Skip to content

Vzdor-strana práce plne podporuje štrajk pracujúcich Volkswagenu Bratislava: Slovensko potrebuje vlnu štrajkov ako soľ

19400064_1517026318329255_1003324908873713729_n„Ostrý štrajk, ktorý sa začal vo Volkswagen Slovakia vážne ohrozuje zamestnanosť, ekonomiku a pozíciu Slovenska na svetových trhoch. Zároveň si dovolím dodať, že odbormi prezentovanú požiadavku na rast miezd o 16 % vnímame ako výrazné ohrozenie konkurencieschop­nosti celého automobilového priemyslu v regióne Visegradskej štvorky,“ vyhlásil prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay. Vzdor-strana práce odsudzuje tento postoj pána Sinaya a dodávame, že tu jasne vidno, na koho strane pán Sinay stojí. Na strane nadnárodných koncernov a oligarchov. Toto sú typické výroky pánov kapitalistov, ktorí strašia ohrozenosťou zamestnanosti a ekonomiky… Pracujúci vo Volkswagene bojujú za nás všetkých pracujúcich, lebo nám ukazujú, ako máme bojovať za to, čo nám patrí a pre pánov oligarchov a kapitalistov je to nebezpečný precedens, nakoľko sa boja, že sa zobudia na Slovensku aj ďalší pracujúci a Slovensko zasiahne vlna štrajkov a nezostane to len pri požiadavkách o zvýšenie platu. Toto je jediná cesta, ako zvyšovať našu životnú úroveň, ako bojovať za naše práva a vybojovať si čo nám patrí. Inšpirujte sa pracujúci na Slovensku a zomknite sa a choďte do štrajkov, lebo jedine triedny boj za naše záujmy, to jediné na kapitalistov platí. Pozrime sa na rozdelenie dôchodkov medzi prácu a kapitál v podniku Volkswagen Bratislava: 63% ide na zamestnancov a 37% do kapitálu, takže vidíme, že priestor na zvyšovanie platov tu je dostatočný.

Vzdor-strana práce plne podporuje ich boj a je to obrovská šanca ukázať všetkým pracujúcim na Slovensku, že boj za práva pracujúcich, že boj za vyššie platy si vždy musela pracujúca trieda vybojovať sama. Nikto nám nikdy nedal nič zadarmo. Až zjednotené robotnícke hnutie zreformovalo kapitalizmus do dnešnej podoby. Stálo to však priveľa krvi. Demonštrácie, štrajky, revolúcie a kolektívne vyjednávanie boli jedinou zbraňou pracujúcich. Žiadne liberálne voľby im nepriniesli požadovanú zmenu. Jediná cesta bola triedna konfrontácia, iba tohto sa báli buržoázne elity a jedine toto na nich platí aj dnes.

Jedným z riešení zvyšovania platov pre pracujúcich v kapitalizme je posilňovanie odborov a kolektívneho vyjednávania a zastúpenia pracujúcich v zamestnaneckých radách firiem. Na Slovensku je pokrytých kolektívnou zmluvou len približne 35% pracujúcich, v takých štátoch ako napr. Belgicko, Rakúsko, Francúzsko, Fínsko, Švédsko je to od 90% ku pomaly 100%. Kolektívne zmluvy sa musia vzťahovať na sektory a musia zastrešovať všetkých zamestnancov, bez ohľadu, či sú členmi odborov, alebo nie. Musíme tlačiť na rozširovanie platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Pre porovnanie v Čechách je okolo 12% pracujúcich v odboroch, no kolektívne zmluvy zastrešujú až 50% pracujúcich. Tým, že zvýšime rapídne podiel pracujúcich, ktorí sú zastrešovaní kolektívnou zmluvou na Slovensku, posilníme postavenie pracujúcich, ktorí tak nebudú osamelo stáť zoči voči firmám a tým pádom majú hneď horšie postavenie presadiť si nejakú adekvátnu výplatu. Pracujúci budú mať tak cez sektorové kolektívne vyjednávanie silnejšiu pozíciu presadiť adekvátne zvyšovanie platov pre väčšinu pracujúcich. Tak isto pracujúci musia začať tlačiť na zamestnávateľov cez protesty a štrajky, čo musí byť ich účinná zbraň.

Aj keby prebiehalo neustále zvyšovanie miezd, neznamená to, že už nedochádza ku vykorisťovaniu práce. Geniálnosť kapitalizmu spočíva v sile trhu. Je to mocný nástroj, na ktorý sme krátky aj pomocou rastu mzdy. Zamestnávateľ totiž následkom rastu mzdy zvyšuje náklady ktoré zarátava do ceny produktu. V konečnom dôsledku tak rastie cena produktov a služieb a priznané navýšenie mzdy teda len pokryje (v tom lepšom prípade) nárast cien. Nedeje sa tomu iba v prípade, že trh nedovoľuje zamestnávateľovi rast cien, ktoré by sa v takom prípade stávali nepredajnými. Pre kapitalizmus, ak je to globálny fakt, nastáva obrovský problém, o ktorom občas je možné počuť ako o deflácii. V takom stave systém nemôže dlhodobejšie fungovať a prichádza kolaps. Boj za rast miezd je nikdy nekončiaci súboj dvoch proti sebe stojacich skupín ľudí, nazývame ich triedy, ktoré majú v rovnakej veci opačný záujem. Boj za zvyšovanie miezd je teda väčšinou iba boj za zachovávanie existujúceho pomeru. Boj za získavanie aspoň rovnakej protihodnoty za vykonanú prácu, ako tomu bolo hoc i včera.

Preto v konečnom dôsledku musí každý pracujúci bojovať za zmenu spoločenských poriadkov tak, aby už nemusel svoju prácu prenajímať, aby z jej časti mal niekto iný bezprácny zisk. Snahou námezdne pracujúcich sa musí stať také spoločenské usporiadanie, kde bude nadhodnota získaná z práce spoločným majetkom, bude teda slúžiť všetkým rovnakou časťou. Bude teda slúžiť na rozvoj spoločného majetku a na zabezpečenie čo najlepších možných sociálnych služieb.

Vzdor-strana práce však zastáva názor, že požiadavky odborárov sa nemôžu obmedzovať iba na kozmetické zvyšovanie mzdy, lebo mzda ako taká je iba jedným výrazom ceny práce a ich požiadavky musia smerovať aj celkovo proti kapitalistickému systému.

Vzdor-strana práce

19225650_1365447900176945_6752956401545059470_n

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.