Z úst predsedu vlády sme sa dozvedeli zásadnú informáciu, ktorá bude mať dopad na podstatnú časť spoločnosti, resp. kroky ktoré v tejto súvislosti plánuje zrealizovať vláda. Podľa Roberta Fica časť evidovaných nezamestnaných opakovane odmieta pracovné ponuky a preto bude vraj vláda pristupovať k nezamestnaným tvrdšie a sprísni podmienky. V praxi sa začína potvrdzovať, že fašizácia spoločnosti nie je iba o hajlovaní, nosení zakázaných symbolov Tretej ríše, či uctievaní predstaviteľov fašistických a nacistických režimov. Fašizácia prichádza mnohými cestami a z mnohých smerov. Jedným z prejavov fašizácie spoločnosti je aj šliapanie na krk tým najchudobnejším. Ukazuje sa, že nie je dôležité to, či sa politická strana označí za ľavicovú, za ľavý stred, či za socialistickú, alebo sociálne demokratickú. Dôležité je na strane ktorej spoločenskej triedy daná strana stojí.
To že urobí zopár kozmetických úprav a ponúkne spoločnosti nejaké to pozlátko, na tomto princípe sa nič nemení. Nikdy sme si o Smere-SD nemysleli, že by stál na strane bežných ľudí, no po tomto výroku predsedu vlády musí byť už jasné každému, prečo „sociálno-demokratický“ Smer-SD nemal ani najmenší problém vstúpiť do vlády s pravicovými stranami. Hodnotovo sú blízke a spoločne stoja na strane bohatých, zbohatlíkov, privatizérov a kapitálu.
Žiadna vláda od roku 89 nestála na strane bežných ľudí a na strane bežných ľudí nestojí ani táto. Nie je nám síce celkom jasné, čo bolo hlavným dôvodom toho, že Robert Fico zhodil masku ľudomila a proľudového politika a ukázal svoju pravú tvár. Ukázal jednoznačne na strane koho stojí a čie záujmy sú mu prednejšie.
Sme pre nich len čísla štatistiky
Ak na Slovensko príde „zahraničný investor“ vláda (nech už je jej predsedom ktokoľvek) okolo neho chodí na kolenách div si ich nezoderie. Daňové prázdniny, či rôzne daňové úľavy sú samozrejmosťou. Keď je Kaliňák obviňovaní z rôznych kšeftov, tak premiér stojí za svojim zbohatlíckym ministrom, ktorý ani netuší v koľkých spoločnostiach má akcie a odkiaľ sa mu sypú peniaze. Tzv. rôzne projekty na podporu zamestnanosti a tvorby nových pracovných miest sú iba nalievanie štátnych peňazí do súkromných firiem. Štát platí časť nákladov na mzdy v súkromnej firme, no zisk ktorý vytvorí pracovná sila, ten zostáva v súkromnom vrecku majiteľa firmy. Tu je jasne vidieť ktorú spoločenskú triedu všetky vlády podporujú.
Ak sa náhodou nezamestnaný človek začne búriť a odmieta isť do „vychýrenej „ firmy v ktorej sa neplatia mzdy na čas, v ktorej sa so zamestnancami zaobchádza ako s otrokmi, tak vláda nájde spôsob, ako skrotiť bežného človeka. Vláda sa veľmi málo stará o pracovné podmienky v rôznych súkromných firmách, kde si zamestnanci nemôžu ani na WC odskočiť bez toho, aby si tento čas nemuseli nadpracovať, vláda sa málo stará o to, či zamestnávatelia platia na čas výplaty, či platia všetky zákonom stanovené príplatky, či nenútia ľudí robiť viac nadčasov ako je zákonom stanovený limit.
O zamestnaných a ich pracovné podmienky sa vláda nestará a na nezamestnaných pletie bič vo forme sprísnených podmienok evidencie nezamestnaných spoluobčanov. Nedá sa samozrejme vylúčiť, že vždy boli a budú ľudia, ktorým sa pracovať nechce, no opatrenia vlády, ktorých presný rozsah zatiaľ nie je známy, je tvrdým bičom na každého nezamestnaného i na tých, ktorí sa do nezamestnanosti prepadnú v budúcnosti.
