Slovenskému národnému povstaniu právom patrí úcta a uznanie. Uznanie pre všetkých, ktorí neváhali a nasadzovali za slobodu pre budúce generácie svoj vlastný život. Do Povstania sa zapojilo obrovské množstvo Slovákov, ku ktorým sa pripojili aj príslušníci iných národností, čím sa SNP stalo udalosťou s medzinárodnou účasťou. Ukázala sa solidarita, ktorá medzi národmi v boji proti fašizmu vznikla. SNP bolo antifašistickým a slobodným vystúpením. Povstanie nebolo vystúpenie proti nášmu národu, či štátu, ako sa nám snažia nahovoriť neoľudáci, ale vystúpenie proti ľudáckemu fašistickému režimu a nacizmu vo všetkých jeho podobách. Odkaz SNP musí ostať večne živý. V SNP sa bojovalo za slobodnú, demokratickú a sociálne spravodlivú budúcnosť. Bez Povstania by sme sa zaradili na stranu agresorov a porazených, no my sme sa stali víťazmi. Uctime si preto pamiatku všetkých , ktorým nebolo umožnené dožiť sa pádu fašizmu a vytúženej slobody. Dejiny sú nám varovaním, aby sa takéto zverstvá už nikdy neopakovali!
My vo Vzdore-strane práce sme dôslední antifašisti, nie ako množstvo takých novodobých pravičiarskych „antifašistov“, ktorí sú zároveň aj antikomunisti (čo bola vždy doména fašistov ), poškodzujú antifašistické pamätníky, velebia vojenské šialenstvá NATO, USA, Západu, vítajú s americkými vlajkami vojská USA, ktoré prechádzajú cez naše územie, nazývajú banderovcov bojovníkov za slobodu, fašistické ukrajinské novodobé bandy nazývajú vlastencami, kapitalizmus a voľný trh sú pre nich modly a obyčajní ťažko pracujúci ľudia sú pre nich len lenivé a neúspešné socky…
Komunistický odboj je dnes znevažovaný a dokonca od určitých novodobých takzvaných historikov sa dozvedáme, že komunisti sa odboja skoro ani nezúčastnili, dokonca sme sa v jednej publikácii dočítali, že ich význam na SNP a odboji je skoro nulový. Tieto slová svedčia o obrovskej neúcte k obetiam zo strany komunistov, ktorí tak isto bojovali a zomierali za našu slobodu. Dejiny musíme hodnotiť objektívne a bez emócií. Naše sympatie k tej, či inej strane nám nesmú zastrieť pohľad. Na začiatku roka 1945 boli na Slovensku 2 partizánske zväzky, 17 brigád a 22 oddielov, spolu s asi 13 500 bojovníkmi. Partizáni zohrali obrovskú úlohu pri oslobodzovaní Slovenska. Svojimi akciami veľakrát nedovoľovali Nemcom vybudovať obranné pozície proti postupujúcej Červenej armáde, ktorá prekročila naše hranice cez Duklianský priesmyk spolu s našim 1.československým armádnym zborom v ZSSR za nesmierne tvrdých bojov, ktoré si vyžiadali obrovské obete na všetkých bojujúcich stranách.
Nedávno som písal o devastácii unikátneho zavlažovacieho systému za posledných 28 rokov, ktorý bol vybudovaný za socializmu a poskytoval vlahu pre 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a bol tak účinnou zbraňou našich poľnohospodárov proti suchu. Dnes ostalo z neho len torzo a zavlažovací systém funguje len na území o rozlohe 60-tiśic hektárov. Tento rok opäť ukázal, ako akútne potrebujeme obnoviť zavlažovací systém hlavne tam, kde sa objavujú časté suchá, nakoľko tieto poľnohospodárske oblasti mali tento rok nedostatok vlahy. Toto všetko sa prejavilo pri tohtoročnej žatve, kedy na juhozápade Slovenska poľnohospodári zaznamenali úrodu zrna a krmovín až o 30% nižšiu a pri pšenici a jačmeni až o polovicu nižšiu ako minulý rok.
Aj horúčavy z roku 2017 nám jasne ukázali ďalší veľký problém, ktorý musíme urýchlene riešiť a z toho vyplýva aj ďalšie zistenie, že všetky kapitalistické vlády nechali za skoro 29 rokov trestuhodne zničiť jeden z unikátnych projektov socializmu a to závlahový melioračný systém. Ako hovorí viacero odborníkov, devastácia zavlažovacieho systému po roku 1989 v takom rozsahu, ako to prebehlo u nás, nemá obdobu v celej Európe. Pripomeňme si, že socialistický štát začal budovať závlahový systém v 50-tých rokoch a do roku 1989 investoval do neho okolo 2 miliardy korún. Za socializmu bolo vďaka vybudovanej kvalitnej siete melioračnej sústavy zavlažovaných okolo 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Dnešná realita je viac ako smutná, funkčná závlahová sústava ostala len na 60-tisíc hektároch. Boli vybudované rôzne zásobníky vody, umelé vodné nádrže, sieť kanálov, potrubí, vodných diel a priehrad… 
Slovenská republika vyhrala arbitrážny súd vo Viedni v spore o vyplatenie odškodného Slovenským elektrárňam ( Enelu), ktoré prišli o Vodnú elektráreň Gabčíkovo. Vzdor-strana práce víta víťazstvo SR v arbitráži, no upozorňujeme aj na začiatok celého sporu, ktorý spustila Dzurindova vláda hanebnou privatizáciou Slovenských elektrárni, ktoré vlastnil štát. Polícia hovorí, že pri privatizácii Slovenských elektrárni dochádzalo k podvodom. Ako uviedla polícia, účtovník Slovenských elektrární mal pred privatizáciou znížiť ich účtovnú hodnotu, čím štát prišiel pri predaji o 308 miliónov eur. Ďalšou kapitolou je vodné dielo Gabčíkovo, ktoré podľa medzinárodných zmlúv, nemohlo byť sprivatizované Enelom v roku 2006 spolu so Slovenskými elektrárňami. Dzurindova vláda si však poradila aj s týmto a Vodné dielo Gabčíkovo prenajala na 30 rokov Slovenským elektrárňam, ktoré boli sprivatizované Enelom. Vláda tak naservírovala Enelu nie len Slovenské elektrárne, ale aj časti ziskov Vodného diela Gabčíkovo, Slovenská republika tak na ziskoch z Vodného diela Gabčíkova stratila za necelých 10 rokov približne 280 až 320 miliónov eur….
Vzdor-strana práce gratuluje pracujúcim z Volkswagen Bratislava k úspešnému a dovolíme si povedať aj k historickému štrajku na Slovensku. Členovia Vzdoru-strany práce boli osobne podporiť pracujúcich v areáli, kde sa konal štrajk a po osobných rozhovoroch s pracujúcimi sme boli veľmi potešení, koľko odhodlania v boji za svoje práva je v týchto ľuďoch. Toto vystúpenie pracujúcich z Volkswagenu dalo jasný odkaz celému Slovensku, aby sme jednotne, organizovane a odhodlane bojovali za svoje požiadavky a práva. Je to veľký precedens pre všetkých kapitalistov na Slovensku, že pracujúci sa u nás zobúdzajú a sú odhodlaní postaviť sa za svoje požiadavky a vytrvať. Musíme si uvedomiť, že toto je triedny boj, a v histórii to vždy fungovalo tak, že to čo si pracujúci nevydobyli sami, nikdy nedostali. História je plná príkladov bojov robotníckej triedy, kedy sa štátna moc a kapitalisti neštítili použiť akékoľvek násilie a represiu a veľa pracujúcich bolo aj chladnokrvne pozabíjaných. 
„Ostrý štrajk, ktorý sa začal vo Volkswagen Slovakia vážne ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku a pozíciu Slovenska na svetových trhoch. Zároveň si dovolím dodať, že odbormi prezentovanú požiadavku na rast miezd o 16 % vnímame ako výrazné ohrozenie konkurencieschopnosti celého automobilového priemyslu v regióne Visegradskej štvorky,“ vyhlásil prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay. Vzdor-strana práce odsudzuje tento postoj pána Sinaya a dodávame, že tu jasne vidno, na koho strane pán Sinay stojí. Na strane nadnárodných koncernov a oligarchov. Toto sú typické výroky pánov kapitalistov, ktorí strašia ohrozenosťou zamestnanosti a ekonomiky… Pracujúci vo Volkswagene bojujú za nás všetkých pracujúcich, lebo nám ukazujú, ako máme bojovať za to, čo nám patrí a pre pánov oligarchov a kapitalistov je to nebezpečný precedens, nakoľko sa boja, že sa zobudia na Slovensku aj ďalší pracujúci a Slovensko zasiahne vlna štrajkov a nezostane to len pri požiadavkách o zvýšenie platu. Toto je jediná cesta, ako zvyšovať našu životnú úroveň, ako bojovať za naše práva a vybojovať si čo nám patrí. Inšpirujte sa pracujúci na Slovensku a zomknite sa a choďte do štrajkov, lebo jedine triedny boj za naše záujmy, to jediné na kapitalistov platí. Pozrime sa na rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v podniku Volkswagen Bratislava: 63% ide na zamestnancov a 37% do kapitálu, takže vidíme, že priestor na zvyšovanie platov tu je dostatočný.
Vzdor-strana práce sa dlhodobo venuje aj ekologickým a enviromentálnym témam. Pálčivým problémom v poslednej dobe je drancovanie lesov na Slovensku a ubúdanie drevín a krovín na ostatných územiach. V roku 2014 sa na Slovensku vyťažilo približne 9,4 miliónov kubíkov drvenej hmoty. Pripomeňme si, že za posledné roky socializmu sa u nás ročne vyťažilo pribli
S obrovským zármutkom Vám oznamujeme, že nás navždy opustil úžasný človek, veľký bojovník za socializmus, za práva pracujúcich, sociálnu spravodlivosť, vynikajúci priateľ a komunista, človek s veľkým Č- Milan Krokavec. Boju za beztriedny svet, svet bez vykorisťovania človeka človekom, pomoc všetkým ľuďom dobrej vôle zasvätil celý svoj život. Bol to inteligentný a vzdelaný muž, ktorý obohacoval svojou múdrosťou a skúsenosťami každého, s kým sa stretol. Vedel viesť dlhé a trpezlivé diskusie o fungovaní sveta, spoločnosti, politike a všetkého okolo nás. Bol príkladom čestného,skromného a múdreho komunistu, ktorý žil príkladným životom a ktorého mali vo veľkej úcte aj jeho oponenti. 
Vážnym problémom Slovenska je starnutie populácie. Tento fenomén postihol Slovensko po roku 1989, dovtedy naša populácia patrila k najmladším v Európe. Faktom ostáva, že miera sociálnych istôt, istoty práce, bývania, zdravotnej starostlivosti za socializmu dokázali to, že sa u nás každoročne zvyšoval počet obyvateľov a pomer dôchodcov k pracujúcim bol viac ako optimálny. Dnes je pred nami vážny problém, s ktorým sa musíme poriadne popasovať a pripomeňme, že Vzdor-strana práce tvrdo odmieta reformu tipu zvyšovanie odchodu do dôchodku, lebo toto nepovažujeme za reformu, ktorá vyrieši starnutie populácie. Je to pre nás trestanie pracujúcich ľudí, ktorí tvrdo drú a do dôchodku majú odchádzať až v 65-67 rokoch. To je niečo nemysliteľné. Objavujú sa už aj názory kapitalistických ekonómov, že máme robiť až do 70-tky. Berme do úvahy aj fakt, že na Slovensku máme vysoké čísla úmrtnosti mužov už medzi 55tim a 59 rokom. To chce tento systém, aby nás rovno odnášali z práce do márnice? Tomuto hovoria dôchodková reforma?
