Kapitalizmus považuje aj prírodu a jej zdroje za niečo, čo tu je na to, aby sa úzka skupina jednotlivcov obohacovala. Podľa nás prírodu možno využívať, ale len v prospech celej spoločnosti, a nie na úkor prírody samotnej. Najväčšou a možno práve preto najzraniteľnejšou časťou prírody je vodný ekosystém. Je zbytočné písať o tom ako sa z morí a oceánov robí jedno obrovské smetisko, ako sa nadmerným komerčným rybolovom znižujú stavy rýb. Kto si občas kúpi len obyčajného údenáča si určite pamätá, že ešte relatívne nedávno ich tržná hmotnosť bola 0,5kg, v súčasnosti kúpiť aspoň 300g je náhoda. Omnoho viac zraniteľné a citlivé na činnosť ľudí sú rieky a ich živočíchy. Na Slovensku máme takmer 50-tisíc km riek. Väčšina druhov rýb v nich je migračná, to znamená, že na rozmnožovanie a neres plávajú desiatky i stovky km. EÚ podporuje stavby malých vodných elektrární a pritom prax je taká, že vďaka týmto priehradám a nezabezpečenia migračného koridoru pre prechod rýb, tieto stavby nielenže menia celkový ráz toku v danej oblasti, ale zároveň úplne prerušujú migračné trasy rýb. Pritom sú tieto stavby svojim výkonom úplne neopodstatnené. Do roku 2021 má na slovenských tokoch vyrásť viac ako 400 vodných elektrární.
Hlavným problémom je to, že projekt takej vodnej elektrárne a realita jej výstavby sú veľakrát úplne rozdielne. V projektoch sa deklarujú zariadenia, ktoré umožňujú migráciu rýb cez vodné diela, no vo finálnych stavbách veľakrát tieto migračné zariadenia chýbajú, alebo sú nefunkčné. Toto sa musí zmeniť, naše rieky musia byť živými riekami, ktoré zabezpečujú migráciu rýb.
Uvedomme si, že do niekoľkých rokov vyrastie na našich tokoch vyše 400 malých vodných elektrární, čo je dosť drastický zásah do tohto krehkého ekosystému. Vzdor-strana práce preto žiada Ministerstvo životného prostredia, aby reálne určila kontrolórov, ktorí musia prešetriť okrem projektu, kde nesmie chýbať vyriešenie migrácie rýb, potom aj po dokončení stavby funkčnosť migračného koridoru pre ryby a to isté musí platiť aj pri už existujúcich vodných elektrárňach. Tie kontroly musia prebiehať opakovane, teda musí byť 100% istota, že pri každom vodnom diele je doladený spôsob migrácie rýb. Kontrolóri musia tiež udeliť pokuty pre tých, ktorí by chceli tento systém obchádzať. Musí byť zabezpečená voľná migrácia našich rýb po vodných tokoch, ináč nenávratne nabúrame krehký ekosystém a dopomôžeme k vyhynutiu vzácnych obyvateľov nášho vodného sveta. Taktiež sa musia zastaviť drastické zásahy do okolitej krajiny pri stavbe týchto elektrární a tzv. protipovodňových opatrení, nakoľko pri týchto prácach sú ničené veľké plochy krovín, stromov a vegetácie v okolí tokov. Keď je pri niektorých prácach nevyhnutné odstrániť túto vegetáciu, potom musí byť opätovne vysadená. Prečo to tvrdíme, vysvetlíme nižšie v článku.
Prečo EÚ nepodporí napr. namontovanie nových, výkonnejších turbín do už existujúcich vodných elektrární. V ére kapitalizmu často kritizovaná Vážska kaskáda – tento projekt dokázal v sebe skĺbiť hneď niekoľko aspektov : energia, ochrana pred povodňami, zachovala prietočné staré koryto Váhu. Ako je možné že Ministerstvo životného prostredia udelí povolenie na výstavbu MVE priamo v toku rieky a súčasťou toho povolenia je aj likvidácia zákonom chránených druhov živočíchov? Druhov pri usmrtení ktorých hrozí obyčajnému človeku priam likvidačná pokuta. To isté ministerstvo svojimi rozhodnutiami okliešťuje a znemožňuje právo, ktoré bolo zákonom pridelené Slovenskému rybárskemu zväzu. To isté ministerstvo porušuje ten istý zákon, pri financovaní a projektovaní „úprav tokov“ za účelom protipovodňovej ochrany.
Výstavbou týchto diel čiže MVE, regulácie, poldre je sledovaný iný, pre nich dôležitejší cieľ – PENIAZE. Vôbec ich nezaujíma to že z daných úsekov vymiznú ryby ako jeseter malý, pstruhy, raky,…Pre nich je dôležité len jedno, koľko to prinesie zisku na osobné kontá niektorých jednotlivcov. V rámci vytvárania ilúzie akejsi demokracie umožňujú občanom spisovať petície a podobné aktivity, ale koľko z týchto petícii bolo naozaj úspešných a v koľkých prípadoch vyhrala sila kapitálu. Takým príkladom je i iniciatíva za Živé rieky, ktorá rozbehla petíciu za zmenu vodnej politiky na Slovensku. I keď s ich cieľmi plne súhlasíme, sme realista, a neveríme, že v kapitalizme zvíťazí zdravý rozum nad kapitálom.
Zastavme ničenie porastov, krovín a drevín v okolí vodných tokov
Veľmi nebezpečné pre naše životné prostredie je aj vyrubovanie drevín a krovín v okolí riek, čo sa vo veľkom deje pri prácach na tzv. protipovodňových opatreniach. To má za následok, že brehy riek podliehajú erózii, pri dažďoch sa do vôd sa dostáva množstvo pôdy, ktorá je aj toxicky kontaminovaná napr. poľnohospodárstvom ( kroviny a dreviny fungujú ako prirodzená bariéra, ktorá zabraňuje znečisťovaniu vôd ) a to má z následok, že sa spomaľuje prietok vodných tokov a zanášajú priehrady a nádrže, v ktorých sa tak znižuje množstvo vody a ukladajú sa toxíny z kontaminovanej pôdy. Výrub porastov pri vodných tokoch má tiež za následok otepľovanie vody, keďže miznú prirodzené tienidlá a tým že sa voda prehrieva, znižuje sa tzv. proces samočistenia vôd. Výrubom krovín, porastov a stromov v okolí riek tiež spôsobujeme to, že množstvo dažďovej vody sa dostáva do tokov a tým zvyšujeme predpoklady pre povodne.Musíme si uvedomiť, že o tieto porasty sa musíme starať a renovovať ich.
My musíme začať riešiť príčinu problému a nie dôsledky. Príčiny sú jednoznačné. Slabá ekologická diverzita v našich poľných ekosystémoch. Na našich poliach neexistujú skoro žiadne protipovodňové prirodzené lesné biokoridory, ktoré dokážu účinne zachytávať dažďovú vodu, ktorá tak bez zábran steká do dolín, čiže do našich potokov a riek, ktorých korytá nedokážu takéto množstvo vody ustáť. Je načase investovať do stabilných ekologických hrádzi a tými sú jedine úzke lesné a krovinaté pásy, ktoré by boli vysádzané cez polia, na miestach kde klesajú. Jedine takto zachytíme množstvo dažďovej vody, ktorá inak steká dole do dolín. S podobnými projektmi začali v Čechách s ohromným výsledkom. Pre porovnanie, takéto ekologické protipovodňové riešenie vyjde štát omnoho lacnejšie, ako keď bude stavať stále väčšie hrádze.
Kapitalizmus považuje aj prírodu a jej zdroje za niečo, čo tu je na to, aby sa úzka skupina jednotlivcov obohacovala. Podľa nás prírodu možno využívať, ale len v prospech celej spoločnosti, a nie na úkor prírody samotnej. Najväčšou a možno práve preto najzraniteľnejšou časťou prírody je vodný ekosystém. Je zbytočné písať o tom ako sa z morí a oceánov robí jedno obrovské smetisko, ako sa nadmerným komerčným rybolovom znižujú stavy rýb. Kto si občas kúpi len obyčajného údenáča si určite pamätá, že ešte relatívne nedávno ich tržná hmotnosť bola 0,5kg, v súčasnosti kúpiť aspoň 300g je náhoda. Omnoho viac zraniteľné a citlivé na činnosť ľudí sú rieky a ich živočíchy. Na Slovensku máme takmer 50-tisíc km riek. Väčšina druhov rýb v nich je migračná, to znamená, že na rozmnožovanie a neres plávajú desiatky i stovky km. EÚ podporuje stavby malých vodných elektrární a pritom prax je taká, že vďaka týmto priehradám a nezabezpečenia migračného koridoru pre prechod rýb, tieto stavby nielenže menia celkový ráz toku v danej oblasti, ale zároveň úplne prerušujú migračné trasy rýb. Pritom sú tieto stavby svojim výkonom úplne neopodstatnené. Do roku 2021 má na slovenských tokoch vyrásť viac ako 400 vodných elektrární.
do tohto krehkého ekosystému. Vzdor-strana práce preto žiada Ministerstvo životného prostredia, aby reálne určila kontrolórov, ktorí musia prešetriť okrem projektu, kde nesmie chýbať vyriešenie migrácie rýb, potom aj po dokončení stavby funkčnosť migračného koridoru pre ryby a to isté musí platiť aj pri už existujúcich vodných elektrárňach. Tie kontroly musia prebiehať opakovane, teda musí byť 100% istota, že pri každom vodnom diele je doladený spôsob migrácie rýb. Kontrolóri musia tiež udeliť pokuty pre tých, ktorí by chceli tento systém obchádzať. Musí byť zabezpečená voľná migrácia našich rýb po vodných tokoch, ináč nenávratne nabúrame krehký ekosystém a dopomôžeme k vyhynutiu vzácnych obyvateľov nášho vodného sveta. Taktiež sa musia zastaviť drastické zásahy do okolitej krajiny pri stavbe týchto elektrární a tzv. protipovodňových opatrení, nakoľko pri týchto prácach sú ničené veľké plochy krovín, stromov a vegetácie v okolí tokov. Keď je pri niektorých prácach nevyhnutné odstrániť túto vegetáciu, potom musí byť opätovne vysadená. Prečo to tvrdíme, vysvetlíme nižšie v článku.
Veľmi nebezpečné pre naše životné prostredie je aj vyrubovanie drevín a krovín v okolí riek, čo sa vo veľkom deje pri prácach na tzv. protipovodňových opatreniach. To má za následok, že brehy riek podliehajú erózii, pri dažďoch sa do vôd sa dostáva množstvo pôdy, ktorá je aj toxicky kontaminovaná napr. poľnohospodárstvom ( kroviny a dreviny fungujú ako prirodzená bariéra, ktorá zabraňuje znečisťovaniu vôd ) a to má z následok, že sa spomaľuje prietok vodných tokov a zanášajú priehrady a nádrže, v ktorých sa tak znižuje množstvo vody a ukladajú sa toxíny z kontaminovanej pôdy. Výrub porastov pri vodných tokoch má tiež za následok otepľovanie vody, keďže miznú prirodzené tienidlá a tým že sa voda prehrieva, znižuje sa tzv. proces samočistenia vôd. Výrubom krovín, porastov a stromov v okolí riek tiež spôsobujeme to, že množstvo dažďovej vody sa dostáva do tokov a tým zvyšujeme predpoklady pre povodne.Musíme si uvedomiť, že o tieto porasty sa musíme starať a renovovať ich.
ekologická diverzita v našich poľných ekosystémoch. Na našich poliach neexistujú skoro žiadne protipovodňové prirodzené lesné biokoridory, ktoré dokážu účinne zachytávať dažďovú vodu, ktorá tak bez zábran steká do dolín, čiže do našich potokov a riek, ktorých korytá nedokážu takéto množstvo vody ustáť. Je načase investovať do stabilných ekologických hrádzi a tými sú jedine úzke lesné a krovinaté pásy, ktoré by boli vysádzané cez polia, na miestach kde klesajú. Jedine takto zachytíme množstvo dažďovej vody, ktorá inak steká dole do dolín. S podobnými projektmi začali v Čechách s ohromným výsledkom. Pre porovnanie, takéto ekologické protipovodňové riešenie vyjde štát omnoho lacnejšie, ako keď bude stavať stále väčšie hrádze.
