Situácia, ktorá nastala v Banskobystrickom kraji v súvislosti s prímestskou dopravou, odkryla skutočnú tvár súčasného režimu. Súčasný župan v BB obviňuje zo situácie bývalého župana. Prívrženci bývalého župana ( stojí za zdôraznenie, že sa jednalo o čelného predstaviteľa krajnej pravice) sa veľmi účelovo, a takticky, na tejto téme snažia získať politické body.
Obviňujú súčasného župana z babráctva a neschopnosti. Podstata celého problému však spočíva celkom niekde inde. Je v podstate jedno, či by bol niekto iný na poste župana vtedy, alebo by bol niekto iný na poste župana teraz.
Podstata problému je totiž v systéme, ako takom. Tendencia za posledných 30 rokov bola taká, aby všetko riešil trh a aby štát vlastnil toho čo najmenej. Aby si štát kupoval služby od súkromného sektoru. Politici, či už regionálni, alebo aj celoštátni, sa pri tejto téme navzájom obviňujú a hádajú sa o tom, kto do akej miery pochybil, ktorá zmluva bola pre štát výhodná a ktorá nevyhodná. Stačilo by pritom tak málo, aby si štát potreby občanov mohol riešiť vo vlastnej réžii cez vlastné štátne podniky. Aby štát, či samosprávny kraj sa nemusel ísť prosiť súkromnej firme a dohadovať sa s ňou, za akých podmienok bude prevážať cestujúcich.
Či už sa totiž jedná o čiste súkromné firmy, alebo o súkromné firmy, v ktorých má svoj vlastnícky menšinový podiel nejaké mesto, či štát, v podstate výsledný efekt je rovnaký. Samosprávny kraj sa musí prísť prosiť a súkromná spoločnosť udáva tón, podľa ktorého musia všetci tancovať.
Ak by mestá, či kraje boli napojené na štátnu autobusovú dopravu, ktorú by financoval štát, neboli by nutné často nekonečne dlhé rokovania so súkromným sektorom o podmienkach autobusovej dopravy.
Ak chce byť štát naozaj štátom so všetkým čo k tomu patrí, mal by vedieť sám zabezpečiť základné potreby občanov. Tj. právo mať možnosť dopraviť sa z odľahlých regiónov do mesta na nákup, k lekárovi, na návštevu, či hoci len na bežný výlet.
Pokiaľ bude stav naďalej taký, aký je, tak o tom čo potrebujú, alebo nepotrebujú ľudia, bude naďalej rozhodovať neviditeľná ruka trhu. Záujmy občanov budú stále na vedľajšej koľaji a štát ako taký, bude iba trápnym príveskom súkromných ekonomických záujmov.