Keď pracovné miesta má zabezpečovať len súkromný sektor…
Štát nemá záujem niesť za niečo zodpovednosť, nemá záujem vytvárať národné podniky. Pre kapitalistický štát je výhodnejšie prenajímať otrokov. Aj to často hlúpym spôsobom, keď za prenajatých otrokov vláda ešte platí otrokárom a nemôže sa zmieriť so skutočnosťou, keď otroci začínajú reptať a odmietajú nastúpiť kdekoľvek a za akýchkoľvek podmienok. Vláda nehovorí o tom, akú satisfakciu si zaslúži nezamestnaný občan, ktorému štát niekoľko mesiacov neponúkol prácu, zodpovedajúcu jeho vzdelaniu a pracovným skúsenostiam, ale už vláda vie ako potrestá občana, ktorý si dovolí odmietnuť pracovnú pozíciu, ktorá je v novodobom pracovnom tábore.
Proste chudobný človek ten musí podľa kapitalistického systému držať hubu a krok a poslúchať svojich kapitalistov a drieť do úmoru. Nemá právo protestovať a ani odmietať ponižujúce pracovné podmienky. Zato milionári a miliardári môžu pokojne pôsobiť v politike a rozhodovať o tejto spoločnosti, milionári a miliardári môžu pokojne zakladať firmy bohatnúť z práce zamestnancov a ešte sa uchádzať o štátne príspevky na „vytvorenie nového pracovného miesta“ a rôzne iné. Milionári a miliardári sa môžu producírovať po rôznych banketoch, či plesoch novodobej šľachty a vyškierať sa nám do tváre. Bežný pracujúci, či nezamestnaný má čušať, poďakovať za hodenú omrvinku, úctivo zaďakovať a nestarať sa o svoje práva, či pracovné podmienky.
Vzdor – strana práce odmieta takýto systém, ktorý slúži iba vrstve zbohatlíkov a bežný človek je v ňom iba otrokom, či nezamestnaným, prípadne žobrákom. Stojíme a vždy budeme stáť na strane pracujúcich, nezamestnaných, dôchodcov a všetkých. ktorí sú týmto systémom utláčaní. Vyzývame vládu aby ustúpila od pripravovaného zámeru sprísňovať podmienky v evidencii nezamestnaných a aby sa radšej snažila zabezpečiť pre každého občana prácu, ktorá zodpovedá jeho vzdelaniu a skúsenostiam a aby pozornejšie a pravidelnejšie kontrolovala dodržiavanie zákonníka práce v súkromných firmách.
Odmietame prístup na základe ktorého je nezamestnaný občan braný ako takmer zločinec bez vlastných práv, nútený akceptovať čokoľvek.
Z úst predsedu vlády sme sa dozvedeli zásadnú informáciu, ktorá bude mať dopad na podstatnú časť spoločnosti, resp. kroky ktoré v tejto súvislosti plánuje zrealizovať vláda. Podľa Roberta Fica časť evidovaných nezamestnaných opakovane odmieta pracovné ponuky a preto bude vraj vláda pristupovať k nezamestnaným tvrdšie a sprísni podmienky. V praxi sa začína potvrdzovať, že fašizácia spoločnosti nie je iba o hajlovaní, nosení zakázaných symbolov Tretej ríše, či uctievaní predstaviteľov fašistických a nacistických režimov. Fašizácia prichádza mnohými cestami a z mnohých smerov. Jedným z prejavov fašizácie spoločnosti je aj šliapanie na krk tým najchudobnejším. Ukazuje sa, že nie je dôležité to, či sa politická strana označí za ľavicovú, za ľavý stred, či za socialistickú, alebo sociálne demokratickú. Dôležité je na strane ktorej spoločenskej triedy daná strana stojí.
