
1.Ahoj Miro, môžeš sa v krátkosti predstaviť?
Volám sa Miroslav Pomajdík, som vyštudovaný politológ a mám 30 rokov. Od ukončenia štúdia som pracoval ako historik, novinár a aj ako robotník v Anglicku. Vyrastal som v Smižanoch a momentálne bývam už dlhšiu dobu v obci Arnutovce so svojou snúbenicou.
2. Si podpredsedom Vzdor strany práce, ako dlho si už v strane, ako dlho sa celkovo venuješ politickej činnosti a aký je tvoj dôvod prečo sa politike venuješ?
Som členom Vzdoru-strany práce, kde zastávam funkciu podpredsedu strany. Bol som jeden zo zakladajúcich členov Vzdoru-strany práce, ktorá vznikla v roku 2014. Politicky sa angažujem od svojich 17-tich rokov, keď som vstúpil do mládežníckej komunistickej organizácie Socialistický zväz mladých, v ktorej som sa neskôr stal predsedom v dvoch volebných obdobiach. Práve v Socialistickom zväze mladých vyrástlo a pôsobilo viacero výrazných osobností dnešnej komunistickej ľavice na Slovensku, ako napr. Stano Pirošík, Artur Bekmatov, Ivan Luljak, Jozef Hrdlička, Martin Zeleňák, Jozef Vacula, Vladimír a Martin Jágrikovci, Michal Frič, či Tono Vilček.
Keď som mal 18 rokov, vstúpil som do Komunistickej strany Slovenska. Musím podotknúť, že aj keď som bol jednou z výraznejších postáv KSS, čo dokazovali aj parlamentné voľby v roku 2012, kedy som počtom preferenčných hlasov skončil na 2. mieste za predsedom strany Hrdličkom, nikdy som nebol členom vedenia KSS. V roku 2013 som aj s ďalšími mladými členmi po rôznych vnútrostraníckych nezhodách ohľadne smerovania strany odišiel z KSS a v roku 2013 sme založili OZ Vzdoru-hnutie práce a neskôr novú politickú stranu Vzdor-stranu práce. V boji za práva pracujúcich a sociálnu spravodlivosť sa angažujem prakticky už vyše 13 rokov.
Môj dôvod vstupu do politiky bol taký, že sa nechcem zmieriť s tým, že pracujeme pre blahobyt úzkej skupiny oligarchov, ktorí držia v rukách hospodárstvo Slovenska, ktoré nám už dávno nepatrí a krajina, kde pracujúci nevlastnia svoje výrobné prostriedky, svoje hospodárstvo, je len obyčajnou neslobodnou hračkou v rukách oligarchov a toto je realita dnešného kapitalistického sveta, kde sa čoraz viac kumuluje bohatstvo v rukách boháčov a tí tak majú neskutočnú moc, kedy cez obrovský nahromadený kapitál korumpujú všetko a všetkých. Kupujú si politikov, ktorí potom presadzujú také zákony, ktoré im vyhovujú. Za kapitalistickými stranami sú vždy oligarchovia, ktorí takto ovplyvňujú politiku celej krajina, tak o akej slobode a demokracii sa tu potom bavíme… Kde sú veľké majetky a kapitál, tam je aj moc… Zmieriť sa s týmto stavom znamená poprieť všetko ľudské a nechať voľnú ruku zlu! Títo ľudia vždy hľadeli na seba a nám hádzali len zbytky, aby sme sa medzi sebou o ne pobili a ešte ich za to milovali, že nám vôbec niečo hodili.
Chce to ale odstránenie systému s jeho mechanizmom, odstránenie jednotlivcov bez odstránenia pôvodcu nič nerieši. Na ich miesto by prišli ďalší, ktorí by hrabali a vykorisťovali. Moje angažovanie v politike v krátkosti vysvetľuje aj môj starší citát: „Keď ťa dostanú raz na kolená, opráš sa a znovu postav a bojuj, bojuj za svoju česť a ideály. A keď raz niekde budeš umierať potupený a zronený, spomeň si na to, že po všetkom tom zlom, si ty zostal stále ČLOVEKOM.“
Slovensko v oblasti vynakladania prostriedkov na sociálnu starostlivosť patrí na chvost v EÚ, čo sa musí zmeniť aj z toho hľadiska, že Slováci sú ohrozený následnou chudobou v dôchodkovom veku, lebo jedným z hlavných dôvodov sú nízke mzdy. Celkovo je na Slovensku ohrozených až skoro 50% pracujúcich, ktorí zarábajú pod 700 Eur, čo je na Slovensku viac ako milión stotisíc zamestnancov. To znamená, že keď títo pracujúci zarábajú dlhodobo pod 700 Eur mesačne, tak ich budúci dôchodok môže byť niekde na úrovni 330 Eur, čo je pod hranicou chudoby.
PENTA tvrdí, že problémom v našom zdravotníctve sú nemocnice, v ktorých hrá rozhodujúcu úlohu štát. V preklade to znamená, že PENTE sa nepáči, že na Slovensku sú nemocnice v rukách štátu a brúsi si zuby na ich ovládnutie- privatizáciu a zisky, ktoré jej budú z tohto prebratia plynúť. PENTA už ovláda viacero našich nemocníc a toto je jasný signál, že si brúsi zuby na ďalšie. PENTA by nikdy nevstúpila do zdravotného sektora a nebudovala si tam také silné postavenie, keby vedela, že sa na tom poriadne nenapakuje a nedosiahne slušné zisky. Viacerí neoliberáli tvrdia, že nemocnice v súkromných rukách, sú efektívnejšie spravované a tie štátne tvoria iba dlhy. Pozrime sa však na jednu zásadnú vec, ktorú si títo podporovatelia súkromného biznisu v zdravotníctve neuvedomujú. Súkromné spoločnosti ako PENTA vlastnia lokálne nemocnice a zdravotné strediská, kde sa vykonávajú krátkodobé lekárske úkony, ako diagnostika, jednodňová chirurgia, plus úkony za ktoré sa dopláca, samozrejme potom sa tam dá krásne vytvárať zisk, nakoľko neposkytujete zdravotné úkony ako tzv. koncové nemocnice v rukách štátu, ktoré sú s celoslovenskou a celorepublikovou pôsobnosťou, kde sa konajú tie najťažšie operácie, kde ležia ľudia s najvážnejšími chorobami a zraneniami, kde veľa pacientov musí podstúpiť náročnú niekoľkomesačnú, pri niektorých až vyše ročnú nemocničnú liečbu. Pri koncových štátnych nemocniciach ide teda o dlhodobú starostlivosť pri najťažších prípadoch a to sú aj najdrahšie úkony, preto samozrejme majú potom tieto koncové nemocnice aj problém s vytváraním straty.
Kto mal možnosť vypočuť si Kiskov prejav na Valnom zhromaždení OSN, tak veľmi rýchlo zistil, že bol plný nenávisti voči krajinám, ktoré sa mu nehodia do jeho ideologickej škatuľky, že sa nedotkol žiadnych významných tém, ku ktorým by navrhol adekvátne mierové riešenia, že mal zase plné ústa všeobecných fráz. Kiska tak vyslal svetu jasný signál, že naďalej plní rolu poslušnej a podriadenej bábky USA a tzv. Trojky… Kiska nespomenul ani slovkom kritiku USA a NATO za ich zahraničné vojenské šialenstvá, ktoré za posledné desiatky rokov rozvrátili viacero krajín a regiónov a zanechali za sebou státisíce mŕtvych, ale pustil sa do obľúbenej témy a to kritiky Severnej Kórey, či Ruska, no na krajiny, ktoré patria do jeho ideologického tábora si nedovolil povedať ani slovko kritiky, tam je všetko v poriadku. Takto sa veru nespráva nezávislý štátnik, ale hlava satelitnej, nesvojprávnej krajiny: „V súčasnosti čelíme jednej z najhorších hrozieb pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Severná Kórea otvorene ohrozuje náš svet jadrovými zbraňami. Takéto vážne nerešpektovanie ľudského života nemožno tolerovať,“ povedal Kiska.

Vzdor-strana práce jasne hovorí. že prezident Kiska zneužíva svoje postavenie a vplyv na ochranu ľudí, ktorí sú jeho politického smerovania. Je niečo nesutočné, že Lorenz opätovne odtrhne kosáky a kladivá z pamätníka Osloboditeľov a nič sa nedeje a keď už konečne polícia zasiahne a Lorenza zaistia, Kiska hneď volá prokurátorovi a zastáva sa tohto vandala. Prečo si Kiska nikdy nepozýval prokurátora a neorodoval, keď boli zatýkaní a väznení politickí aktivisti? No, mali tú smol
Vzdor-strana práce odmieta nový návrh z dielne Ministerstva zdravotníctva, ktoré navrhuje, aby počas štrajku platila za štrajkujúcich zamestnancov zdravotné poistenie odborová organizácia, ktorá zvolala štrajk. Vzdor-strana práce tiež odmieta doterajšie fungovanie so zdravotným poistením pre štrajkujúcich počas štrajku, kedy zamestnávateľ odhlasuje štrajkujúcich zo zdravotného poistenia a tí sa musia stať na dni štrajku samoplatcami. Teraz ministerstvo prišlo s návrhom zmien v zákone o zdravotnej starostlivosti, že štrajkujúceho počas štrajku zamestnávateľ nebude odhlasovať zo zdravotného poistenia a ten sa nebude musieť stať samoplatcom, ale že tieto náklady bude musieť preplatiť odborová organizácia, ktorá štrajk vyhlásila, priamo zamestnávateľovi. Doterajší stav a návrh ministerstva, sú pre nás rovnako nepriateľné, nakoľko aj pri jednom, aj pri druhom na to dopláca štrajkujúci a odbory, ktoré boujú za práva pracujúcich. Terajšia prax a návrh ministerstva je zo všetkých ohľadov výhodný len pre zamestnávateľa.
Nedávno som písal o devastácii unikátneho zavlažovacieho systému za posledných 28 rokov, ktorý bol vybudovaný za socializmu a poskytoval vlahu pre 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a bol tak účinnou zbraňou našich poľnohospodárov proti suchu. Dnes ostalo z neho len torzo a zavlažovací systém funguje len na území o rozlohe 60-tiśic hektárov. Tento rok opäť ukázal, ako akútne potrebujeme obnoviť zavlažovací systém hlavne tam, kde sa objavujú časté suchá, nakoľko tieto poľnohospodárske oblasti mali tento rok nedostatok vlahy. Toto všetko sa prejavilo pri tohtoročnej žatve, kedy na juhozápade Slovenska poľnohospodári zaznamenali úrodu zrna a krmovín až o 30% nižšiu a pri pšenici a jačmeni až o polovicu nižšiu ako minulý rok.

