Vzdor-strana práce predstavuje verejnosti svoju poľnohospodársku reformu, ktorá je však len začiatkom premeny slovenského poľnohospodárstva. Tieto návrhy sú aplikovateľné už v kapitalistickom zriadení, cieľom Vzdoru-strany práce je však postupná premena kapitalistického poľnohospodárstva na poľnohospodárstvo socialistické, ktoré je možné dosiahnuť iba v podmienkach socializmu, ktorý je našim dlhodobým cieľom. Chceme plnú obnovu potravinovej sebestačnosti, družstevníctva a národného hospodárstva. Poľnohospodárstvo sa musí stať opäť pýchou Slovenska.

Vzdor-strana práce preto navrhuje nasledovné riešenia:

1. štátne subvencie, stimuly, zjednodušený prístup k výhodným pôžičkám prostredníctvom novozaloženej Štátnej rozvojovej banky, ktorá by ponúkla bezúročný, dlhodobý úver pre všetkých družstevníkov a malopodnikateľov, ktorí začnú vlastnú poľnohospodársku produkciu, ale pod prísnym štátnym dohľadom.

2. majetkový vstup štátu do agrosektoru, zakladanie nových štátnych, resp. štátno-súkromných fariem;

3. podpora zakladania svojpomocných lokálnych poľnohospodárskych družstiev

4. skvalitnenie odborného školstva, príprava budúcich kapacít pre poľnohospodársky sektor;

5. založenie štátneho obchodného reťazca ako spoľahlivého odbytiska slovenských výrobkov;

6. daňové bonusy pre súkromné, súkromno-štátne a štátne obchodné reťazce, ktoré budú uprednostňovať slovenské výrobky;

7. vznik špecializovanej Štátnej poľnohospodárskej agentúry, ktorá bude za výhodných podmienok skupovať domácu produkciu od farmárov, či družstiev s cieľom jej ďalšej distribúcie;

8. opätovné znemožnenie predaja pôdy do rúk cudzincov, prinavrátenie aspoň časti doteraz predanej pôdy do rúk štátu, alebo slovenských občanov;

9. predkupné právo pre štát pri predaji pôdy a povinnosť prenájmu dlhodobo nevyužívanej pôdy štátu za symbolickú cenu (týka sa to súkromných majiteľov, cirkví, ako aj iných subjektov, vlastniacich potenciálne využiteľnú úrodnú pôdu).

10. zavedenie jasného pravidla, že export a import musí byť vyvážený, resp. to musí byť cieľom ekonomiky. Naše prebytky vyvážať a naopak dovážať nedostatky.

11. vytvorenie Výrobných správ (tento systém sa u nás osvedčil v dobe socializmu), ktoré budú vytvárať a kontrolovať plány produkcie. Taktiež budú dohliadať na regionálny rozvoj danej oblasti.

Štátne subvencie, stimuly, pôžičky

V mizérii, akej sa slovenské poľnohospodárstvo momentálne nachádza, a so zreteľom na absolútne kľúčovú úlohu, ktorú má potravinová sebestačnosť z hľadiska národných záujmov Slovenska, môžu priniesť ovocie už len komplexné štrukturálne reformy.
Cestou k oživeniu poľnohospodárstva budú rozsiahle štátne stimuly a subvencie pre poľnohospodárov v podobe výhodných pôžičiek od Štátnej rozvojovej banky, ktorá by ponúkla bezúročný, dlhodobý úver pre všetkých družstevníkov a malopodnikateľov, ktorí začnú vlastnú poľnohospodársku produkciu, ale pod prísnym štátnym dohľadom.

Štát bude vyslovene podporovať i migráciu za prácou, nakoľko v súčasnosti na mnohých úrodných oblastiach (napríklad na východnom Slovensku) chýba kvôli nepriaznivému demografickému vývoju i ekonomickým problémom produktívna pracovná sila – rozsiahlé pozemky s úrodnou pôdou tak ostávajú z veľkej časti nevyužité, čo si za súčasného stavu potravinovej závislosti na zahraničí jednoducho nemôžeme dovoliť.

Podpora vzniku lokálnych svojpomocných družstiev

Významné miesto v rámci poľnohospodárskej reformy zastáva obnova družstevného poľnohospodárskeho podnikania (najmä) na vidieku.
Družstevníctvo sa hojne využívalo predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva, kedy sa drobní chovatelia, pestovatelia, hospodári či živnostníci dobrovoľne združovali do väčších svojpomocných družstiev s cieľom spoločného podnikania, v rámci ktorého sa spoločne delili o náklady, výnosy i o poznatky, pričom z časti spoločných ziskov boli dokonca schopní samostatne a spontánne (bez štátnych zásahov) financovať rozličné verejnoprospešné aktivity, ako napríklad zakladanie kultúrnych spolkov, robotníckych domov či zveľaďovanie okolia.

