, odvodňovanie krajiny.

Zapríčinené je to tým, že dažďovú vodu, ktorá musí ostať v prostredí, odvádzame cez kanály preč z nášho územia do morí a oceánov. Táto voda nám tak chýba v pôde, kde sa nedostáva do podzemných vôd, nezásobuje tak pramene, potoky, rieky a krajina sa vysušuje a prehrieva.

Strácame podzemnú vodu

To, že dažďová voda nám chýba v prostredí si uvedomuje čoraz viacej ľudí žijúcich na vidieku, keď ich studne vysychajú. Starosta obce Petrova Lehota pri Trenčíne tento rok konštatoval, že vo viacerých domoch vyschli studne úplne. Kedysi stačilo mať 8-9 metrové studne, dnes ľudia musia ísť až do 40tich, či až 70tich metrov, aby našli vodu v studni.

Vodohospodári hlásia, že na strednom Považí výška hladiny Váhu klesla niekde až dva metre. Situácia je naozaj kritická, nakoľko bolo mnoho obcí v tejto lokalite, ktoré dokázali zadržať desať sekundových litrov z prameňov z hôr a teraz sú to už len dva sekundové litre.

Problémy má aj Dunaj. V Dunaji sa tiež dlhodobo znižuje hladina, čo má za následok, že aj tento rok bolo vydaných viacero obmedzení pre námornú prepravu, kedy plavba určitých lodí s väčším výtlakom bola ohrozená. Dunaj teda bojuje so zníženou prepravou, čo má za následok ekonomické straty v hospodárstve.  

Pramene jednoducho trpia nedostatkom podzemnej vody, ktorá sa po kilometroch zhutnených lesných ciest odplavuje z lesov a nedostáva sa ku spodným vodám a tým pádom pramene vyschýnajú.

Až 65% územia Slovenska je pravidelne odvodňovaných    

Výrazným prvkom, ktorý napomáha odvodňovaniu krajinu sú zhutnené plochy, ktoré neprepúšťajú vodu a bránia jej vo vsiaknutí do pôdy. Medzi takéto zhutnené plochy patria zastavané plochy našich miest a obcí, cestné komunikácie, lesné cesty, nepotrebné lesné približovacie cesty a stopy po mechanizmoch, ktoré vznikli pri ťažbe.

Podľa odborníka na vodu Štefana Vaľa, tieto vymenované zhutnené plochy majú na Slovensku výmeru 203-tisíc kilometrov. Štefan Vaľo však pripomína, že umelé odvodňovacie svahy, ktoré sú pri týchto cestách a odvodňovacích kanáloch, odvodňujú dané územie po celej dĺžke až do 150 metrov do vnútrozemia a ich výmera je na Slovensku 210-tisíc kilometrov.

Celkovo odhadovaná plocha odvodňovaného územia na Slovensku tvorí až 65% územia Slovenska a to sú naozaj alarmujúce čísla. Zhutnená pôda tak vytvára povodne, ktoré stále intenzívnejšie útočia na naše obydlia.  

Odvodňovanie lesov a ako proti tomu bojovať

Záplavy, ktoré sužujú naše obce a mestá v prevažne zalesnených územiach Slovenska, sú výraznou mierou spôsobené zvýšenou ťažbou dreva a súvisiacim pôsobením ťažkých mechanizmov v lese. Tie vytvárajú tisíce kilometrov zhutnených lesných ciest a stôp. Keď príde dážď, tak práve po týchto zhutnených cestičkách a koľajách steká voda z lesa preč. So sebou berie aj dôležitú lesnú pôdu, ktorá je nevyhnutná pri raste lesa.

Voda uniká aj cez svahy, ktoré boli umelo preťaté týmito cestami a tým sa odvodňujú obrovské plochy lesa. Voda miesto toho, aby v lese ostala z neho odteká a počas dažďov sa rýchlo vlieva do potokov a riek, ktorých korytá takúto masu vody nevedia udržať a vznikajú rozsiahle záplavy. Počas dažďov tak vidíme niekoľko hodín plné korytá potokov a riek, no potom v nich opäť preteká málo vody. Podľa meraní, v našich riekach a potokoch preteká o 2/3 menej vody, ako pred 40-timi rokmi.

Tým, že voda nevsiakne do lesnej pôdy a do podzemných vôd, ale rýchlo z lesa vďaka zhutnenej pôde odtečie, hladina podzemných vôd je nízka a tým nemôže výrazne a pravidelne zásobovať naše pramene, studne, rieky, potoky a prostredie vodou. 

Hlavným opatrením, ako v lesoch udržíme vodu aj po ťažbe je, že všetky zhutnené nepotrebné približovacie lesné cesty musíme prekopať z hora na dol tak, aby sme vytvorili prakticky malé hrádzky, ktoré neumožnia vode odtiecť z tohto územia. Pri prerušených svahoch je potrebné vytvoriť aj väčšie vodné nádrže, ktoré udržia vodu v lese. Ide o tzv. projekty vodných lesov, kedy z kamenia a dreva vytvárame v svahoch, údoliach, tokoch malé hrádzky, ktoré zadržia vodu a tá neodtečie, ale vsiakne do pôdy a tam, kde bol les vyťažený, alebo padol za obeť kalamite, sa vďaka udržanej vode rýchlo obnovuje a pôda nevysychá a biodiverzita prostredia sa rýchlo obnovuje.

Ako sme si vysušili poľnohospodársku pôdu

Vytvorením odvodňovacích kanálov na poliach sme docielili to, že pôdu zbavujeme rýchlo vody, ktorá je tak potrebná pre dobrú úrodu. Ťažké mechanizmy na poliach zhutňujú pôdu a to má za následok, že dažďová voda na poliach vôbec nevsiakne do pôdy, ale dostane sa iba do niekoľkých centimetrov hornej vrstvy a keď príde teplo, táto nevsiaknutá voda sa rýchlo odparí, takže nemá šancu dostať sa do spodných vôd.  

Mohli ste si veľakrát všimnúť, že voda stojí na poliach, čo je presne spôsobené zhutnením po strojoch. Táto voda sa potom buď rýchlo odparuje, čím v horách vznikajú intenzívnejšie búrky so silnými zrážkami, alebo s veľkou intenzitou odteká z polí do miest a obcí a tam spôsobuje záplavy.

Tiež ste určite pri prechádzke po našich poliach zbadali, že na mnohých miestach je kamenistá. To je tiež spôsobené odtokom vody, ktorá nevsiakne, ale steká po poliach do riek a potokov a odplavuje najúrodnejšiu ornicu, ktorá potom upcháva naše vodné nádrže a poľnohospodárska pôda zbavená ornice sa stáva málo úrodnou.  

Na poliach sa musí používať hĺbková orba, ktorá zhutnenú pôdu rozruší a tým pádom sa voda dostane do pôdy. Na kolesá traktorov treba primontovať kypriace zaridenia. V odvodňovacích kanáloch sa musia vytvárať kaskády a priepustné hrádzky, ktoré spomalia odtok vody, tým spôsobíme jej intenzívnejšie presakovanie a udržanie sa na poliach. Veľmi dôležité je aj obnovovanie mokradí.

Čo robiť v mestách a na dedinách

V územiach našich obydlí sme si zvykli čo najskôr sa zbaviť dažďovej vody a odkloniť ju do kanálov. Voda nám tak uniká a neostáva v prostredí, čo má za následok aj spomínané vysychanie studní, veľké horúčavy a suchá a silné mrazy v zime.

V Škandinávii majú historickú tradíciu zelené strechy. Sú to strechy, na ktorých máme pôdu s rôznorodým rastlinstvom, alebo dokonca pri plochých strechách a terasách si môžeme vytvoriť záhrady, kde môžeme pestovať vlastné ovocie a zeleninu.

Zelené strechy zachycujú dažďovú vodu a postupne ju uvoľňujú, čím nám v lete ochladzujú a v zime otepľujú prostredie. Vieme, že v lete počas horúčav sú mesta doslova rozohriaté ako sauny. Práve zelené strechy dokážu proti tomuto javu bojovať, čím zachránime aj množstvo životov, keď si uvedomíme, koľké stovky až tisíce ľudí podľahne ročne horúčavám a ušetríme energiu, ktorú by sme ináč museli minúť na klimatizáciu.   

Zelené strechy šetria aj naše peniaze, nakoľko ich životnosť je aj viac ako 100 rokov, vyrábajú nám kyslík, pohlcujú škodliviny z ovzdušia, znižujú prašnosť, dokonale izolujú a zabraňujú úniku tepla a v lete fungujú ako prirodzená klíma, vytvárajú miesto pre život hmyzu a rôznym organizmom, pohlcujú hluk, odbremeňujú čističky vôd, sú dokonalou prevenciou proti požiaru a tým, že udržiavajú dažďovú vodu, tak sú aj veľkou protipovodňovou prevenciou.

Keď sa vám veľmi nechce do investície pri zelenej streche, tak sa môžete pustiť do vytvorenia tzv. dažďovej záhrady, kde by ste zhromažďovali vašu dažďovú vodu zo striech. Pre náročnejších sú tu jazierka, do ktorých môžete taktiež zachytávať dažďovú vodu.

Pri potokoch a riekach nie je vhodné vybetónovanie korýt, ale vystavanie kaskád a priepustných hrádziek, tak ako pri kanáloch na poliach, ktoré spomalia odtok vody, tým spôsobíme jej intenzívnejšie presakovanie a napájanie studní. Taktiež je potrebné prebudovať korytá potokov, či riek tým, že vytvoríme korytá, ktoré nebudú rovné, ale budú sa kľukatiť krajinou ako had a tým spomalíme prietok a zvýšime priesak do okolitej prírody. Tiež musíme riekam dovoliť vylievať sa na určitých miestach, ktoré by boli definované ako záplavové územia a tým ochránime aj naše dediny a mestá, keď prirodzene vytvoríme riekam a potokom ich prirodzené miesta na vyliatie sa a táto voda potom neskončí v našich domoch a uliciach.

K zlepšeniu stavu vody na Slovensku môže svojou troškou prispieť každý z nás, chce to len trochu námahy, za ktorú sa nám príroda miliónkrát odvďačí.   

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce