Skip to content

Prepad reálnych miezd nemožno zastaviť populizmom vládnych strán: Skoncujme s lacnou pracovnou silou a pusťme sa do boja o celorepublikové zvyšovanie platov

Ešte pred prvým májom, kedy vládny Smer predstavil svoj balíček opatrení, ktorého súčasťou je aj snaha o „razantné“ zvyšovanie minimálnej mzdy, so svojim návrhom 13teho platu prišiel predseda SNS Andrej Danko. To, že reálne mzdy sa každým rokom prepadajú na svojej koži pocítila väčšina občanov žijúcich z bežných príjmov. Každý z nás citlivo a pozorne vníma každú snahu, ktorá by mohla zabezpečiť rast našich miezd a toto parlamentní politici veľmi dobre vedia a pokúšajú sa rôznymi populistickými návrhmi zvádzať zápas o voliča. Niekto možno namietne, že keď neprší nech aspoň kvapká. Áno samozrejme, každé zvýšenie minimálnej mzdy je prínosom a aj v záujme našej strany je, aby minimálna mzda rástla rýchlejšie a výraznejšie. Skôr však ako k rastu minimálnej mzdy vrátime podrobnejšie, dovolíme si pár poznámok k tzv. povinným 13tym platom. Ktorými sa predseda SNS pokúša prekryť hanbu ktorú si spôsobil bozkávaním kapitánskych výložiek.

Sme presvedčení, že návrh 13tych platov je iba čiste populistickou témou. Nie je nám známe, ako sa volá trinásty mesiac v roku. Vieme iba o dvanástich mesiacoch. Sme zástancovia toho, aby zamestnanec každý mesiac počas roka zarobil dostatočnú sumu na to, aby on a jeho rodina mohla dôstojne žiť a v takom prípade, nebude miesto na teatrálne a populistické lákanie ľudí na trinásty plat. Ak to tak ale nebude, tak trinásty plat nič nevyrieši. Reálne sa totiž v mnohých firmách môže stať, že 12 mesiacov budú mať zamestnanci nižšiu mzdu aby si z vlastného našetrili na trinásty plat. V drvivej väčšine firiem sa mzda skladá z dvoch zložiek. Základnej mzdy, ktorú zamestnávateľ znížiť nemôže (aj keď žiaľ nájdu sa i také prípady, ktoré potom musí riešiť inšpektorát) a pohyblivej zložky mzdy, ktorá je uvádzaná ako prémie. Táto zložka je však z hľadiska zákona nenárokovateľná. V tejto zložke je vraj zahrnutý výkon zamestnanca a plnenie noriem, ale ak si zamestnávateľ zmyslí a z tejto čiastky stiahne určitú sumu neurobí s tým nič ani Inšpektorát práce. Preto existuje viacero možností ako si trinásty plat zaplatia samotní zamestnanci z 12 predchádzajúcich platov.

Tento trinásty plat môžu dokonca použiť samotný zamestnávatelia spôsobom: “Na trinásty plat nemáme, lebo trh a konkurencia a nie sú zakázky, buďte radi, že máte robotu a že vás živíme, takže vám budeme strhávať z každého platu, aby sme vám to na konci roka dali. Poďakujte sa sociálnej vláde” – samozrejme to môže i nemusí byť pravda, len chceme poukázať na to, že pokiaľ si zamestnávateľ zaumieni, že nepridá, tak nepridá.

Minimálna mzda a jej rast

Záujem zvyšovať minimálnu mzdu zo strany vlády hodnotíme pozitívne, no zároveň musíme jasne skonštatovať, že tento nárast nijako nezastavuje prepad mnohých iných miezd. Povedzme si to na jednoduchom príklade. 10 rokov do zadu dosahovala minimálna mzda úroveň 8 100 Sk – čo je v prepočte na euro 268,87e. Dnes je výška minimálnej mzdy na úrovni 435 e čo je v prepočte na bývalú slovenskú korunu 13 057 Sk.

Teda ešte raz zhrnuté rok 2007 – minimálna mzda 268,87(8 100Sk)
Rok 2017 – minimálna mzda 435 (13 057Sk)

Samozrejme dodávame, že v hrubom. Väčšinu pracujúcich však zaujíma mzda v čistom, teda koľko reálne dostanú. Ak teda niekto v roku 2007 zarobil minimálnu mzdu, tak v čistom dostal cca okolo 7 000 Sk. Ak niekto v roku 2007 zarobil v čistom okolo 14 000, tak sa dalo povedať, že zarobil relatívne dobre a že zo svojho platu mohol celkom slušne žiť.(Aj keď treba dodať, že ani to nebola nejaká sláva)
V skutočnosti to znamenalo, že jeho príjem bol cca o 100% vyšší, ako bola úroveň minimálnej mzdy. Za 10 rokov minimálna mzda narástla o 166,13 eura, ale ostatné platy, zostali zamrznuté na rovnakej úrovni, prípadne sa hýbali len mierne. Poznáme prípady, kedy za 5 rokov nedostal zamestnanec pridaných ani pár centov na hodinu. Pokiaľ v súkromnej firme nefungujú funkčné odbory, ktoré tlačia aspoň na aký taký nárast platov, tak väčšina platov nerastie takmer vôbec. Najmä u malých a stredných firiem. Teda ak pred 10 rokmi niekto zarobil okolo 14 000, čo je v prepočte 467 eur a vtedy to bol dvojnásobok minimálnej mzdy, po 10-tich rokoch sa tento plat prepadá do blízkosti minimálnej mzdy. Najväčším problémom prepadu reálnych miezd je skutočnosť, že nárast minimálnej mzdy sa nijako nepremieta najmä do miezd ktoré sa pohybujú medzi minimálnou a priemernou mzdou.

Vzdor – strana práce miesto populizmu vládnych strán, navrhuje koncepciu rastu všetkých miezd

Sme presvedčení o tom, že už by mala skončiť doba, keď by sme mali byť iba lacnými otrokmi a ešte byť na to hrdí, že robíme za peniaze, za ktoré by bežný Nemec či Francúz nevstal ráno ani z postele. Ale treba si uvedomiť, že ani v západných krajinách nerastú mzdy samy od seba. Vždy je to dôsledkom tlaku pracujúcich na zamestnávateľov. Preto pre začiatok navrhujeme minimálne to, aby sa úroveň nárastu minimálnej mzdy premietala do všetkých platov, minimálne po úroveň priemernej mzdy.

To znamená, že ak minimálna mzda vzrastie o 20 Eur, tak o túto sumu by mali vzrásť všetky platy ktoré sú menšie, ako priemerná mzda. Podobné opatrenia dnes neexistujú a štát má právo regulovať len minimálnu mzdu, aj keď v iných krajinách, ako napr. v Škandinávii funguje podstatne prísnejšia evidencia a kontrola pracovných podmienok zo strany úradov. Mnohé firmy musia mať povinne zmluvy s miestnymi odbormi. U nás okrem minimálnej mzdy, ak nie je odmeňovanie kolektívne dohodnuté, existuje aj tabuľka minimálnej mzdy podľa náročnosti, ktorá je prílohou zákonníka práce. Nie je nám však známe, ako ju úrady kontrolujú. Sprísnenie kontroly pracovných podmienok, stanovenie a kontrola dodržiavania minimálnej mzdy podľa zákonov a väčšie právomoci odborom, by zabezpečili trvalý rast platov na Slovensku a obmedzili by rôzne špekulácie a obchádzanie zákonov. Na pracovnú silu sa u nás stále pozerá ako na lacný zdroj systémom “Buďte radi že máte robotu”, nepozerá sa na to spôsobom, že práca ako aj tí, ktorí ju vykonávajú sú vzácni, že zamestnávame ľudí a nie nejaké stroje. Tento zámer, ale ako mimoparlamentná strana nemáme možnosť zrealizovať sami. Je k tomu potrebné, aby sa k tejto iniciatíve zapojili všetci pracujúci a aby na verejných zhromaždeniach, na akciach odborových zväzov žiadali vládu SR o prijatie koncepcie trvalého rastu miezd. Nech sa ukáže, či je vláda naozaj tak sociálna, ako o sebe rada rozpráva.

Je tu žiaľ ale aj druhá strana veci. Tak ako nám kapitalisti vyčítajú, že sociálnou politikou hádžeme polená pod nohy trhu, tak to môžeme otočiť my a povedať, že trh a konkurencia sú polenom hodeným pod nohy slušnému životu. Dnes naozaj mnohí malí živnostníci či s.r.očky nezarobia ani na minimálnu mzdu a nemali by si ju z čoho vyplatiť, už nehovoriac o odvodoch. Mnohé firmy sa naozaj musia obracať, aby zarobili na chlieb, sú neraz okradnuté veľkými hráčmi v podobe nevyplatených faktúr. Iste každý z čitateľov pozná niekoho, kto kupoval materiál, pracoval celé mesiace a napokon dodnes nedostal zaplatené. Konkurencia je len v prospech najsilnejších, likviduje tých, ktorí nedokážu investovať, znižovať cenu práce a udržať sa. Mnohí vedia, že ak sa cenovo neprispôsobia, tak nedostanú zákazku. Anarchia trhu zastavuje výrobu, núti sa sťahovať za lacnejšou silou, prípadne ju dovážať.

Konkurencia je teda len motorom zisku, avšak týraním práce a ľudských hodnôt. Na druhej strane existujú aj tí, ktorých sa to netýka, ale pod takouto zámienkou zamestnávajú ľudí za smiešne mzdy a o to vyššie zisky majú. Už počujeme hlasy o tom, aké ťažké je podnikať a že si ľahko predstavujeme len dvíhať čísla. Áno my vieme, že pre mnohých je ťažké podnikať a tých, ktorí majú toho plné zuby vyzývame, aby sa pridali k nám a podporili naše snahy nie len o dvíhanie miezd, ale aj o výmenu systému za lepší – plánovitý, kde každé odvetvie bude fungovať preto, lebo bude po ňom dopyt, kde bude spolupráce a nie konkurencie, kasína, nevyplatených faktúr a podvodníkov, ktorí presúvajú zisky do daňových rajov a nechajú potom krachnúť firmu, ktorá zamestnáva stovky ľudí. Veď ak tí ľudia podnikajú prácou a nie špekuláciou, svojej práci rozumejú a sú v nej dobrí, určite nájdu uplatnenie aj v novom zriadení, ktorému môžu len prospieť, rovnako tak ako aj toto zriadenie prospeje im. Je to výhra na oboch stranách.

Záverom ešte pár poznámok k zmenám v zákonníku práce, ktoré by mali zaviesť znovu príplatky za prácu v nedeľu. Tento systém 27 rokov osekával práva pracujúcich a teraz keď sa režim rozhodne vrátiť ľudom to, čo im v minulosti patrilo, tak systém za to očakáva ešte aplauz. Pripomína nám to starý  vtip o tom, ako starý pán nakázal do jednej miestnosti v ktorej býval so ženou a deťmi nasťahovať i zajace, kačky a sliepky. Keď ich nechal neskôr vypratať von nevedel si vynachváliť koľko má zrazu voľného miesta a aký dobrý vzduch tam je. V tomto zmysle nám režim vráti niečo z toho čo nám pred tým zobral, ale očakáva nadšenie a potlesk.

Vzdor strane práce preto vyzýva vládu SR, aby neupravovala Zákonník prace spôsobom podhadzovania omrviniek, ale aby si za vzor zobrala Zákonník práce platný do roku 89, ktorý dosahoval vysokú úroveň práv pracujúcich. Aj tu má vláda možnosť dokázať, či jej naozaj ide o pracujúcich, ako to prezentuje, alebo iba o lacný populizmus.

 Vzdor-strana práce

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *