Vzdor-strana práce gratuluje pracujúcim z Volkswagen Bratislava k úspešnému a dovolíme si povedať aj k historickému štrajku na Slovensku. Členovia Vzdoru-strany práce boli osobne podporiť pracujúcich v areáli, kde sa konal štrajk a po osobných rozhovoroch s pracujúcimi sme boli veľmi potešení, koľko odhodlania v boji za svoje práva je v týchto ľuďoch. Toto vystúpenie pracujúcich z Volkswagenu dalo jasný odkaz celému Slovensku, aby sme jednotne, organizovane a odhodlane bojovali za svoje požiadavky a práva. Je to veľký precedens pre všetkých kapitalistov na Slovensku, že pracujúci sa u nás zobúdzajú a sú odhodlaní postaviť sa za svoje požiadavky a vytrvať. Musíme si uvedomiť, že toto je triedny boj, a v histórii to vždy fungovalo tak, že to čo si pracujúci nevydobyli sami, nikdy nedostali. História je plná príkladov bojov robotníckej triedy, kedy sa štátna moc a kapitalisti neštítili použiť akékoľvek násilie a represiu a veľa pracujúcich bolo aj chladnokrvne pozabíjaných.

Štrajk vo Volkswagene musí byť ráznym impulzom pre všetkých pracujúcich na Slovensku, aby aj oni bojovali za svoje práva, aby sa posilňovala ich súdržnosť a odhodlanie ísť si spoločne za tým, čo nám patrí. Dosť bolo nízkych platov, z ktorých nedokážeme uživiť naše rodiny. Dosť bolo lacnej pracovnej sily. Pracujúci sa musia začať v oveľa väčšej miere angažovať  v odboroch a tam kde nie sú, začať ich zakladať. Musíme tlačiť na zvyšovanie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a tiež musia pracujúci skoncovať s niektorými skorumpovanými funkcionármi odborov, ktorí stoja na čele organizácii v rôznych fabrikách na Slovensku a ktorí doslova kolaborujú s vedeniami spoločností a tie im diktujú, ako majú postupovať a oni robia iba to, čo im vlastník povolí. Je to teda aj memento pre pracujúcich, že keď určití predáci budú podkopávať snahy pracujúcich v jednotlivých závodoch, tak by mali zvážiť aj cestu založenia si novej odborovej organizácie, kde si zvolia progresívne a odhodlané vedenie, ktoré sa postaví za ich požiadavky. Je to aj budíček pre určitých vysokých funkcionárov z OZ KOVO, aby prestali byť nejakým poslušným psíčkom oligarchov zo SMERU-SD a postavili sa za zamestnancov, ktorých musia hájiť a aby boli smelí vo svojich požiadavkách a nebáli sa ísť do konfrontácie a ostrých štrajkov. Vzdor-strana práce volá po vzniku revolučných odborov, ktoré začnú klásť aj politické požiadavky a stanú sa novými piliermi antikapitalistického boja. Takéto odborové hnutie bude postrachom buržoázie, ktorá bude robiť všetko preto, aby ho zlomila. 

Čo všetko si vybojovali zamestnanci Volkswagenu vďaka štrajku: tabuľkové tarifné mzdy sa zvýšia o 4,7 % k 1. júnu, ďalších 4,7 % si zamestnanci pripíšu k 1. januáru 2018 a zvyšných 4,1 % od 1. novembra 2018 do 31. augusta 2019. Budú zrušené tarifné triedy 1 a 2 a noví zamestnanci pri nástupe do zamestnania budú hneď v tarifnej skupine 3 a tí zamestnanci, ktorí sú dnes v tarifnej skupine 2, budú preradení do skupiny 3, pracujúci dostanú o 1 deň dovolenky naviac, počas prvých troch dní pracovnej neschopnosti vyplatí spoločnosť náhradu príjmu vo výške 40 % priemernej mzdy a vyšší bude aj príspevok pre dobrovoľných darcov krv, jednorazová platba vo výške 500 eur k 1. 6. 2017 pre všetkých zamestnancov – rovnaká suma pre všetky tarifné triedy.

Tiež ste si mohli pri tomto štrajku všimnúť tú antikampaň zo strany určitých novinárov, analytikov, ekonómov, politikov, predstaviteľov zamestnávateľov a vedenia podniku. Snažili sa zdiskreditovať celý štrajk pred očami verejnosti a vzbudiť u nás dojem, že ide o prehnané požiadavky protestujúcich, že to ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku Slovenska, že sa staneme nelukratívnou krajinou pre investorov, že veď tam zarábajú oproti iným Slovákom nadpriemerne a podobne… Prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay doslova vyhlásil: „Ostrý štrajk, ktorý sa začal vo Volkswagen Slovakia vážne ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku a pozíciu Slovenska na svetových trhoch. Zároveň si dovolím dodať, že odbormi prezentovanú požiadavku na rast miezd o 16 % vnímame ako výrazné ohrozenie konkurencieschop­nosti celého automobilového priemyslu v regióne Visegradskej štvorky.“  či minister Žiga, ktorý označil požiadavky odborárov za iracionálne a že to môže ohroziť investovanie Volkswagenu na Slovensku. Tu jasne vidno, na koho strane Žiga stojí a koho záujmy háji. Spomeňme aj podpredsedníčku SaS Kiššovú: „Za relevantné by som považovala mzdy na Slovensku, nie nemecké, pretože aj spoločnosť Volkswagen sa z istého dôvodu pre Slovensko rozhodla. Ak by sa všetky náklady vyrovnali  nákladom v Nemecku, tak by si asi prvú otázku položili, prečo by vlastne mali mať takúto investíciu na Slovensku.“  Takže, keď to rozmeníme na drobné, táto pani politička jasne odkazuje pracujúcim, že veď prečo bojujete za výrazné zvyšovanie svojich platov, keď zahraničné korporácie tu investujú len kvôli tomu, že sme lacná pracovná sila a to je naša výhoda, že nadnárodné koncerny tu stavajú svoje podniky kvôli tomu, aby čo najviac ušetrili na pracovnej sile a vydolovali z tadeto čo najviac kapitálu pre seba a teda že tak to ma byť a tak je to správne…. Pripomeňme, že podobné platy a podmienky v ich domovských krajinách by im nikto netoleroval a tedy my sme čo, nejaký odpad, menejcenní ľudia, že máme znášať takéto podmienky a byť ešte šťastní a vďační… Celá táto antikampaň má za cieľ udržať pracujúcich v pasivite, aby boli poslušnou lacnou pracovnou silou, ktorá bude vytvárať obrovské zisky pre kapitalistov a oligarchov a nebudú sa proti tomu búriť. Páni kapitalisti a im poplatní politici, analytici, celebrity, novinári sa boja jedného, že pracujúci sa prebudia, začnú čoraz viac bojovať za svoje práva a nezostanú len pri požiadavkách na zvyšovanie platov, ale začnú ohrozovať samotnú podstatu kapitalizmu a vykorisťovania v ňom. Boja sa uvedomelej pracujúcej triedy, ktorá môže v budúcnosti ohroziť ich kapitalistické panstvo, ich rozprávkové majetky, ktoré získali vďaka nášmu vykorisťovaniu.

Ďalším zistením z tohto štrajku je aj to, že rôzne celebrity, umelci, herci, žurnalisti, ktorí boli takí odhodlaní „bojovníci“ na tzv. protikorupčných protestoch, boli pri štrajku vo Volkswagene ticho a už sa nehrnuli na pódiá odborárov, aby podporili pracujúcich. Tu môžeme teda jasne vidieť, o čo týmto celebritám v skutočnosti ide a za koho kopú… Úprimne si povedzme, že pracujúci sa len tak nenechajú manipulovať od rôznych kádrováckych celebrít, ktoré svoje aktivity ladia striktne do jedného ideologického politického prúdu. Povedzme si úprimne, že s neskúsenou mládežou sa vždy lepšie manipuluje, ako životom skúsených pracujúcich.

Pracujúci na Slovensku si musia tiež uvedomiť, že sa musia za seba postaviť, že sa nesmú nechať rozoštvať medzi sebou a vždy sa podporiť, keď niekde vypukne štrajk. Nemôžu podľahnúť takým hlasom, ktoré označovali štrajkujúcich vo Volkswagene za nenažraných, že majú výborné platy oproti iným na Slovensku a ešte sa im máli. Takéto uvažovanie musí skončiť, musí nastať obrat v myslení a pracujúci si musia položiť otázky, ako, koľko tá a tá spoločnosť vytvorí čistého zisku a koľko z toho ide pre pracujúcich v danej spoločnosti. Keď sa pozrieme na Volkswagen Bratislava a  rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v podniku, tak nám vyjdu nasledovné čísla: 63% ide na zamestnancov a 37% do kapitálu, takže vidíme, že priestor na zvyšovanie platov tu je dostatočný. Zaujímavou správou, ktorú zverejnil Denník Bild-Zeitung, že bývalý šéf správnej rady koncernu Volkswagen Martin Winterkorn dostáva od VW podnikový dôchodok vo výške 3000 eur denne. Počujete dobre, 3 000 Eur denne!  To radšej necháte pracujúcich vo Volkswagene, aby si miliónové zisky rozdelila úzka skupinka akcionárov, vlastníkov a pánov manažérov, alebo sa pokúsia pracujúci z toho ich obrovského koláča, čo najviac odkrojiť pre seba. V každom podniku, spoločnosti, kde si manažment a vlastník necháva obrovskú časť zo zisku pre seba, treba bojovať za čo najvyššie platy pre pracujúcich. 

Boj za rast miezd je nikdy nekončiaci súboj dvoch proti sebe stojacich skupín ľudí, nazývame ich triedy, ktoré majú v rovnakej veci opačný záujem. Boj za zvyšovanie miezd je teda väčšinou iba boj za zachovávanie existujúceho pomeru. Boj za získavanie aspoň rovnakej protihodnoty za vykonanú prácu, ako tomu bolo hoc i včera. Preto v konečnom dôsledku musí každý pracujúci bojovať za zmenu spoločenských poriadkov tak, aby už nemusel svoju prácu prenajímať, aby z jej časti mal niekto iný bezprácny zisk. Snahou námezdne pracujúcich sa musí stať také spoločenské usporiadanie, kde bude nadhodnota získaná z práce spoločným majetkom, bude teda slúžiť všetkým rovnakou časťou. Bude teda slúžiť na rozvoj spoločného majetku a na zabezpečenie čo najlepších možných sociálnych služieb.

Vzdor-strana práce však zastáva názor, že požiadavky odborárov sa nemôžu obmedzovať iba na kozmetické zvyšovanie mzdy, lebo mzda ako taká je iba jedným výrazom ceny práce a ich požiadavky musia smerovať aj celkovo proti kapitalistickému systému.

Vyhlásenie vypracoval Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce