Nie je tomu tak dávno, čo premiér Fico vyhlásil, že radšej jeho vláda dá financie na mlieko, ako na zbrane. Reagoval tak na mliečnu krízu na Slovensku a na drastický pokles dojníc u nás. Neprešlo tak veľa času a slovenská vláda schválila bez väčšieho povšimnutia verejnosti nákup 485 obrnených bojových vozidiel za 1,2 mld Eur a zaviazala sa na rokovaní špičiek NATO, že drasticky navýšime aj prostriedky na našu armádu na 1,6% HDP ( dnes dávame na armádu 1,2% HDP, čo je približne miliarda EUR ) a je možné, že v horizonte niekoľkých rokov budeme dávať na armádu až 2% HDP, čo sú približne dve miliardy EUR, k čomu nás tlačí NATO. Tak opäť raz vidíme, ako nás premiér Fico zavádzal, keď nám tvrdil, ako dajú radšej poľnohospodárom a potravinárom, ako na zbrane, keď si uvedomíme, že vláda dala mliekarom mimoriadnu podporu vo výške 33 miliónov Eur, no na nákup obrnených bojových vozidiel investuje 1,2 mld Eur…
K zbrojeniu a navyšovaniu financií na armádu nás tlačia USA a NATO, za výraznej pomoci domácich elít, rôznych „bezpečnostných analytikov“, prezidenta Kisku a predstaviteľov našej vlády. Pritom Slovensko sa z roka na rok prepadáva vo výrobe vlastných potravín. Podľa posledných zistení Potravinárskej komory Slovenska, v našich obchodných reťazcoch nájdeme len 37,2% našich potravín. Sú to naozaj alarmujúce čísla. Na Slovensku sa likvidujú chovy ošípaných, dojníc, oviec a ďalších hospodárskych zvierat. Zatvárajú sa mäsovýroby, bitúnky, mliekarne, no my vo veľkom zbrojíme.
Patríme ku krajinám s najvyšším podielom dovezených potravín. Potravinárstvo u nás upadá a v tomto odvetví rapídne miznú pracovné miesta. Podpora štátu pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo je na Slovensku tretia najnižšia z celej EÚ. V produkcii potravín sme prakticky pod kritickou hranicou potravinovej bezpečnosti štátu. Slovensko musí začať rapídne investovať financie zo štátnej kasy do podpory slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Musíme začať výrazne zvyšovať dotácie pre našich poľnohospodárov, keď napr. v Dánsku, alebo Holandsku dostanú na jeden hektár poľnohospodári 400 Eur, na Slovensku je to 200 Eur a napr. v Maďarsku dostanú chovatelia od štátu na jednu dojnicu až o sto Eur viac.
Medzi priority Vzdoru-strany práce patrí obnova potravinovej sebestačnosti (ktorá bola počas socializmu na úrovni 130 percent, v súčasnosti klesá už pod 40 percent) a obnovenie družstevníckej tradície, čo by pomohlo pri riešení viacerých pálčivých problémov: nezamestnanosť, regionálne rozdiely (aj rómska problematika) a napokon dostupnosť kvalitných potravín pre slovenských občanov.
V našom programe je obnova družstiev, mäsokombinátov, fabrík na potravinovú výrobu a výrobkov, podpora pre komunitné pestovanie plodín, zeleniny, ovocia ( opäť obnovovať a zveľaďovať ovocné sady na celom území SR ) a drobnochovu zvierat, ktoré zabezpečia prácu aj pre množstvo nezamestnaných ľudí s nižším vzdelaním a v týchto opatreniach vidíme aj jeden z hlavných nástrojov, ako dokážeme pomôcť riešiť problémy Rómov, ktorí by v družstvách našli prácu. Zo skúseností z Anglicka jasne vyplýva, že slovenskí Rómovia tvoria v niektorých fabrikách v Anglicku zameraných na spracovanie mäsových výrobkov, či iných fabrikách zameraných na potravinovú výrobu aj 20-30% zamestnancov. O tom sa na Slovensku hovorí málo.
Štát musí konečne začať aj priamo zakladať štátne potravinárske podniky, ktoré výrazne pomôžu k potravinovej sebestačnosti našej krajiny.
Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce