Keď sa povie Slovensko a fašizmus, mnohí si hneď predstavia osobu Mariána Kotlebu a jeho dnes parlamentnú stranu KOTLEBA – ĽUDOVÁ STRANA NAŠE SLOVENSKO, ako oficiálneho zástupcu fašizmu na Slovensku. Toto je však len veľmi zjednodušený a plytký pohľad na vec. Preto dovoľte ako príspevok krátku úvahu a ako sa povie „rozmýšľanie nahlas“. Na Slovensku, podobne ako v okolitých krajinách vrátane ČR, je ešte stále témou číslo jeden migrácia, prípadne, vojna na Ukrajine. Na základe týchto názorov sa vytvorili dve „mainstreemové“ skupiny, vrátane politických strán a to údajne protestné hnutie tých, ktorí „prekukli“ bruselskú propagandu a potom poplatné až nenávistné liberálne skupiny, médiá, mimovládky, a tiež politické strany z iného spektra. Mnohí to poznáte aj z ČR, kde vznikajú rôzne bloky pre a proti. Práve na protimigrantskej vlne získavajú hlasy a podporu rôzne skupiny a strany, ktoré bývajú označované ako fašistické. Ja osobne ako som už spomenul, považujem oba názory za mainstreem a ani jedna skupina nič neprekukla, nie je nad vecou. Práve naopak kombinácia týchto dvoch súperiacich skupín môže vyústiť do novej nenávisti, vojen a protiľudových diktatúr, k upevneniu moci kapitálu.
Migrácia
Migrácia, či už ekonomická, alebo vojnová, je všeobecne javom negatívnym. Je to jav a priamy dôsledok kapitalizmu, kde veľmoci napojené na veľkokapitál bojujú o svoje pôsobenie a panstvo, bojujú o prístup k nerastnému bohatstvu, pozemkom, lesom, ale i k lacnej pracovnej sile. Neraz je dôsledkom práve vojna v regióne. Na druhej strane fakt, že existuje svet bohatého (imperialistického) kapitalizmu a svet chudobného kapitalizmu, spôsobuje vysťahovalectvo za prácou a lepším životom. Veď to všetci poznáme. Chceš žiť? Vypadni na Západ a choď si zarobiť a tak sa podľa toho aj správame. Chodíme po Anglicku, Nemecku, Rakúsku a ďalších krajinách. A keďže konkurencia funguje aj na strane pracovnej sily, predávame svoju prácu podstatne nižšie, než je tamojší štandard. Východná Európa obsadzuje vo veľkom pracovné pozície na Západe. Dnes však už neplatí to, čo kedysi, že sa vrátime ako zbohatlíci. Vrátime sa, zaplatíme hypotéku a môžeme sa tam vrátiť. Máme teda to – čo sme mali za socializmu ako samozrejmosť – strechu nad hlavou, ale nemuseli sme chodiť ako vandráci, prácu sme našli priamo v obci, prípadne v okresnom meste.
A to máme ešte šťastie – narodili sme sa vo východnej Európe. Čo taký človek, ktorý sa narodí v africkej, ázijskej či latinskoamerickej mizérii? Títo ľudia sú vystavení kapitalizmu bez akýchkoľvek obmedzení a sociálnych práv – teda dávnemu snu všetkých liberálov. Nebolo by to tak – nebyť kapitalizmu a arogantných mocností, ktorí tamojšie prírodné, či ľudské zdroje (ako oni nazývajú ľudí) si ju už stáročia privlastňujú a drancujú a sú ochotní potlačiť akúkoľvek rebéliu voči vykorisťovateľskému poriadku. Preto niet divu, že ľudia z celého vykorisťovaného sveta chcú žiť lepšie, chcú riešiť iné problémy a tak sa snažia dostať tam, kde končí orabované bohatstvo ich prírody a rúk. Migrácia tu je už od počiatku kapitalizmu, témou dňa je dnes len preto, lebo ju umocnili imperialistické vojny.
Kriminalitu spôsobuje chudoba v kapitalizme
Ďalším argumentom je kriminalita. Tu je veľmi ťažké to posúdiť, nakoľko médiá nezverejňujú prípady, kedy sa nič nestalo, neinformujú o tom, že migrant prešiel pokojne po ulici. Už nehovoriac o rôznych vymyslených HOAXOCH a fotomontáží, ktoré ľudia vo veľkom zdieľajú na internete. Všeobecne ale platí, že čím väčšia chudoba, tým väčšia kriminalita. Zatiaľ čo v západných štátoch môžete nechať obchod bez dohľadu a nič vám nezmizne, v iných štátoch napr. Afriky musíte ísť do bankomatu s ochrankou, mnohé mestá sú v rukách gangov, platí zákon násilia. O tom, že kriminalita súvisí s chudobou svedčí príklad socialistickej Kuby. Zatiaľ čo na Kube niet gangov, deti chodia do školy, venujú sa krúžkom, v okolitých latinskoamerických štátoch chodia deti ozbrojené a živia sa neraz predajom drog.
Až keď skončí vykorisťovanie národa národom, až keď bude každý národ pracovať pre seba, až keď bude v každom štáte samozrejmosťou vzdelanie, bývanie a zdravotná starostlivosť, až potom skončí nelegálna masová migrácia. Z takých krajín budú utekať už len kriminálnici, špekulanti a takí ktorí chcú aby na nich robili iní. A verím tomu, že raz sa dočkáme sveta, kedy už tieto živly nebudú mať kam utekať.
Takéto uvažovanie je žiaľ pre mnohých zložité, len málokto chce túto situáciu chápať v kontexte, oveľa jednoduchšie je hovoriť o záplave čiernych opíc a obracať svoj hnev na imigrantov ako na agresorov, čo je samozrejme umocňované aj útokmi islamského štátu či vyhláseniami islamských radikálov. Tieto názory sú medzi ľuďmi pomerne rozšírené a obávam sa že z našej pozície máme len malú možnosť ich ovplyvniť.
Práve upútavaním svojho hnevu na imigrantov a obyvateľov inej národnosti pomáhame upevniť moc kapitálu, budeme sa biť, strieľať, vraždiť i nenávidieť medzi sebou. Kapitalistické princípy zostanú a to aj keď sa navzájom vyzabíjame. Kritika kapitalizmu možno znie ako omieľané a nerealizovateľné klišé, ale reálne iná možnosť ani neexistuje! Bedač sa nevyparí žiadnym zákazom ani prijatým zákonom!
Aké postoje by mali komunisti a antifašisti podľa môjho názoru zastávať?
Mali by vždy poukazovať na fakt, že migrácia je dôsledkom kapitalizmu – proti migrácii vystupovať výhradne týmto spôsobom
Nemali by propagovať názory, ktoré obracajú hnev nie na zriadenie, ale na migrantov
Treba pred ľuďmi odhaľovať ľudí, ktorí obracaním hnevu na migrantov pomáhajú upevňovať súčasný režim
Odmietať aj politiku neustáleho prijímania, teóriu multikulturalizmu, ktorou kapitalisti len maskujú dôsledky svojho systému. Pre upresnenie: porovnajme si, že my komunisti hovoríme o vysťahovalectve za prvej republiky ako o krivde kapitalizmu, ktorý vytváral chudobu a hladové doliny. Kapitalisti toto ignorujú a nazvú to „multikulturalizmom“.
Aktívne vystupovať proti Islamskému štátu – uvádzať svetlé príklady napríklad z boja Kurdov, ale aj z medzinárodnej brigády ICOR-u, kedy vďaka porážke ISIS a vybudovaní infraštruktúry sa mohlo do vlasti vrátiť niekoľko stotisíc ľudí.
Marián Kotleba
S volebným úspechom Mariána Kotlebu sa na slovenskej politickej scéne i v tzv. „protestnom hnutí“ odialo množstvo zaujímavých vecí. Mariána Kotlebu si mnohí pamätajú z gardistických pochodov ako pomerne jasného ľudácky orientovaného politika. Takých ľudí mal aj okolo seba ešte v čase, kedy bol členom Slovenskej pospolitosti. Ak nás niekto nazval „židoboľševikmi a pridal zopár vulgarizmov, bolo jasné, že sa jedná o prívrženca Mariána Kotlebu, resp. Slovenskej pospolitosti. Marián Kotleba predovšetkým už ako predseda Banskobystrického samosprávneho kraja zmenil taktiku a stal sa akoby protestnou stranou, vypustil jasné ideologické vyhranenie, i keď sa prejavuje len v spomínaní na Slovenský štát (na ten však spomínajú aj iné organizácie napr. SHO, niektoré bunky SNS, niektorí členovia Smer-SD a pod.) a odmietaní SNP. Týmto si Kotleba získal množstvo voličov a podporovateľov celkovo medzi mladými a z protestného hnutia. Kotlebu takto mnohí vnímajú. Vnímajú ho ako protestnú stranu, ktorá nepochádza zo zámožných kruhov, nevnímajú ho skrze nejaký fašizmus alebo gardistické pochody.
Mnohí sa čudujú ako to že vo vypálených obciach, alebo v obciach, ktoré trpeli fašizmom najviac, mal Kotleba dobrý výsledok. Treba sa vcítiť do myslenia týchto súčasných ľudí. Ich nezaujíma rok 1944 a ani 1945. Svet vnímajú skrze svoju životnú situáciu a to už nehovoriac o mladých, z ktorých veľká časť ak nie väčšina by nám nevedela ani len povedať, kedy vypuklo SNP, či kedy skončila vojna. Oni žiaľ nemajú koho voliť, nikto tu nie je, ešte ani my tu poriadne nie sme. VZDOR-strana práce sa ešte len preberá, KSS až na pár jedincov nerieši nič aktuálne, navyše premárnila obrovskú šancu v parlamente. Kotleba má veľký náskok. Sú tu len zbohatlícki klamári a Kotleba a preto mladí volia protestnú stranu, volia Kotlebu. To, že to je len protest navonok, že je to protest, ktorý sa pozerá na súčasný stav (podobne ako rôzne priame demokracie) to nám myslím nemusím spomínať.
Vznikla tu navyše skupina ľudí, ktorá podporuje všetko protestné a nerieši ideologické rozdiely. Áno sú tu ľudia, ktorí by najradšej videli všetky tzv. protestné strany na jednej kandidátke, sú tu ľudia, ktorí sú našimi fanúšikmi (samozrejme len na FB, neudržiavame s nimi žiaden aktívny kontakt) a zároveň i fanúšikmi Mariána Kotlebu a hnevajú sa na nás, keď ho označíme za fašistu. Celý pohľad na fašizmus a antifašizmus navyše domotala aj situácia na Donbase, kedy bojovníci proti ukrajinským fašistom využívajú predovšetkým antifašizmus z čias 2. svetovej vojny. V tomto Marián Kotleba stojí na pro-ruskej strane. Naopak Slovenská pospolitosť, ktorá sa v dnešnej dobe od Mariána Kotlebu dištancuje, stojí na strane banderovcov. Na prvý pohľad sa to môže javiť ako anomália, avšak z histórie poznáme prípady, kedy tieto nazvime ich „nacionalistické“ skupiny bojovali na rôznych stranách. Zmena taktiky Mariána Kotlebu však naštartovala aj rozkol medzi nacionalistami ako takými. Ako som už spomínal, Slovenská pospolitosť označuje Kotlebu za zradcu, kritizuje ho aj (polo)otvorený nacista Marián Magát, ktorý verejne nazýva A. Hitlera mierotvorcom. Chystá sa založenie ďalšej – vyhranenejšej strany. Či by mala úspech je otázne, nakoľko Kotleba získal práve na tom, že „zaoblil hrany“.
Celkovo nastalo zvláštne obdobie, kedy zrazu z verejnosti zmizli násilní nacisti s hákovými krížmi propagujúci Adolfa Hitlera. Teraz každý dokazuje, že nie je fašista ani nacista a akékoľvek takéto odhalenie by dalo za pravdu propagande, ktorá to tvrdí. Samotné tieto skupiny naopak nazývajú fašistami spolky ako EÚ, USA či NATO. Ja samozrejme nevylučujem, že sú tu dva typy fašizmu ako otvorenej buržoáznej diktatúry. Jedna môže prísť kľudne zhora za potlesku finančných oligarchov a druhá môže prísť ak sa k potlesku oligarchov pridajú aj tlieskajúci obyčajní ľudia pod vedľajším pódiom.
Myslím si, že našou najhlavnejšou úlohou v tejto veci je tieto skupiny aktivitou a mobilizáciou predbehnúť, získať ľudí na svoju stranu, ukázať im cestu skutočnej revolúcie, podstatnej a vedeckej zmeny spoločnosti narozdiel od populistických krokov, ktoré nejdu po podstatne.
Tento text vznikol ako príspevok na konferenciu o fašizme v Prahe.
Keď sa povie Slovensko a fašizmus, mnohí si hneď predstavia osobu Mariána Kotlebu a jeho dnes parlamentnú stranu KOTLEBA – ĽUDOVÁ STRANA NAŠE SLOVENSKO, ako oficiálneho zástupcu fašizmu na Slovensku. Toto je však len veľmi zjednodušený a plytký pohľad na vec. Preto dovoľte ako príspevok krátku úvahu a ako sa povie „rozmýšľanie nahlas“. Na Slovensku, podobne ako v okolitých krajinách vrátane ČR, je ešte stále témou číslo jeden migrácia, prípadne, vojna na Ukrajine. Na základe týchto názorov sa vytvorili dve „mainstreemové“ skupiny, vrátane politických strán a to údajne protestné hnutie tých, ktorí „prekukli“ bruselskú propagandu a potom poplatné až nenávistné liberálne skupiny, médiá, mimovládky, a tiež politické strany z iného spektra. Mnohí to poznáte aj z ČR, kde vznikajú rôzne bloky pre a proti. Práve na protimigrantskej vlne získavajú hlasy a podporu rôzne skupiny a strany, ktoré bývajú označované ako fašistické. Ja osobne ako som už spomenul, považujem oba názory za mainstreem a ani jedna skupina nič neprekukla, nie je nad vecou. Práve naopak kombinácia týchto dvoch súperiacich skupín môže vyústiť do novej nenávisti, vojen a protiľudových diktatúr, k upevneniu moci kapitálu.
