Slovensko od pádu socializmu trpí drastickou likvidáciou chovov hovädzieho dobytka, ošípaných, či kôz a oviec. Pripomeňme si, že počas socializmu sa v 80-tých rokoch na SR chovalo vyše 1,6 milióna kusov hovädzieho dobytka, dnes to je niečo cez 400-tisíc kusov, približne 700-tisíc oviec, v dnešnej dobe sa u nás chová len 370-tisíc oviec a počty z roka na rok klesajú, ošípaných sa chovalo až 2,7 milióna kusov a dnes to je len niečo okolo 585-tisíc kusov. Napr. len tak na porovnanie, za socializmu u nás vyrábalo sedem mliekarní 5 370 ton bryndze. Dnes na Slovensku vyrába bryndzu síce 268 výrobcov, no ročne vyrobia o vyše polovicu bryndze menej, ako vyrobilo dokopy sedem mliekarní za socializmu, ide len o 2 518 ton ročne.
Za posledný rok skončili až v 45tich družstvách a farmách s výrobou slovenského mlieka a ďalším hrozí podobný osud… Slovenskí mliekari zaznamenali stratu až 45 miliónov EUR… Približne 60% konzumného mlieka na našich pultoch pochádza zo zahraničia ! Slovensko sa z roka na rok prepadáva vo výrobe vlastných potravín. Podľa posledných zistení Potravinárskej komory Slovenska, v našich obchodných reťazcoch nájdeme len 37,2% našich potravín. Sú to naozaj alarmujúce čísla. Na Slovensku sa likvidujú chovy ošípaných, dojníc, oviec a ďalších hospodárskych zvierat. Zatvárajú sa mäsovýroby, bitúnky, mliekarne, no my vo veľkom zbrojíme.
Premiér Fico vyhlasoval, že radšej jeho vláda dá financie na mlieko, ako na zbrane. Slovenská vláda schválila nákup 485 obrnených bojových vozidiel za 1,2 mld Eur a zaviazala sa na rokovaní špičiek NATO, že drasticky navýšime aj prostriedky na našu armádu na 1,6% HDP ( dnes dávame na armádu 1,2% HDP, čo je približne miliarda EUR ) a je možné, že v horizonte niekoľkých rokov budeme dávať na armádu až 2% HDP, čo sú približne dve miliardy EUR, k čomu nás tlačí NATO. Tak opäť raz vidíme, ako nás premiér Fico zavádzal, keď nám tvrdil, ako dajú radšej poľnohospodárom a potravinárom, ako na zbrane. My hovoríme jasné nie zbrojeniu a miesto toho tieto financie investovať do poľnohospodárstva, na výstavbu diaľnic, nových štátnych bytov, podpory rodín, sociálne služby, zdravotníctva, školstva, či kultúry! No, vidíme smutnú realitu… Článok pokračuje po kliknutí na ikonku Continue reading:
Otázka postupného znovuobnovenia potravinovej sebestačnosti patrí k absolútnym prioritám Vzdoru-strany práce. Po roku 1989 bol slovenský poľnohospodársky sektor doslova vydrancovaný, niekdajšie úspešné družstvá boli z veľkej časti sprivatizované, mnohé z nich za „záhadných“ okolností skrachovali. Z pýchy slovenského hospodárstva zostali len zvyšky, kvôli čomu sa Slovensko stalo závislé na dovoze potravín ( často pochybnej kvality ) zo zahraničia.
Československo bolo za socializmu poľnohospodárskou veľmocou, no to sa podarilo za posledných 29 rokov totálne rozvrátiť. V akom stave je naše poľnohospodárstvo je alarmujúce aj z toho hľadiska, že pri rýchlom tempe nárastu obyvateľov Zeme a pri zvyšovaní spotreby potravín, vystavujeme našich obyvateľov veľkému riziku z nedostatku potrebnej výživy, nakoľko sa spoliehame na dovoz potravín ( aj to veľakrát pochybnej kvality) a to sa nám pri rôznych krízach kruto vypomstí nedostatkom potravín.
Potrebujeme opäť vybudovať potravinovú sebestačnosť, rapídne zvýšiť stavy dobytka, obnoviť zavlažovací systém na poľnohospodárskej pôde, aby sme na našom území vedeli vyprodukovať dostatok kvalitnej potraviny pre našich obyvateľov, aby sme vedeli vytvoriť nové pracovné miesta práve v poľnohospodárstve. Podpora poľnohospodárstva a potravinovej výroby je investíciou do budúcnosti a rozvoja celej krajiny.
Povedzme si však jedno, že kapitalizmu sa nikdy nepodarí vyriešiť hlad vo svete a pri stále narastajúcom počte ľudí to bude ešte horšie, nakoľko práve kapitalistický trhový systém môže za to, že vo svete je aj pri dostatku potravín hlad, nakoľko rozhodujúci je v ňom zisk pre určitú úzku skupinku oligarchov, ktorí na biznise s potravinami rozprávkovo bohatnú. Hlad a chudobu vo svete zastaví len porážka neoliberálneho kapitalizmu a nastolenie socializmu, ktorý bude pozerať na človeka ako na jedinečnú ľudskú bytosť a nie ako na ľudský zdroj, ktorý treba využiť pre blahobyt 1% buržoázie.
Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce
Slovensko od pádu socializmu trpí drastickou likvidáciou chovov hovädzieho dobytka, ošípaných, či kôz a oviec. Pripomeňme si, že počas socializmu sa v 80-tých rokoch na SR chovalo vyše 1,6 milióna kusov hovädzieho dobytka, dnes to je niečo cez 400-tisíc kusov, približne 700-tisíc oviec, v dnešnej dobe sa u nás chová len 370-tisíc oviec a počty z roka na rok klesajú, ošípaných sa chovalo až 2,7 milióna kusov a dnes to je len niečo okolo 585-tisíc kusov. Napr. len tak na porovnanie, za socializmu u nás vyrábalo sedem mliekarní 5 370 ton bryndze. Dnes na Slovensku vyrába bryndzu síce 268 výrobcov, no ročne vyrobia o vyše polovicu bryndze menej, ako vyrobilo dokopy sedem mliekarní za socializmu, ide len o 2 518 ton ročne.
