Zlyhanie komunistickej ľavice na Slovensku má viacero faktorov, o ktorých si detailnejšie môžeme povedať v nejakom inom osobitom článku, či diskusii, musím však jasne povedať, že komunistickej ľavici najviac zlomilo väz pôsobenie KSS v parlamente v rokoch 2002 až 2006, ktoré bolo jedným veľkým fiaskom. Komunistická ľavica sa ani po tomto fiasku a vypadnutí z parlamentu nedokázala vymaniť z nejakej škatuľky dogmatických a nekritických obdivovateľov bývalého režimu, z konzervativizmu, nomenklatúrneho skosnatenia a spolku spomínajúcich dôchodcov, ktorí stále žijú v starých časoch a nie realite… ( To samozrejme nechcem nijak uraziť prácu obetavých komunistov v dôchodkovom veku, všetká česť ich práci ). Na nostalgii a vnášaní sociálnodemokratických riešení sa však v dnešnej dobe stavať nedá. Veľakrát nemáme žiadnu koncepciu a len kopírujeme totožný model socializmu, ktorý už žiaľ padol a historicky sa vyčerpal, aj keď je v ňom množstvo pozitívnych vecí, veľakrát si však zatvárame oči pred vecami, ktoré v bývalom socializme fatálne zlyhali a teda ako celok už nie je použiteľný na nové podmienky, nakoľko by to skončilo tým istým krachom. Veľakrát absentujú nové postupy a progres a aj to z nás robí skôr konzervatívnu skameleninu, ako revolučnú antikapitalistickú, pokrokovú a demokratizačnú silu…
Uvedomme si, že komunsitická ľavica opäť po roku 1989 dostala od ľudí dôveru, keď sa KSS dostala v rokoch 2002-2006 do parlamentu a trestuhodne to všetko zahodila a opäť sklamala ľudí a práve tam tkvie ten prepad komunistickej ľavice a aj to, prečo sme v takom marazme akom sme… Ľudia nám jednoducho po tých skalamniach neveria a vidia, že sme sa reálne nikde ani neposunuli, prešľapujeme na mieste a keď reálne nezmeníme štýl našej práce a určité postoje, tak budeme v tej marginalite prešľapovat na mieste veľmi, ale veľmi dlho…
Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:
Slovensko v oblasti vynakladania prostriedkov na sociálnu starostlivosť patrí na chvost v EÚ, čo sa musí zmeniť aj z toho hľadiska, že Slováci sú ohrozený následnou chudobou v dôchodkovom veku, lebo jedným z hlavných dôvodov sú nízke mzdy. Celkovo je na Slovensku ohrozených až skoro 50% pracujúcich, ktorí zarábajú pod 700 Eur, čo je na Slovensku viac ako milión stotisíc zamestnancov. To znamená, že keď títo pracujúci zarábajú dlhodobo pod 700 Eur mesačne, tak ich budúci dôchodok môže byť niekde na úrovni 330 Eur, čo je pod hranicou chudoby.
PENTA tvrdí, že problémom v našom zdravotníctve sú nemocnice, v ktorých hrá rozhodujúcu úlohu štát. V preklade to znamená, že PENTE sa nepáči, že na Slovensku sú nemocnice v rukách štátu a brúsi si zuby na ich ovládnutie- privatizáciu a zisky, ktoré jej budú z tohto prebratia plynúť. PENTA už ovláda viacero našich nemocníc a toto je jasný signál, že si brúsi zuby na ďalšie. PENTA by nikdy nevstúpila do zdravotného sektora a nebudovala si tam také silné postavenie, keby vedela, že sa na tom poriadne nenapakuje a nedosiahne slušné zisky. Viacerí neoliberáli tvrdia, že nemocnice v súkromných rukách, sú efektívnejšie spravované a tie štátne tvoria iba dlhy. Pozrime sa však na jednu zásadnú vec, ktorú si títo podporovatelia súkromného biznisu v zdravotníctve neuvedomujú. Súkromné spoločnosti ako PENTA vlastnia lokálne nemocnice a zdravotné strediská, kde sa vykonávajú krátkodobé lekárske úkony, ako diagnostika, jednodňová chirurgia, plus úkony za ktoré sa dopláca, samozrejme potom sa tam dá krásne vytvárať zisk, nakoľko neposkytujete zdravotné úkony ako tzv. koncové nemocnice v rukách štátu, ktoré sú s celoslovenskou a celorepublikovou pôsobnosťou, kde sa konajú tie najťažšie operácie, kde ležia ľudia s najvážnejšími chorobami a zraneniami, kde veľa pacientov musí podstúpiť náročnú niekoľkomesačnú, pri niektorých až vyše ročnú nemocničnú liečbu. Pri koncových štátnych nemocniciach ide teda o dlhodobú starostlivosť pri najťažších prípadoch a to sú aj najdrahšie úkony, preto samozrejme majú potom tieto koncové nemocnice aj problém s vytváraním straty.
