Kontrarevolúcia v Československu, ale i v celom východnom bloku nezačala až v novembrových dňoch, 17. november bol už len jej vyvrcholením. Myslím si, že záchrana socializmu bola už v tej dobe tak či onak nemožná, nakoľko vtedajšie „komunistické strany“ boli už dávno zvnútra prehnité, až na pár výnimok bez kreditu. Socializmus by sa dal zachrániť jedine, ak by tu boli nejakí dobre organizovaní komunisti s morálnym kreditom v spoločnosti. Koncom roku 1989 došlo prakticky už len k formálnemu odovzdaniu moci do rúk kapitálu. Na ľudí, ktorí boli v tú dobu v uliciach nie je dôvod sa hnevať – títo ľudia boli podvedení. Sám prezident Havel im sľuboval, že nie je pravdou, že chce nastoliť kapitalizmus. Už len tento fakt nám jasne ukazuje, že ľudia boli nespokojní s politikou strany, no rozhodne si neželali návrat kapitalizmu a mnohé veci, ktoré prišli s prevratom si ani nevedeli predstaviť. Ľudia teda naivne čakali, že to zlé odíde a to dobré ostane zachované. Neuvedomovali si, že isté veci spolu súvisia. Dnes sa mnohí hanbia za svoju účasť na zhromaždeniach. Deň 17. november preto nevnímam ako fakt, že „dobrí komunisti“ odišli a prišli „zlí kapitalisti“, nakoľko sa jednalo o koordináciu z oboch strán.