Na Slovensko sa začalo vo veľkom dovážať aj lacnejšie ovčie mlieko z Rumunska, Bulharska, Talianska, či Francúzska. Ročne sa ho dovezie zhruba od 1 až po 2 milióny litrov. Na Slovensku vyprodukujeme pritom len niěco okolo 11 miliónov litrov ovčieho mlieka, no reálne by sme potrebovali aspoň 16 miliónov litrov. Za socializmu sa na Slovensku chovalo približne 700-tisíc oviec. V dnešnej dobe sa u nás chová len 370-tisíc oviec a počty z roka na rok klesajú. Za socializmu u nás ročne vyrábalo sedem mliekarní 5 370 ton bryndze. Dnes na Slovensku vyrába bryndzu síce 268 výrobcov, no ročne vyrobia o vyše polovicu bryndze menej, ako vyrobilo dokopy sedem mliekarní za socializmu, ide len o 2 518 ton ročne.
Prognózy teda pre naše ovčiarstvo nie sú vôbec priaznivé, nakoľko pri poklese stavov oviec u nás a stále narastajúceho dovozu ovčieho mlieka zo zahraničia ( zahraniční výrobcovia ovčieho mlieka si ho môžu vďaka štedrým dotáciám vo svojich domovských krajinách, či lacnejšej pracovnej sile a nižších odvodoch dovoliť predávať na Slovensku aj o 10 centov za liter menej, ako naši výrobcovia ), čoraz viacej našich výrobcov bryndze začalo používať na jej výrobu ovčie mlieko zo zahraničia a teda my spotrebitelia nevieme, či bryndza vyrobená na Slovensku, ktorú si kupujeme, pochádza z mlieka našich oviec… Preto my vo Vzdore-strane práce navrhujeme prijať zákon o pôvode mlieka, teda aby výrobcovia na etiketách museli uvádzať, z kade pochádza mlieko, ktoré bolo použité pri výrobku. Takto by spotrebitelia zistili, či ovčie mlieko v bryndze, ktorú si kúpili, pochádza zo Slovenska. Prečo je pôvod ovčieho mlieka v bryndzi tak dôležitý? Celý článok nájdete po kliknutí na ikonku Continue reading:
Je dosť dôležité vedieť, odkiaľ pochádza ovčie mlieko použité napr. na bryndzu, lebo naša slovenská bryndza je špecifická aj tým, že u nás chováme špecifické plemená oviec ( v zahraničí sú to iné plemená ) a po ďalšie, zloženie našich pasienkov je unikátne a odlišuje sa od tých v zahraničí. Špecifickosť našej bryndze teda závisí aj od prírodných daností a mikroflóry našej krajiny, skladby travín, pôdy a prvkov, ktoré sa nachádzajú len v našej prírode a práve to dodáva našej bryndzi jej unikátnosť. Je zistené, že určité významné látky pre náš organizmus sa nachádzajú len v ovčom mlieku od našich slovenských oviec a teda to zo zahraničia ho neobsahuje.
Pravá bryndza sa stala dnes pre väčšinu pracujúcich vďaka svojej cene luxusnou potravinou. Problémom je aj to, že obchodné reťazce tlačia na dodávateľov bryndze, aby znižovali jej cenu, čím sa deje to, že výrobcovia dávajú stále väčší podiel kravského mlieka do bryndze, čím ju znehodnocujú, nakoľko pravá bryndza má mať 100% podiel ovčieho mlieka a predajcovia ovčieho mlieka tak musia predávať mlieko za strašne nízke výkupné ceny.
Na Slovensko sa začalo vo veľkom dovážať aj lacnejšie ovčie mlieko z Rumunska, Bulharska, Talianska, či Francúzska. Ročne sa ho dovezie zhruba od 1 až po 2 milióny litrov. Na Slovensku vyprodukujeme pritom len niěco okolo 11 miliónov litrov ovčieho mlieka, no reálne by sme potrebovali aspoň 16 miliónov litrov. Za socializmu sa na Slovensku chovalo približne 700-tisíc oviec. V dnešnej dobe sa u nás chová len 370-tisíc oviec a počty z roka na rok klesajú. Za socializmu u nás ročne vyrábalo sedem mliekarní 5 370 ton bryndze. Dnes na Slovensku vyrába bryndzu síce 268 výrobcov, no ročne vyrobia o vyše polovicu bryndze menej, ako vyrobilo dokopy sedem mliekarní za socializmu, ide len o 2 518 ton ročne. 
