Skip to content

Devastácia zavlažovacieho systému v poľnohospodárstve po roku 89 nemá obdobu: V boji so suchom je nevyhnutná obnova melioračnej sústavy

Aj tohtoročné horúčavy nám jasne ukázali ďalší veľký problém, ktorý musíme urýchlene riešiť a z toho vyplýva aj ďalšie zistenie, že všetky kapitalistické vlády nechali za 28 rokov  trestuhodne zničiť jeden z unikátnych projektov socializmu a to závlahový melioračný systém. Ako hovorí viacero odborníkov, devastácia zavlažovacieho systému po roku 1989 v takom rozsahu, ako to prebehlo u nás, nemá obdobu v celej Európe. Pripomeňme si, že socialistický štát začal budovať závlahový systém v 50-tých rokoch a do roku 1989 investoval  do neho okolo 2 miliardy korún. Za socializmu bolo vďaka vybudovanej kvalitnej siete melioračnej sústavy zavlažovaných okolo 320-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Dnešná realita je viac ako smutná, funkčná závlahová sústava ostala len na 60-tisíc hektároch. Boli vybudované rôzne zásobníky vody, umelé vodné nádrže, sieť kanálov, potrubí, vodných diel a priehrad…   

Československo bolo aj vďaka tomuto dômyselnému systému potravinovo sebestačné a dosahovalo nadpriemerné úrody. Za socializmu bolo správne zavlažovanie v poľnohospodárstve riadnym vedným a špecializovaným odvetvím. V každom družstve bol špecialista na zavlažovanie, v špeciálnom pracovisku Poľnohospodárskeho projektového ústavu prebiehal výskum v odvetví zavlažovania, vyučovalo sa to na vysokých poľnohospodárskych škôl, bola zriadená sieť melioračných družstiev a správ. K tejto téme mám veľmi blízko, nakoľko moja babka pracovala za socializmu na jednej z týchto melioračných správ a venovala sa správnemu zavlažovaciemu systému vo svojej oblasti.

Slovenskí klimatológovia hovoria jasnou rečou, že južné oblasti Slovenska, kde máme najúrodnejšiu pôdu, trpia vďaka otepľovaniu a častým suchám nedostatkom vody. Teploty sú tam vyššie a zrážky menšie. Tiež sa hovorí o tom, že začína byť problém aj so suchom v hlbšej vrstve pôdy, tak od 40 do 100 cm, že zrážky na povrchu prenikajú len do vrchných vrstiev a málo sa ich dostane hlbšie. Toto všetko sa prejavilo naplno aj tento rok, kedy vďaka suchu na juhozápade Slovenska poľnohospodári odhadujú, že úroda zrna a krmovín bude až o 30% nižšia, ako minulý rok. Ide o státisíce ton… Keby nebol zdevastovaný melioračný systém, výpadok na úrode nemusel byť žiaden. O tom svedči aj porovnanie, ktoré hovorí, že tam kde tento rok používali funkčný systém zavlažovania, mali o polovicu vyššie výnosy na hektár, ako tam, kde žiaden nefungoval. Ako fungoval zavlažovací systém za socializmu, si môžete pozrieť na množstve fotografií aj TU: Foto: Ako sa s teplom a suchom potrápili v minulosti

Slovensko potrebuje urýchlene riešiť obnovu melioračného systému a pre bezpečnosť a stabilitu Slovenska je to určite efektívnejšia investícia, ako nakupovanie zbraní, na ktoré dá naša vláda behom niekoľkých rokov vyše 1,5 miliardy EUR! Otepľovanie Slovenska a nebezpečenstvo častých období sucha nás jasne varujú, že vláda musí prísť v skorej dobe s programom obnovy a teda vybudovania zavlažovacieho systému, ktorý tak efektívne fungoval za socializmu. Vzdor-strana práce tento krok považuje za nevyhnutný, ináč môže Slovensko zažiť v budúcnosti omnoho extrémnejšie neúrody, akými sme boli svedkami. Do takejto štátnej bezpečnosti vyzývame investovať a nie miliardy do zbraní.

Na príklade zavlažovacieho systému a potravinovej sebestačnosti môžeme jasne vidieť, čo boli priority socializmu, ktoré boli za kapitalizmu rozvrátené. Na svete je stále viac ľudí a za 30 rokov nás ma byť na planéte až 10 miliárd. Túto masu ľudí bude treba nakŕmiť, no zo Slovensko sa za kapitalizmu stala krajina, ktorá sa z roka na rok prepadáva vo výrobe vlastných potravín. Podľa posledných zistení Potravinárskej komory Slovenska, v našich obchodných reťazcoch nájdeme len 37,2% našich potravín. Sú to naozaj alarmujúce čísla.

Na Slovensku sa likvidujú chovy ošípaných, dojníc, oviec a ďalších hospodárskych zvierat a to sa už prejavuje v nedostatku hnoja, na vyživovanie našej poľnohospodárskej pôdy a ten sa nahrádza množstvom chémie. Zatvárajú sa mäsovýroby, bitúnky, mliekarne. Patríme ku krajinám s najvyšším podielom dovezených potravín. Potravinárstvo u nás upadá a v tomto odvetví rapídne miznú pracovné miesta. Podpora štátu pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo je na Slovensku tretia najnižšia z celej EÚ. V produkcii potravín sme prakticky pod kritickou hranicou potravinovej bezpečnosti štátu.

Otázka postupného znovuobnovenia potravinovej sebestačnosti patrí k absolútnym prioritám Vzdoru-strany práce. Po roku 1989 bol slovenský poľnohospodársky sektor doslova vydrancovaný, kvôli čomu miera sebestačnosti klesla zo 100 % (pričom ďalších 30 % nadbytku sa vyvážalo) na súčasných cca 46 % (údaj z roku 2012). Niekdajšie úspešné družstvá boli z veľkej časti sprivatizované, mnohé z nich za „záhadných“ okolností skrachovali. Z pýchy slovenského hospodárstva zostali len zvyšky, kvôli čomu sa Slovensko stalo závislé na dovoze potravín ( často pochybnej kvality ) zo zahraničia.

Povedzme si však jedno, že kapitalizmu sa nikdy nepodarí vyriešiť hlad vo svete a pri stále narastajúcom počte ľudí to bude ešte horšie, nakoľko práve kapitalistický trhový systém môže za to, že vo svete je aj pri dostatku potravín hlad, nakoľko rozhodujúci je v ňom zisk pre určitú úzku skupinku oligarchov, ktorí na biznise s potravinami rozprávkovo bohatnú. Hlad a chudobu vo svete zastaví len porážka neoliberálneho kapitalizmu a nastolenie socializmu, ktorý bude pozerať na človeka ako na jedinečnú ľudskú bytosť a nie ako na ľudský zdroj, ktorý treba využiť pre blahobyt 1% buržoázie.

Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce  

       

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *