Dňa 25. mája 1931 bude už 85 rokov od dnes zabudnutej, za to veľmi dôležitej udalosti pre slovenské komunistické hnutie – zásahu četníckych bodákov do štrajkujúcich robotníkov v Košútoch. Veľká hospodárska kríza, ktorá začala prepadom akcií na americkej burze New York Stock Exchange sa prejavila začiatkom 30. rokov aj v Československu – už na jej začiatku začal strácať cukrovar Dioségy svoje odbytiská, čo viedlo ku zhoršeniu sociálnej situácie pracujúcich. Tých začal organizovať komunista Štefan Major, ktorému sa podarilo doviesť robotníkov na verejné zhromaždenie, ktoré Okresný úrad v Galante nepovolil. Potom, čo došlo ku stretu robotníkov a četníkov, začali padať výstrely a použili sa bodáky. O chvíľu ležali na zemi traja mŕtvy (34-ročný Štefan Turzo z Košút, 20-ročný Alexander Žabka, tiež z Košút, 16-ročný Ján Gyevát zo Sládkovičova) a päť ľudí bolo zranených. Poslanec Štefan Major skončil na Okresnom súde v Galante a vo väznici spolu s ďalšími funkcionármi strany a komunistami z Košút. V okrese je následne absolútny zákaz zhromažďovania a obete sú pochované v tajnosti.
Košúty mali medzinárodnú dohru. Skupina komunistických intelektuálov okolo skupiny DAV (Vladimír Clementis, Ladislav Novomeský, Daniel Okáli a ďalší) totiž zabezpečila aby sa o tejto akcii dozvedel svet. DAVisti rozposielali preklady do zahraničných médií a tak upozornili na represívne zásahy kapitalistického štátu. DAVisti vydávajú špeicálne číslo DAVu s podtitulom „Nyní jev Košútech pořádek a klid…“
Komunisti v obrane pracujúcich
Pôsobenie DAVu na Slovensku malo obrovský význam aj preto, že dokázali osloviť ku podpore i nekomunistických umelcov. Ako reakcia na Košútske udalosti vychádza Manifest slovenských spisovateľov koncipovaný Okálim a Lukáčom, pod ktorý sa podpisujú aj nekomunisti Tajovský, Lukáč, Urban, Smrek, Vámoš a Makovický. O krvavých udalostiach v Košútoch píše aj Štefan Drug: „25. mája 1931 napadli Slávikovi četníci demonštráciu poľnohospodárskych robotníkov vedenú komunistickým poslancom Štefanom Majorom. Zastrelili troch demonštrantov a mnohých zranili. … Četníci vykázali z Košút aj komisiu Ligy pre ľudské práva, zloženú zo samých právnikov, ktorej bol aj člen redakcie DAVu D. Okáli.“ (DRUG, Š. DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965. s. 53)
Štefan Major
Štefan Major je jedna z prvých obetí kapitalistickej 1. ČSR, o ktorej sa dnes už v tomto kontexte v médiách nehovorí. Organizátor štrajkov a protestov na južnom Slovensku, večne prenasledovaný, súdený, v DAVe prehlásil: „Mňa kriminál nezmenil, len mňa utvrdil v mojom presvedčení. Som vojakom triedneho boja. A keď ste mňa postavili na prvé miesto, je to veľký ukol. Budem sa snažiť, aby som tento úkol čestne plnil. Ale musíte vedieť, že bez Vás nemôžeme dosiahnuť ničoho. Len vtedy, keď v bojoch pracujúcehi ľudu všeobecne budete na svojich miestach, bude víťazstvo naše.“
Súd so Štefanom Majorom bol sfilmovaný v rámci TV filmu Smrť ministra z roku 2009. Právnik Vladimír Clementis sa bez nároku na honorár zastával pracujúcich ako to zobrazuje aj nasledujúce video.
Emil Kadnár napísal o tejto udalosti v roku 1963 knihu Krvavé Košúty, ktorá sa stala aj predlohou pre rozhlasovú hru.
Vlna štrajkov v 1. ČSR
Štrajkov a protestov bolo v 1. republike ako húb po daždi. Okrem Krompách treba určite spomenúť aj mestá ako Nové Mesto nad
Busta Štefana Majora
Váhom, Gemerská Hôrka, Hlohovec, Rumanová, Močenok a Vráble. Podľa J. Minárika bolo na Slovensku v rokoch 1921-1938 asi 920 štrajkov, na ktorých sa zúčastnilo 270 000 robotníkov. V rokoch krízy 1929-1933 úrady zaznamenali 1034 akcií nezamestnaných. Dodnes stojí v Košútoch pamätník obetiam kapitalizmu a busta Štefana Majora.
