Skip to content

Pomajdík ( VZDOR-strana práce ): Malé obzretie sa za vládnym antikomunistickým zákonom: Alebo ako naši neoliberálikovia bojujú stále so „strašidlom“ komunizmu…

Poslanci neoliberálnej pravicovej vlády Igora Matoviča včera schválili zákon, v ktorom dávajú komunizmus na roveň fašizmu. Nič iné sa od tejto vlády ani čakať nedalo, nakoľko ich hlavičky dlhodobo ovláda psychická choroba menom antikomunizmus, ktorý bol vždy jasnou mentálnou výbavou fašistov a neonacistov … Ako sa jasne na priloženej fotke zo včerajšieho pochodu z USA píše na transparente jednej z demonštrujúcich: „Fašizmus je choroba, socializmus je liečba.“

Je viac ako úsmevné, že naši neoliberáli na jednej strane vykrikujú, že komunizmus je mŕtvy, no na druhej strane majú potrebu stále sa voči nemu vymedzovať, potláčať, zakazovať, dehonestovať a opľúvať ho… akosi im stále nedá spávať… žeby teda nebol taký mŕtvy, ako nás presviedčajú, keď majú stále potrebu voči nemu bojovať ? Ako povedali mnohí múdri ľudia predomnou, myšlienky sa zakázať nedajú…

Komunizmus nám predostierajú len v jeho odvrátenej stránke ( ktorý však aj ten “najdemokratickejší“ režim, ideológia ju nemá… ), hovoria o jeho zločinoch ( aj keď komunizmus ako taký nikde na svete nebol ), zlyhaniach a prehreškoch… nepovedia Vám však o jeho pravej slobodnej, demokratickej a spravodlivej filozofickej podstate, ktorá pomohla v mnohých častiach sveta posunúť svet spravodlivejším a lepším smerom…

V socialistických režimoch sa diali aj zlyhania, aj svinstvá, aj zločiny a mnoho chýb a nemám najmenší problém ich pomenovať a odsúdiť, lebo práve tie deformovali celú pôvodnú myšlienku socializmu, komunizmu, marxizmu nazvite si to ako len chcete… a práve tým sa odlišujeme od podporovateľov kapitalizmu, ktorí zločiny kapitalizmu nikdy nepriznajú, lebo im nikdy ani o spravodlivosť voči obetiam rôznych štátov, režimov, ideológií, ktoré boli vždy ich spriaznenými, ani nešlo… tak o akej spravodlivosti sa to bavíme, či napr. postrieľaní robotníci počas štrajkov v 1. ČSR četníkmi sú tiež obeťami komunizmu ???

Oni si vždy vyberali určíté obete, ako nástroj svojej politickej manipulácie.Keď máme kriticky myslieť, ako nám hovoria, tak kriticky nazerajme aj na krajiny a režimy, ktoré si hovorili a hovoria demokratické, slobodné, liberálne, kapitalistické a zrazu zistíme, že “slobodné“ a kapitalistické krajiny viedli genocídy vo svojich kolóniách, že potláčali domácu opozíciu, že tajné služby sa neštítili odstraňovať opozične naladených ľudí, že viedli krvavé vojny, podporovali najzvrátenejšie despotické režimy od Afriky po Áziu, korumpovali, vraždili, klamali a potláčali a pokračujú v tom dodnes a ich obete počítame v miliónoch … ups…. keď sa začnete kriticky pozerať aj týmto smerom… asi si veľa pochopenia z ich strany neužijete…veď hlavné je kriticky myslieť len smerom ku komunizmu …

Komunistické hnutie a komunizmus, to je ale aj spravodlivý humanistický a demokratický boj miliónov pracujúcich po celom svete, ktorí dokázali za 150 rokov vybojovať 8 hodinový pracovný čas, volebné právo, práva pre ženy, rovnoprávnosť rás a sexuálnych menšín, zákaz detskej práce, rozvoj odborových práv, sociálne práva, dôchodky, rozvoj kultúry, vedy, ekologické práva, emancipácia, rozvoj ľudských práv, zdravotníckej starostlivosti, práva na bývanie, spoločnej družstevnej kooperácie, sebestačnosti, porážky fašizmu a nacizmu, odstraňovanie chudoby, posilnenie študentských práv atď…atď…

Ten kto dáva komunizmus na roveň fašizmu pľuje do tváre miliónom obyčajných pracujúcich, ktorí sa ako členovia komunistických strán v odboji po celom svete postavili so zbraňou v ruke nacizmu a fašizmu a milióny ich za našu slobodu položilo život… sú to príbehy statočných mužov a žien, ktorí neváhali a pre slobodu obetovali to najcennejšie…dnes ich pamiatku hlboko pošliapali …

Napľuli do tváre aj obrovskému množstvu najväčších intelektuálnych, či umeleckých veličín našej Zeme, ktorí sa hrdo hlásili ku komunistickým ideálom a ktorí toho spravili pre celé ľudstvo neskutočne veľa… spomeňme Picassa, Fridu Kahlo, Chaplina, Nerudu, Riveru, Einsteina, Brechta, Orwella, Haška, Reeda, Novomeského, Sartra, Luxemburgovú, Hobswama, Jaru, Majakovského, Gorkého a tisícov a tisícov ďalších…

Na záver snáď spomeniem len malú skúsenosť s debatou s jedným neoliberálom, ktorý písal ako nenávidí všetko komunistické a že je veľmi rád, že Pinochet zatočil s tým hnusným Allendem v Chile, ktorý vydal krajinu do rúk komunizmu… Keď som mu napísal, že Allende bol demokraticky zvolený a Pinochet ho zvrhol v krvavom vojenskom prevrate a za jeho vlády bolo zavraždených vyše 30-tisíc ľudí … len s úsmevom podotkol, že vďaka Pinochetovi zavládol v Chile zdravý kapitalistický systém a blahobyt… a na margo 30 tisíc povraždených ľudí odvetil…veď 1, či 30 tisíc mŕtvych komoušov… veď to je jedno … čo viac dodať… toto je tá ich “humanita“, demokracia, sloboda a kritické myslenie… a vidíte, za popieranie týchto zločinov mu na SR nič nehrozí…

Kriticky uvažovať je nevyhnutné, treba si uvedomiť aj zločiny, ktoré spáchali ľudia, ktorí vyznávajú vaše politické myslenie a jasne to pomenovať, aby sa niečo také v mene vašich ideálov nikdy nekonalo… Počúvať však morálne kvílenie od ľudí, ktorí vám bez mihnutia oka povedia, že kriticky myslieť treba všade okolo, len nie smerom k ich dogmám a že kapitalizmus žiadne obete nemá… má takú istú hodnotu, ako kopa exkrementov…

Lepší a sociálne spravodlivejší svet nie je možný, on je nevyhnutný !

Miroslav Pomajdík – VZDOR- strana práce

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *