Vývoj posledných dní na politickej scéne vyplavil na povrch kauzy podvodne písaných, resp. kopírovaných diplomových prác. Najskôr to začalo radovou poslankyňou Krištúfkovou a pokračovalo to samotným šéfom zákonodarného zboru Kollárom. Či je to na teraz koniec, alebo vyplávajú na povrch mená ďalších podobných „študentov“, ukážu najbližšie dni.
To čo je na tejto kauze
zaujímavé, nie je iba to, že sa ľudia s takouto minulosťou a morálkou
dostávaju v dnešnej dobe do ústavných funkcii, ale aj to, ako sa zrazu
menia postoje vládnych politikov.
Naša krajina, ale aj celý svet stojí na prahu najväčšej hospodárskej krízy od druhej svetovej vojny.
Treba jednoznačne zdôrazniť, že sa jedná o hospodársku krízu
kapitalizmu. Systém sa prepadá nielen ekonomicky, čo je pre život
bežných občanov, tá najpodstatnejšia zložka krízy, ktorá prinesie nárast
nezamestnanosti, chudobu a výrazné zhoršenie životnej úrovne bežných
ľudí. Systém sa prepadá aj morálne a hodnotovo. Strany budujúce a
obhajujúce kapitalizmus nás už roky presviedčali o tom, že problémom je
konkrétna zlá vláda a nie politický systém.
Nejdeme z tohto
miesta určite obhajovať žiadnu z vlád, ktoré spravovali túto krajinu od
reštaurácie kapitalizmu na počiatku 90tych rokov. Musíme zdôrazniť, že
súčasný vývoj jasne dokazuje, že príčinou súčasného úpadku kapitalizmu
je samotný kapitalizmus.
Politici obhajujúci tento režim nám
roky vysvetľovali, aké je to úžasné môcť si vo voľbách vybrať, lenže už
niet z čoho vyberať. Systém už nie je schopný ani vyprodukovať morálne
čisté politické osobnosti, ktoré by mohli nahradiť tých, z ktorých je
verejnosť znechutená.
12 ročné vládnutie Smeru vynieslo do politiky a k politickým postom ľudí, ktorých morálny kredit nebol extra vysoký…
Objavili sa tu kadejaké hospodársko-politické mafiánske prepojenia a to
z ďaleka nie sú len Jankovskej SMSky, či Kičurové zlaté tehličky. Toto
bola iba špička ľadovca, no tí, ktorí v parlamente tvrdo kritizovali
bývalé vlády Smeru, sa po nástupe k moci začínajú správať na vlas
rovnako. Jasne to dokázal komentár R. Sulíka, ktorý k súčasnej kauze
falšovania diplomových prác povedal: „Danka som kritizoval preto, lebo
on bol vo vláde a ja v opozícii, teraz je situácia iná, nebudem útočiť
na koaličného partnera.“
Teda zrazu to už nie je problém. Zrazu
je potrebné deliť podvodníkov na tých cudzích, ktorých treba ukameňovať a
na tých našich, ktorým to treba prepáčiť, lebo sú „naši“. Podobné
strkanie hlavy do piesku vidíme u premiéra. Systém ako by mlel z
posledného a nebol schopný vytvoriť politikov, ktorí sú aspoň čestní a
majú čistú minulosť.
Najskôr to boli nekonečné aféry a kauzy
okolo privatizácie, v ktorej politici a ich spriaznené ekonomické a
podnikateľské skupiny rozkradli tento štát…
Potom, keď už bolo
všetko rozkradnuté a rozpredané, tak sa politici začali nabaľovať na
eurofondoch a na priamej korupcii. Tých afér bolo neskutočné množstvo.
Nielen tá emisná, či platinové sitká, ale aj mnohé, mnohé kauzy Smeru,
ktoré vyvrcholili nadštandartnými vzťahmi s Kočnerom a podobnými ľudmi.
Súčasná vládna moc v tomto pokračuje. Len nedávno vláda vytvorila
špecialny post splnomocnenkyne vlády šitý na mieru konkrétnej
poslankyne. Zrazu keď sa prevalila jej aféra, tak už daný post nie je
potrebný a nie je ani potrebné hľadať iného kandidáta.
VZDOR-
strana práce zdôrazňuje, že bez ohľadu na to, ktorá z parlamentných
strán vládne a ktorá na ňu nadáva z opozičných lavíc, systém smeruje k
veľkému úpadku a dôsledky tohto úpadku budeme na svojich pleciach niesť
všetci. Teda okrem úzkej vrstvy spoločnosti, ktorá vlastní tak obrovské
majetky, že sa ich žiadna kríza nedotkne. Všetci ostatní budeme dôsledky
hospodárskej krízy vo všetkých jej aspektoch tvrdo znášať.
Sme
presvedčení, že práve v takýchto časoch musí silnieť kritika
kapitalizmu, že je potrebné poukazovať na zvlčilosť súčasného zriadenia,
vďaka ktorému sa do chudoby prepadá stále väčšia časť spoločnosti.
Je rovnako potrebné, aby všetky sily, ktoré chápu, že kapitalizmus
patrí na smetisko dejín, nachádzali cestu k sebe. Aby napriek rôznym
osobným nezhodám, či malicherným rozdielom dokázali prekročiť svoj tieň a
svoju kritiku kapitalizmu zintenzívnili a proti kapitalizmu začali viac
vystupovať koordinovane.
Náš spoločný hlas musí byť silnejší, výraznejší a musí ho byť počuť všade tam, kde sú ľudia týmto systémom utláčaní.
Cesta k porazeniu kapitalizmu nie je ani ľahká, ani krátka a rozhodne
nie je ani bez prekážok, ale ak chce ľudstvo prežiť, kapitalizmus musí
skončiť na smetisku dejín .