Košúty sú varovným signálom, ako ďaleko môže štátna moc kapitalistických štátov zasiahnuť voči sociálnym právam pracujúcich. Bude sa história opakovať? Košúty sú významným miestom pre komunistické hnutie a je na čase obnoviť pripomínanie si tejto krvavej udalosti. Košúty sú miestom, ktoré symbolizuje skutočný triedny boj pracujúcich za svoje práva. Košúty boli a sú symbol hrdinstva pracujúcich, ktorí riskovali a niektorí i stratili svoje životy. Aj taká bola realita „demokratickej“ Prvej Československej republiky.
…a aká je situácia poľnohospodárov dnes? Valcujú ich nadnárodné korporácie, šuriansky cukrovar chátra, cukor kupujeme zo zahraničia a obchodná zmluva TTIP z nás definitívne môže urobiť nesebestačnú kolóniu, v ktorej budú o všetkom rozhodovať korporácie a koncerny. „Nové Košúty“, ktoré symbolizuje každá slovenská dedina, kde vládne mizéria a beznádej, povstanú už čoskoro…
Košutským
Střílelo se dnes ; a zítra třebas přijdou
Trenčín, Košice a Šurany.
Cožpak žandár za to múže,
že mu vběhne psisko do rány?
Tiše, tiše! Ať je puška
O líc dobře opřená!
Tiše, tiše, ať je rány dobře slyšet,
ať se z dálek vráti jednou ozvěna
F.X. Šalda
Máj 1931 – Dohodou o zvýšení platov sa skončil štrajkový boj cestárskych robotníkov stavajúcich cestu zo Serede do Trnavy. Seredský štrajk cestárov vypukol 15.mája živelne pod vplyvom štrajku zemerobotníkov. Štrajkové boje zemerobotníkov – Štrajkové boje skončili víťazstvom štrajkujúcich. Veľkostatkári boli nútení prijať zvýšenie miezd dľa návrhu predstavitelov Červených odborov a poľnohospodárskych sekcií marx. Medzinárodného všeodborového zväzu. V tento deň prebiehali ešte ostré štrajkové boje na panstvách v Gáni, Košutoch. Štrajk ukončili len zemerobotníci pracujúci v cukrovare v Dioségu /Sladkovičovo/ Pozn. redakcie: Cukrovar Dioségy (dnes Sládkovičovo) je dnes tiež zrušený (takže nemá už kto štrajkovať…)
Dňa 25. mája 1931 bude už 85 rokov od dnes zabudnutej, za to veľmi dôležitej udalosti pre slovenské komunistické hnutie – zásahu četníckych bodákov do štrajkujúcich robotníkov v Košútoch. Veľká hospodárska kríza, ktorá začala prepadom akcií na americkej burze New York Stock Exchange sa prejavila začiatkom 30. rokov aj v Československu – už na jej začiatku začal strácať cukrovar Dioségy svoje odbytiská, čo viedlo ku zhoršeniu sociálnej situácie pracujúcich. Tých začal organizovať komunista Štefan Major, ktorému sa podarilo doviesť robotníkov na verejné zhromaždenie, ktoré Okresný úrad v Galante nepovolil. Potom, čo došlo ku stretu robotníkov a četníkov, začali padať výstrely a použili sa bodáky. O chvíľu ležali na zemi traja mŕtvy (34-ročný Štefan Turzo z Košút, 20-ročný Alexander Žabka, tiež z Košút, 16-ročný Ján Gyevát zo Sládkovičova) a päť ľudí bolo zranených. Poslanec Štefan Major skončil na Okresnom súde v Galante a vo väznici spolu s ďalšími funkcionármi strany a komunistami z Košút. V okrese je následne absolútny zákaz zhromažďovania a obete sú pochované v tajnosti.
reakcia na Košútske udalosti vychádza Manifest slovenských spisovateľov koncipovaný Okálim a Lukáčom, pod ktorý sa podpisujú aj nekomunisti Tajovský, Lukáč, Urban, Smrek, Vámoš a Makovický. O krvavých udalostiach v Košútoch píše aj Štefan Drug: „25. mája 1931 napadli Slávikovi četníci demonštráciu poľnohospodárskych robotníkov vedenú komunistickým poslancom Štefanom Majorom. Zastrelili troch demonštrantov a mnohých zranili. … Četníci vykázali z Košút aj komisiu Ligy pre ľudské práva, zloženú zo samých právnikov, ktorej bol aj člen redakcie DAVu D. Okáli.“ (DRUG, Š. DAV a davisti. Bratislava: Obzor. 1965. s. 53)