Drobní chovatelia, pestovatelia či živnostníci čelia v súčasnosti aj kvôli konkurencii zo strany nadnárodných potravinových korporácií predovšetkým problémom so získavaním odbytiska pre svoje produkty. Štát preto bude podporovať implementovanie prvkov družstevníctva a prostredníctvom poverených inštitúcií iniciovať spájanie poľnohospodárov do svojpomocných družstiev. Tie by v ideálnom prípade spĺňali dve základné funkcie: funkciu spoločného odbytiska pre produkty svojich členov, resp. funkciu financovania rozbehu podnikania nových členov – družstevníkov. Družstvá budú zároveň aj akousi ľudovou platformou na výmenu cenných informácií a zdieľanie poznatkov a skúseností.

Funkciu spoločného odbytiska pre svoje produkty budú družstvá vykonávať realizáciou spoločného obchodného spolku, ktoré budú sústreďovať produkty svojich členov vo svojich rukách. Následne ich budú predávať priamo spotrebiteľom, sprostredkovateľským spoločnostiam (napríklad Štátnej potravinárskej agentúre) či obchodným reťazcom. Tieto obchodné družstvá by tiež mohli v budúcnosti prevádzkovať vlastné družstevnícke predajne, kde by popri predaji vlastných produktov mohli aj klasicky obchodovať so zmiešaným tovarom.

Družstvá budú tiež prostredníctvom menších krátkodobých pôžičiek financovať rozbeh poľnohospodárskej činnosti nových záujemcov o členstvo v družstve, ktorí tiež budú môcť využiť poradenský a iný potrebný servis zo strany družstva. Nový družstevník by po prijatí finančných prostriedkov naštartoval svoju činnosť za asistencie ostatných členov družstva, pričom by sa okamžite ako plnohodnotný družstevník spolupodieľal v istej miere na rozhodovacích procesoch, ako aj na hospodárskom výsledku družstva. Z vlastného podielu na zisku by potom postupne splácal svoju pôžičku.

Očakávané pozitívne efekty zakladania svojpomocných družstiev:
1. spoločné zdieľanie nákladov, výnosov, i know-how, profit pre všetkých členov;
2. vytvorenie priestoru pre prirodzenú ľudskú kreativitu, ľudovú vynachádzavosť, iniciatívu „zdola“;
3. rozvoj života v obciach, oživenie prirodzeného citu pre spoluprácu v komunite na úkor individualizmu a egoizmu vštepovaného špekulatívnym kapitalizmom;
4. posilnenie lokálpatriotizmu, pocitu vzájomnej dôvery a hrdosti občanov na účasť v  unikátnom projekte, v rámci ktorého sa môžu realizovať, spolupodieľať sa na vytváraní spoločných hodnôt, na rozhodovacích procesoch, ako aj na ziskoch.

Iste, presná organizačná štruktúra, stanovy, ako aj spôsoby a metódy družstevníctva sa budú rôzniť od regiónu k regiónu, od dediny k dedine, avšak bude existovať všeobecný jednotný univerzálny „manuál“ pre zakladanie svojpomocných spolkov po celej republike, použiteľný pre všetky obce. Vypracovanie tohto konceptu budú mať na starosti k tomuto účelu poverené pracovné skupiny novozaložených Výrobných správ, pričom následne budú s problematikou oboznámení predstavitelia na nižších úrovniach štátnej moci, a to od županov, cez starostov až po rôzne poľnohospodárske záujmové zdruŽenia. Univerzálny manuál bude priebežne flexibilne vylepšovaný a dopĺňaný na základe skúseností s jeho implementovaním v jednotlivých regiónoch a obciach.

Založenie Výrobných správ

Vytvorenie Výrobných správ (tento systém sa u nás osvedčil v dobe socializmu), ktoré budú vytvárať a kontrolovať plány produkcie. Taktiež budú dohliadať na regionálny rozvoj danej oblasti. Keďže poľnohospodárstvo vplýva na životné prostredie, Výrobné správy budú plánovať a dozerať napr. na rovnomerné rozloženie osevných plôch, chovu ošípaných, hov. dobytka, oviec atď. Prečo je dôležitá táto funkcia? Príklad. Dnes sa často deje, že jedno družstvo je zamerané napr. iba na pestovanie kukurice, pretože v okrese sa nachádzajú dve bioplynky a tak na poliach široko ďaleko nevidíte nič len kukuricu a napr. včelári maj´´u teda smolu. Výrobné správy sú teda dôležité z hľadiska usporiadania a všeobecného obrazu slovenského poľnohospodárstva.

