PENTA tvrdí, že problémom v našom zdravotníctve sú nemocnice, v ktorých hrá rozhodujúcu úlohu štát. V preklade to znamená, že PENTE sa nepáči, že na Slovensku sú nemocnice v rukách štátu a brúsi si zuby na ich ovládnutie- privatizáciu a zisky, ktoré jej budú z tohto prebratia plynúť. PENTA už ovláda viacero našich nemocníc a toto je jasný signál, že si brúsi zuby na ďalšie. PENTA by nikdy nevstúpila do zdravotného sektora a nebudovala si tam také silné postavenie, keby vedela, že sa na tom poriadne nenapakuje a nedosiahne slušné zisky. Viacerí neoliberáli tvrdia, že nemocnice v súkromných rukách, sú efektívnejšie spravované a tie štátne tvoria iba dlhy. Pozrime sa však na jednu zásadnú vec, ktorú si títo podporovatelia súkromného biznisu v zdravotníctve neuvedomujú. Súkromné spoločnosti ako PENTA vlastnia lokálne nemocnice a zdravotné strediská, kde sa vykonávajú krátkodobé lekárske úkony, ako diagnostika, jednodňová chirurgia, plus úkony za ktoré sa dopláca, samozrejme potom sa tam dá krásne vytvárať zisk, nakoľko neposkytujete zdravotné úkony ako tzv. koncové nemocnice v rukách štátu, ktoré sú s celoslovenskou a celorepublikovou pôsobnosťou, kde sa konajú tie najťažšie operácie, kde ležia ľudia s najvážnejšími chorobami a zraneniami, kde veľa pacientov musí podstúpiť náročnú niekoľkomesačnú, pri niektorých až vyše ročnú nemocničnú liečbu. Pri koncových štátnych nemocniciach ide teda o dlhodobú starostlivosť pri najťažších prípadoch a to sú aj najdrahšie úkony, preto samozrejme majú potom tieto koncové nemocnice aj problém s vytváraním straty.
V nemocniciach a zdravotných strediskách PENTY sa takéto náročné a dlhodobé zdravotnícke úkony a starostilovosť nevykonávajú, ktoré sú fianančne aj tie najdrahšie, preto by bolo zaujíamavé vidieť, ako by PENTA prehodnotila svoje podnikanie, keby im štát zákonom prikázal, že v tej svojej nemocničnej sieti musi vykonávať aj fiančne náročné zdravotnícke úkony a dlhodobú starostlivosť, presne tak ako to vykonávajú hlavné koncové nemocnice na Slovensku. Zrazu by sa museli starať o množstvo ťažkých prípadov, čo by značne zasiahlo ich ziskovosť, lebo tieto lekárske úkony a starostlivosť patria k tým najdrahším. Je možné, že PENTA by po tomto zákone len tak upaľovala zo zdravotníctva, alebo by ste sa nestihli čudovať, aká by začala lobby, aby sa spoplatňovalo v zdravotníctve stále viac a viac úkonov… PENTA a súkormný sektor si teda zo siete zdravotníctva vyberá len tie oblasti, ktoré sú ziskové, cez súkromnú poisťovňu, ktorá ma vyše milión 400-tisíc poistencov sa dostáva k ich povinným zdravotným odvodom, lokálne nemocnice bez náročnych zdravotných úkonov , lekárne a teda distribúciu liekov, čiže si vyberajú len hrozienka zo spoločného koláča, kde sa dá najviac zarobiť…
Ako je tiež možné, že náš protimonopolný úrad odobril aj vstup PENTY do predaja liekov cez sieť Dr. MAX a konštatoval, že to nijak neohrozuje malé lokálne lekárne. Ako je vôbec možné, že štát dopustil, aby jedna finančná skupina začala preberať naše nemocnice, vytvorila si svoju sieť lekárni, ovládla zdravotnú poisťovňu… Veď vznikol nám v zdravotníctve moloch, aký sa len tak nevidí, ktorého cieľom je zbohatnúť na našom zdraví. To Vám Slováci naozaj nevadí, že zo zdravotníctva sa stáva biznis?
Vzdor-strana práce jasne hovorí, že zdravie nie je tovar a vnášanie voľnotrhových podmienok do nášho zdravotníctva je to najškodlivejšie, čo môže byť. Zdravotníctvo nesmie fungovať na obohacovanie finančných skupín a pánov podnikateľov. Zo zdravotníctva sa stal biznis. Vzdor-strana práce chce jednoznačne vyhnať PENTU z nášho zdravotníctva, chceme, aby sa lokálne nemocnice v ich rukách opäť dostali do vlastníctva občanov SR, bojujeme za jednu štátnu zdraovtnú poisťovňu. Za socializmu u nás zdravotníctvo fungovalo výborne, patrilo kvalitou a výskumom k svetovej špičke a dosiahli sme to bez finančných skupín a súkromného trhového systému. Zdravotníctvo slúžilo ľuďom a nie na tvorenie zisku pre úzku skupinu oligarchov. PENTA si za vyše 9 rokov pôsobenia v našom zdravotníctve odniesla z neho čisté zisky v sume niekoľkých stoviek miliónov EUR.
Dnes PENTA ovláda poisťovňu Dôvera, z ktorej mala čistý zisk za rok 2016 na 12,8 mil.Eur a ktorá za 8 rokov dosiahla zisk okolo 600 miliónov EUR, cez Svet zdravia vlastní 12 nemocníc, ku ktorým sa dostala buď prenájmom od VUCiek, alebo privatizáciou. Svet zdravia mal zisk za rok 2016 – 10,5 miliónov EUR. Ďalej PENTA stojí aj za sieťou lekárni Dr. MAX, ktorá má ročné tržby na úrovni 23 miliónov EUR a nemôžeme zabúdať ani na sieť polikliník ProCare, tiež v rukách PENTY, kde boli zisky na úrovni 2,4 milióna EUR.
Nedávno som písal o devastácii unikátneho zavlažovacieho systému za posledných 28 rokov, ktorý bol vybudovaný za socializmu a poskytoval vlahu pre 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a bol tak účinnou zbraňou našich poľnohospodárov proti suchu. Dnes ostalo z neho len torzo a zavlažovací systém funguje len na území o rozlohe 60-tiśic hektárov. Tento rok opäť ukázal, ako akútne potrebujeme obnoviť zavlažovací systém hlavne tam, kde sa objavujú časté suchá, nakoľko tieto poľnohospodárske oblasti mali tento rok nedostatok vlahy. Toto všetko sa prejavilo pri tohtoročnej žatve, kedy na juhozápade Slovenska poľnohospodári zaznamenali úrodu zrna a krmovín až o 30% nižšiu a pri pšenici a jačmeni až o polovicu nižšiu ako minulý rok.
Vzdor-strana práce sa dlhodobo venuje aj ekologickým a enviromentálnym témam. Pálčivým problémom v poslednej dobe je drancovanie lesov na Slovensku a ubúdanie drevín a krovín na ostatných územiach. V roku 2014 sa na Slovensku vyťažilo približne 9,4 miliónov kubíkov drvenej hmoty. Pripomeňme si, že za posledné roky socializmu sa u nás ročne vyťažilo približne 5 miliónov kubíkov dreva. Podľa odborníkov, by sa na Slovensku malo ročne vyťažiť maximálne 6 až 7 miliónov kubíkov dreva. Na Slovensku sa teda každoročne vyťaží až o tri milióny kubíkov viac dreva, čo má na našu prírodu, lesy a nelesné spoločenstvá fatálny dopad. Odhaduje sa, že Slovensko za posledných 20 rokov prišlo až o 800km2 rozlohy lesa. Na devastácii našich lesov sa podieľa viacero faktorov. Sú to prirodzené faktory, ako sú rôzne kalamity ( pamätáme si najsilnejšie kalamity z Vysokých Tatier, či Čertovice ), no najzávažnejšími faktormi sú nadmerný vývoz surovej nespracovanej drevnej hmoty za hranice nášho štátu, čo činí približne cca. 3,4 milióna kubíkov dreva a ťažba na energetické účely a tzv. biomasu, čo je ročne vo výške 3,8 milióna kubíkov dreva. Do spotreby dreva na Slovensku musíme započítať aj významného odberateľa a tým je naša najväčšia celulózka v Ružomberku, ktorá potrebuje ročne približne 2,7 miliónov kubíkov dreva.