Kto mal možnosť vypočuť si Kiskov prejav na Valnom zhromaždení OSN, tak veľmi rýchlo zistil, že bol plný nenávisti voči krajinám, ktoré sa mu nehodia do jeho ideologickej škatuľky, že sa nedotkol žiadnych významných tém, ku ktorým by navrhol adekvátne mierové riešenia, že mal zase plné ústa všeobecných fráz. Kiska tak vyslal svetu jasný signál, že naďalej plní rolu poslušnej a podriadenej bábky USA a tzv. Trojky… Kiska nespomenul ani slovkom kritiku USA a NATO za ich zahraničné vojenské šialenstvá, ktoré za posledné desiatky rokov rozvrátili viacero krajín a regiónov a zanechali za sebou státisíce mŕtvych, ale pustil sa do obľúbenej témy a to kritiky Severnej Kórey, či Ruska, no na krajiny, ktoré patria do jeho ideologického tábora si nedovolil povedať ani slovko kritiky, tam je všetko v poriadku. Takto sa veru nespráva nezávislý štátnik, ale hlava satelitnej, nesvojprávnej krajiny: „V súčasnosti čelíme jednej z najhorších hrozieb pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Severná Kórea otvorene ohrozuje náš svet jadrovými zbraňami. Takéto vážne nerešpektovanie ľudského života nemožno tolerovať,“ povedal Kiska.
Nedávno som písal o devastácii unikátneho zavlažovacieho systému za posledných 28 rokov, ktorý bol vybudovaný za socializmu a poskytoval vlahu pre 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a bol tak účinnou zbraňou našich poľnohospodárov proti suchu. Dnes ostalo z neho len torzo a zavlažovací systém funguje len na území o rozlohe 60-tiśic hektárov. Tento rok opäť ukázal, ako akútne potrebujeme obnoviť zavlažovací systém hlavne tam, kde sa objavujú časté suchá, nakoľko tieto poľnohospodárske oblasti mali tento rok nedostatok vlahy. Toto všetko sa prejavilo pri tohtoročnej žatve, kedy na juhozápade Slovenska poľnohospodári zaznamenali úrodu zrna a krmovín až o 30% nižšiu a pri pšenici a jačmeni až o polovicu nižšiu ako minulý rok.
Aj horúčavy z roku 2017 nám jasne ukázali ďalší veľký problém, ktorý musíme urýchlene riešiť a z toho vyplýva aj ďalšie zistenie, že všetky kapitalistické vlády nechali za skoro 29 rokov trestuhodne zničiť jeden z unikátnych projektov socializmu a to závlahový melioračný systém. Ako hovorí viacero odborníkov, devastácia zavlažovacieho systému po roku 1989 v takom rozsahu, ako to prebehlo u nás, nemá obdobu v celej Európe. Pripomeňme si, že socialistický štát začal budovať závlahový systém v 50-tých rokoch a do roku 1989 investoval do neho okolo 2 miliardy korún. Za socializmu bolo vďaka vybudovanej kvalitnej siete melioračnej sústavy zavlažovaných okolo 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Dnešná realita je viac ako smutná, funkčná závlahová sústava ostala len na 60-tisíc hektároch. Boli vybudované rôzne zásobníky vody, umelé vodné nádrže, sieť kanálov, potrubí, vodných diel a priehrad… 