Skvalitnenie poľnohospodárskeho školstva

Rozsiahle štátne stimuly, ako aj zakladanie štátnych fariem, či svojpomocných spolkov budú prirodzene realizované ruka v ruke spolu s oživením slovenského poľnohospodárskeho školstva. Jeho cieľom bude revitalizácia existujúcich stredných i vysokých škôl orientovaných na agropodnikanie či poľnohospodárstvo všeobecne, alebo v prípade potreby vytvorenie ďalších škôl. Nakoľko pri obnove slovenskej potravinovej sebestačnosti treba počítať so zvýšeným dopytom po kvalifikovanej pracovnej sile a po odborníkoch, otázka výchovy budúcich kapacít je jednou z priorít.

Školské osnovy bude treba prepracovať v súlade s najnovšími poznatkami a trendmi v oblasti efektívnej a zdraviu prospešnej poľnohospodárskej výroby, ako napríklad permakultúrne či organické poľnohospodárstvo. Najtalentovanejší študenti dostanú od štátu rôzne stimuly a odmeny, pričom po skončení štúdií budú mať prístup k najvýhodnejším pôžičkám od Štátnej rozvojovej banky na kúpu (alebo prenájom) úrodnej pôdy. Takáto politika bude nepochybne silným motivačným faktorom aj pre žiakov a ich rodičov pri výbere strednej školy, ktorí tak namiesto neperspektívnych lákavo znejúcich odborov, chrliacich obrovské množstvo absolventov bez reálnej šance uplatnenia na trhu práce, uprednostnia dlhodobú perspektívu v prebudovanom národnom poľnohospodárstve. Takýto prístup taktiež nepochybne vo významnej miere prispeje k opätovnému prinavráteniu dôstojnosti profesii poľnohospodára.

Teória získavaná v škole musí byť úzko prepojená s praktickou činnosťou v agrosektore ešte počas stredoškolských štúdií, a to v podobe školskej praxe realizovanej priamo v rastlinnej či živočíšnej výrobe v štátnych, resp. štátno-súkromných farmách, vo vidieckych družstvách, alebo u partnerských súkromníkov. Na tento účel budú vybudované ubytovne, internáty i študentské domovy s patričným vybavením. Práca študentov v rámci školskej praxe bude realizovaná na základe brigádnických dohôd o vykonaní práce, pričom za vykonanú prácu budú riadne odmenení.

Štátny obchodný reťazec a Štátna potravinárska agentúra

Problém odbytiska pre produkty slovenských poľnohospodárskych spoločností, či už štátnych, štátno-súkromných, súkromno-štátnych, súkromných, alebo družstevných, môže byť čiastočne vyriešený prostredníctvom vytvorenia jedného štátneho obchodného reťazca, ktorý bude uprednostňovať slovenské výrobky – či už väčším podielom na celkovom sortimente, alebo v rámci cenovej politiky, vďaka ktorej by boli slovenské výrobky lacnejšie, ako dovážané. K podobnému konaniu budú motivované aj súkromné obchodné reťazce a obchody, a to prostredníctvom rôznych daňových úľav pri uprednostňovaní slovenských výrobkov. Ä čo sa týka spôsobu vytvorenia štátneho obchodného reťazca, popri vybudovaní úplne nového reťazca „na zelenej lúke“ bude ďalšou možnou alternatívou odkúpenie už existujúceho súkromného obchodného reťazca a jeho prebudovania na štátny.

Jedným z najväčších problémov špekulatívneho kapitalizmu je neprimerané navyšovanie cien kvôli nadbytočným článkom v distribučnom reťazci. Vzdor-strana práce plánuje vyriešiť tento problém vytvorením Štátnej potravinárskej agentúry (ŠPA) pod pôsobnosťou Ministerstva poľnohospodárstva SR, ktorá bude plniť funkciu sprostredkovateľa medzi výrobcami a predajcami. Kde by nebol z rôznych dôvodov možný priamy predaj produktov spotrebiteľom, obchodom či obchodným reťazcom, k slovu by sa dostávala ŠPA. Tá by skupovala výrobky od slovenských štátnych, štátno-súkromných, súkromno-štátnych, súkromných či družstevných podnikov za re álne ceny, pričom do obchodných reťazcov by ich predávala s minimálnou prirážkou, či dokonca aj za menšiu sumu. Rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou by v tomto prípade tvoril špecifickú štátnu formu podpory výroby slovenských výrobkov.

Taktiež bude potrebné výraznejšie vizuálne označenie slovenských výrobkov, aby aj uvedomelí občania okamžite pri nákupe rozpoznali výrobky, kúpou ktorých priamo podporia domácu ekonomiku. Vzdor-strana práce bude taktiež trvať na zákonnom zákaze používania označenia „slovenský“, resp. jeho rôznych odvodenín v názve zahraničných produktov a producentov – táto požiadavka sa bude týkať všetkých produktov, ako aj výrobcov a poskytovateľov služieb všeobecne, nielen v rámci poľnohospodárstva.

Vzdor-strana práce