Skip to content

Príhovor Stanislava Pirošíka ( VZDOR-strana práce ) k Sviatku práce vo VIDEU : Treba vymeniť systém, nie premiérov

Prvého mája 2021 sme sa s rodinou vybrali do Zoologickej záhrady v Bojniciach, keďže sa v Prievidzi okoloidúci zišli pri príležitosti Prvého mája, zastavili sme sa aj my a dovolil som si predniesť krátky príhovor, kde som sa venoval predovšetkým tomu, že výmenami kapitalistických politikov a vlád nevyriešime zásadné otázky života spoločnosti. I keď pri mnohých prešľapoch a krokoch tej či onej osoby samozrejme netreba byť ticho, faktom však je, že tí ktorí kritizovaných nahradia nie sú častokrát o nič lepší a zásadné otázky pri zachovaní kapitalistického systému aj tak nedokážu a ani nechcú vyriešiť.

Vážení priatelia,

som rád že po dlhšej dobe mám možnosť zúčastniť sa zhromaždenia, ktoré považujem za pravdivé a potrebné. Ono na Slovensku bolo od roku 2018 viacero zhromaždení občanov, na ktorých som však nemal potrebu sa zúčastňovať. Ono kapitalizmus má oproti socializmu jednu výhodu. Nepáči sa Vám mafián? Tu máte privatizéra. Nechcete privatizéra? Tu máte zlodeja. Nechcete už zlodeja? Na, tu máte nekompetentného podivína … tak ďalej a tak ďalej. Vždy nám ponúka nejakú osobu, ktorá za všetko môže a keď ju odstránime, už bude dobre. Mnohí venujú množstvo zbytočnej energie nad každodenným rozčuľovaním sa nad politikmi. Niekedy mám pocit, že ten, kto sa nerozčuľuje a vníma krásy života bude ľudovým tribunálom odsúdený za tichú podporu tej či onej vlády. Áno priznám sa otvorene, ani ja nemám potrebu si škodiť a rozčuľovať sa nad tým či oným predstaviteľom systému. Radšej sa venujem deťom, zvieratám, idem do prírody, hrám na hudobné nástroje, radšej v kľude o veciach premýšlam, než aby som hneď hulákal prvú vec čo mi napadne. Skúste to, odporúčam.

Preto som sa nezúčastňoval demonštrácii „za slušné Slovensko“ i keď v mnohom – pokiaľ ide o kritiku korupcie – sa dá súhlasiť, no v mnohom už nie. Nenavštevoval som ani demonštrácie z konca roku 2020. Možno rozumiem pohnútkam, ale forma a konštruktívnosť kritiky patrila skôr do krčmy. V oboch prípadoch šlo o zhromaždenia zamerané na osobu aktuálneho premiéra.

Na týchto dvoch demonštráciách sa ukázalo, že ľudia sa rozdelili na dva hlavné tábory, z ktorých však ani jeden nechce meniť podstatu systému a zameriavajú sa len na kritiku tých či oných osob v súčasnom zriadení, alebo preferovanie tej ktorej svetovej veľmoci. Toto rozdelenie však platí už dávno, tieto demonštrácie ho len vyjadrujú a vystihujú. Za posledné roky pozorujem, že už sa nikomu nechce ani premýšľať či diskutovať, na všetko používame nálepky a označenia. Každý rád rozpráva no len málokto dokáže počúvať. Buďto sa potľapkávame s kamarátmi, alebo štekáme na každého, kto má čo i o 10% iný názor. Delíme sa na „slniečkárov“ a „konšpirátorov“, alebo ak chcete na „liberálov“ a „konzervatívcov“ či na „rusofilov“ a „rusofóbov“. Už rok sa delíme a hádame o koronavíruse. Máš rúško? Nemáš rúško? Ideš sa očkovať, nejdeš sa očkovať? A tvárime sa ako by sa jednalo o zásadové věci, často sa nedokážeme povzniesť nad to, že niekto má iný názor. Áno, korona prehlušila za posledný rok všetky oveľa podstatnejšie otázky.

Tým nechcem tieto skupiny uraziť, odsudzovať len možno vysvetliť môj postoj.

A práve tento jav najviac vyhovuje udržaniu kapitalistického zriadenia. Keď sa spoločnosť rozdeľuje na menej dôležitých otázkach a uniká jej podstata spoločenského zriadenia. Takto to funguje v USA. Majú tam dve kapitalistické strany, z ktorých každá má iný odtieň a robia tam šou už celé desaťročia.

Snáď si nemyslíme, že získame svoje práva tým, že budeme v kapitalistickom parlamente striedať kapitalistických politikov, ktorí sú ako cez kopírák – niekedy ako z kreslenej rozprávky. Jedni majú opísané diplomovky, druhí tiež. Jedni menia premiéra za kamaráta a druhí tiež, jedni hovoria o testoch „do Dunaja“ a potom ich kúpia za pol miliardy.

Pred nami sú nastolené dôležité otázky, ktoré inak ako zmenou spoločenského systému nevyriešime. Súčasní politici tento systém nestvorili, ale tento systém stvoril ich.

Kapitalizmus nám niečo berie dôležité a ponúka nepotrebné. Čo ponúka – zaplavuje nás tým. Berie nám dôležité veci ako strechu nad hlavou, starobný dôchodok, normálne pracovné tempo, v niektorých obdobiach aj prácu ako takú. Ale ponúka nám svetelné LED obrazovky, reklamy, tony šmejdových výrobkov či mäso napichané vodou. Preto:

  • Ak sa chcete dožiť dôchodku, bojujte za socializmus. V socializme totiž pracujeme pre seba a pre spoločnosť a peniaze, ktoré dnes pribúdajú na kontách kapitalistov budú pribúdať aj pre vaše dôchodkové zabezpečenie
  • Ak chcete, aby súčasná spotrebná ekonomika nezničila planétu, bojujte za socializmus. Ten totiž nie je založený na neustálom odbyte, spotrebe a konzume. Vyrobí sa toľko koľko je potrebné a v zodpovedajúcej kvalite, nezahlcuje trh nepotrebnými hlúposťami, ktoré sú dnes ľuďom nanucované reklamami. V socializme tiež nie je potrebné do krajiny dovážať tovary, ktoré vieme vyprodukovať či vypestovať tu.
  • Ak chcete mať v práci normálne pracovné tempo, bez nútených nadčasov, bojujte za socializmus. Tu totiž nefunguje kapitalistická konkurencia, ktorej cieľom je maximalizácia zisku a to za cenu týrania kvality a pracovnej sily. Funguje tu socialistická spolupráca a súťaženie.
  • Ak chcete aby nikto nemusel utekať z vlastnej krajiny, ak nechcete žiadnych ekonomických či vojnových migrantov, bojujte za socializmus. Lebo tam neexistuje aby kapitalisti imperialistických štátov rabovali prírodné zdroje iných štátov – predovšetkým Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky a nútili miestnych obyvateľov pracovať ako lacnú pracovnú silu v neľudských podmienkach.
  • Pokiaľ chcete aby vaše zdravotné odvody šli do zdravotníctva a nie na budovanie podzemných strelníc akcionárov, rovnako presadzujte socializmus. Tu totiž zdravotníctvo nie je predmetom podnikania a vytĺkania ziskov, ale predmetom služby spoločnosti
  • Pred dverami je ďalšia priemyselná revolúcia, ktorá opäť urýchľuje výrobu a produktivitu. Žiaľ v systéme, kde človek aby prežil potrebuje peniaze, a aby mal peniaze tak potrebuje hodiny – to pre pracujúcich nemusí veštiť nič dobré. Tieto stroje by sa však nemali rozbiť, ale znárodniť, pretože vo všeľudovom vlastníctve by sa pracovalo len toľko koľko by bolo potrebné – pri zachovaní životného štandardu. Prečo by mal mať človek menej, keď vyrobil toľko isto za kratšiu dobu? Človek by sa mal venovať ďalším veciam, ako kultúre, voľnému času, športu a tomu čo ho baví, to je pre mňa podstatné.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.